Rozprávanie o pohlavných orgánoch, vývoji, procesoch a potrebách je medzi mladými ľuďmi stále tabu, hoci sa rozhovorom pomaly otvárajú, všíma si Tatiana Topoľská, psychologička na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Niečo síce vedia, ale nemajú úplné informácie, uvádza Jarmila Šprochová Beličková, gynekologička v petrovskom zdravotnom stredisku.
Len niekoľko kliknutí alebo ťuknutí a máte k dispozícii všetky vedomosti sveta. Internet vie viac než vedia rovesníci a rovesníčky. Obsah na internete však zapĺňajú aj tí, ktorí nevedia všetko, tiež tí, ktorí nie sú spôsobilí rozprávať o danej téme. Internetové vyhľadávače však prekvapivo nezdvihnú obočie, neodsúdia nikoho, že je primladý alebo primladá na niektoré otázky. Je málo jednotlivcov, ktorí majú otvorenú komunikáciu s rodičmi, hovorí Tatiana Topoľská.
„V prospech toho hovorí moja osobná skúsenosť, keď sa mladí ľudia ocitnú v skupine rovesníkov a učiteľov, v ktorej sú jasne stanovené pravidlá a hranice fungovania, nastolí sa super otvorená komunikácia. Tu vzniká medzi členmi dôvera, stávajú sa spontánnymi, priamymi, otvorenými, zaujímajú sa o rôzne veci, na ktoré sa neváhajú opýtať, a ktoré vraj nevedia nájsť na internete,“ uvádza spolubesedníčka Storyteller-a.
Dôvera je kľúčové slovo. Topoľská dodáva, že na individuálne rozhovory k nej chodia gymnazisti, kde sa rozprávajú a pýtajú sa na veci, ktoré považujú za veľmi intímne a o ktorých sa nechcú rozprávať pred ostatnými. Hovorí, že je dobré, že prídu, a že sa môžu navzájom zdôveriť alebo požiadať o pomoc.
Gymnázium Jána Kollára má dobrú spoluprácu so Zdravotným strediskom Báčsky Petrovec. Gynekologička z tejto inštitúcie Jarmila Šprochová Beličková prichádza do tejto školy, aby žiakom vysvetlila: akým spôsobom sa mení ich telo, menštruačný cyklus, metódy antikoncepcie, tiež aby odpovedala na všetky otázky.
„Som tu ešte vždy nová. Stále mám vôľu, čas sa už nájde. Chodím vždy, keď ma zavolajú – či je to základná alebo stredná škola. Aby pochopili, že môžu bez hanby sem prísť, že sa majú koho na rovinu opýtať,“ hovorí.