Nekaždodenný človek

Redaktorka portálu Kulpin.net Katarína Pucovská: Chcem objektívne písať o tom, čo považujem za správne

Vyštudovaná odborníčka v poľnohospodárstve, skúsenosťami a láskou novinárka – Katarína Pucovská na túto profesiu nezanevrela ani po podpise rozhodnutia o odchode do dôchodku. Svoju lásku k písaniu pretavila aj do niekoľkých kníh, a „slobodné pero“ je pre ňu na nezaplatenie.

Katarína Pucovská už na strednej škole vedela, ktorým kariérnym smerom sa chce vydať, no vesmír jej cestu trochu zamotal. Ako maturantka gymnázia si poslala prihlášku na štúdium žurnalistiky v Bratislave, no keďže vtedy informácie putovali pomaly, správa o prijatí Pucovskej na fakultu – aj to dokonca s nárokom na študentský domov – ju zastihli ako prváčku na Poľnohospodárskej fakulte Univerzity v Novom Sade.

Mladí dospelí ľudia čelia osudovo-neľahkým výzvam robiť veľké rozhodnutia, o ktorých v tej chvíli veríme, že ovplyvnia zvyšok nášho života, a že sa nebudú dať zmeniť. Pucovská sa rozhodla zostať tam, kde bola. Avšak, hneď po ukončení štúdia, vahadlo prevážilo na lásku k písanému slovu.

„Najskôr som sa zamestnala v Hlase ľudu,“ spomína si naša spolubesedníčka.

Boli to roky, keď sa na stredných školách otvárali tzv. usmerňované triedy (triedy so špeciálnym zameraním). Na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci bol otvorený poľnohospodársky odbor a potrebovali niekoho, kto by vedel vyučovať odborné predmety. Pucovská prijala pozvanie po polročnej praxi v spoločensko-politickej práci.

Novinárske ambície ju však nepustili. V agronómii sa necítila ako vo svojej koži, ale poznala miesto, kde by sa cítila ako doma – pred mikrofónom.

„Odišla som do redakcie Rádia Nový Sad. Vtedajšia redaktorka Jarmila Cinkotská mi povedala – budem parafrázovať jej slová – my tu neprijímame novinárov z ulice. Ale povedala, že mi dá možnosť byť volontérkou,“ spomína naša spolubesedníčka.

Podmienkou bolo, že odpracuje dva-tri mesiace bez úhrady, že môže dochádzať kedy jej vyhovuje, a sem-tam niečo „porobkať“, aby dokázala, že tú prácu zvládne. Po necelom mesiaci sa pred Pucovskou našla pracovná zmluva – a to natrvalo!

@storytellerrs 📝Jednom novinarka, zauvek novinarka. Za Katarinu Pucovski novinarska profesija je bila sudbina. Radi to iako je već u penziji i to uspešno na svom portalu Kulpin.net 👩🏼‍💻 #uspesnazkouska #zene #fyp #foryoupage #foryou #srbijatiktok #balkantiktok #media #mediji #novinarka #novinarstvo #profesia ♬ Heart-free middle tempo ballad associated with the setting sun(88628) – アコースティックインストデュオさらさ

Počas 30 rokov mala táto novinárka dobré aj zlé dni, príbehy, ktorým sa tešila, ale aj tie, ktorých sa zdráhala. Pucovská však ani po troch desaťročiach a rozhodnutí odísť do dôchodku, tejto práce sa nevzdáva, a asi ju robí ešte viac – ako nikdy predtým.

„Žurnalistika sa ti dostane do krvi. Nakazíš sa novinárčinou a nevzdávaš sa,“ svedčí s úsmevom naša spolubesedníčka.

Tak napríklad, Pucovská aj ďalej pracuje na relácii Pohľady k výšinám, s ktorou začala pred 30 rokmi. Vzhľadom na to, že zameranie tejto relácie je na náboženské otázky, tieto témy sa v 90. rokoch minulého storočia cenzorom nepozdávali, takže začať s takýmto vysielaním bol odvážny krok.

„Viem, že pred rokom 1993 kameraman Televízie Nový Sad nesmel cirkevnú budovu ani len nahrať, nieto do nej ešte aj vstúpiť,“ spomína si naša spolubesedníčka.

Kulpin.net pre celý svet

Voľný čas, ktorý jej dôchodok umožňuje, využíva Pucovská – okrem strihania rozhlasovej relácie – aj na prácu na svojom portáli Kulpin.net. Nápad založiť tento portál dostal pred 15 rokmi jej v tom čase 16-ročný syn Martin, ktorý stránku sám kreoval, a doménu si kúpil zo svojho vreckového.

Hoci išlo o nápad vytvoriť webovú stránku, ktorá by slúžila Slovákom, nenašli v tom čase podporu ani v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ani vo svojom miestnom spoločenstve. To však bola doba, kedy mnohé väčšie médiá, ba ani inštitúcie nemali vlastnú prezentáciu na internete.

„Asi sme boli priekopníci. Ľudia nevedeli, na čo to bude slúžiť. Narážali sme na zatvorené dvere,“ spomína na prvé dni Pucovská.

Nenachádzanie podpory nezabránilo tomuto tímu pokračovať v ceste za vytýčeným cieľom. Martinova vytrvalosť motivovala mamu, aby brala túto prácu vážnejšie. Vzala si dovolenku, pretože stránka sa nedá otvoriť bez obsahu. Prvou informáciou boli zaujímavosti o ich dedine.

„Keďže sme pracovali ako dvaja úderníci, v rovnakom štýle sme aj oficiálne začali pracovať 1. mája 2008,“ hovorí naša kolegyňa-spolubesedníčka.

S úsmevom a ostrým perom v žurnalistike aj po dôchodku. Foto: Sanja Đorđević © Storyteller

Pre Pucovskú táto webová stránka predstavuje priestor, kde sa môže slobodne prejaviť, kde môže povedať to, čo nesmela na vlnách verejno-právneho servisu, ako aj priestor, kde môže zverejniť to, čo nikto iný nechce. Je to miesto, kde môže objektívne informovať.

Hovorí, že mala aj ponuky za tie peniaze písať inak. Odmietla, pretože sloboda prejavu nemá cenu. Kulpin.net nijakým spôsobom nezarába.

Novinár Nedim Sejdinović, autor viacerých štúdií o médiách, tvrdí, že novinárska práca je ťažká a len ťažko môže byť založená na dobrovoľníctve.

„Ale ak má niekto vyriešené životné otázky, a môže investovať svoj čas do médií, tak to treba určite privítať,“ uvádza bývalý predseda Nezávislého zväzu novinárov Vojvodiny (srb. Nezavisno društvo novinara Vojvodine).

Dodáva, že menšinové spoločenstvá v Srbsku sú obzvlášť citlivé na neobjektivitu svojich médií. Hlavným dôvodom je, že nie je veľa médií, ktoré informujú v jazykoch národnostných menšín.

„Keďže postavenie menšinových spoločenstiev je vždy veľmi citlivé, dezinformácie a iné zhubné mediálne obsahy tam môžu spôsobiť dokonca ešte väčšie škody, ako keď sa hovorí o väčšinových médiách,“ vysvetľuje Sejdinović.

Komunikácia so spoločenstvom je dvojsmerná

Aj čitatelia si uvedomujú obetu Pucovskej pri Kulpin.net-e, preto sa často stáva, že svoj materiál radi sprostredkujú.

„Kohokoľvek som požiadala o fotografie alebo nejaký textík, vždy mi vyšli v ústrety. Vedeli, že ja z toho nezarábam, a nikdy si nepýtali honorár,“ poukazuje na milú realitu táto novinárka.

S návštevnosťou stránky je spokojná, a všíma si, že jej čitatelia sú väčšinou v zahraničí. Radi vidia, čo sa deje doma. Okrem krátkych správ, správ z podujatí, reportáží, je na stránke množstvo fotografií, takže tento web slúži ako archív lokálnych podujatí, čo čitatelia oceňujú.

Kulpin.net je tiež skutočnou pokladnicou historických údajov, ktoré nemožno nájsť nikde inde na internete, a sú dôležité aj pre akademickú obec. Jej pracovňa je plná starých a vzácnych kníh, takže Slovenské národné múzeum v Martine zo Slovenska je pravidelným návštevníkom jej webovej stránky.

Jej vášeň pre písané slovo sa neobmedzuje len na žurnalistiku. Je autorkou a spoluautorkou niekoľkých kníh, medzi ktorými je aj Veľkí ľudia malého Kulpína. V nej podáva chronológiu od obdobia prisťahovalectva, prvej školy, a uvedení sú aj velikáni, ktorí sa v tejto dedine narodili, ako aj ľudia zo strany, ktorí svojou činnosťou túto dedinku zveľadili.

Katarína Pucovská

Tento text vznikol v rámci projektu Ekonomické a sociálne posilnenie žien-príslušníčok slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, realizovaného Centrom pre profesionalizáciu médií a mediálnu gramotnosť (CEPROM), a ktorý je spolufinancovaný z Rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.

+ posts

Neskromne môžem povedať, že mojou špecializáciou je počúvanie. Som hrdá na titul diplomovanej novinárky, hoci toto povolanie je oveľa viac ako povolanie, je to spojenie osobnosti, teda mánia. Milujem debaty, drsnú hudbu a makové štrúdle.

+ posts
+ posts

„Chorobný“ optimista s výraznými príznakmi hedonistu – keď ide popíjanie vynikajúcej kávy s mliekom, tiež kvalitného vína, labužníckeho vychutnávania tradičných sladko-slaných špecialít z cesta, ako aj trávenia chvíľ pri mori. Milujem bohatstvo svojej materčiny v hovorenej a písomnej náture, folklór v širokom zmysle, pozitívno-kreatívno-odvážnych ľudí, Bratislavu, nekonečné prechádzky, úprimnosť. Užívam si punktičkárske narábanie s textom, verejné vystúpenia, ale aj pohodlné šoférovanie. Nositeľom som neľahkej vášne k štýlovo-vkusnému obliekaniu. Mojou srdcovkou je žurnalistika, zjavom zbožňovania jazvečík(y). Charakterové črty typické pre mňa, vraj, sú: pozorné počúvanie, veselý duch, zvedavosť a zhovorčivosť. Nepoznám ničnerobenie. Zo života sa vďačne a pokorne teším vo svojom rodisku, v Aradáči.

About the author

Sanja Đorđević, Anna Berediová and zo srbčiny preložil Ivica Grujić Litavský

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.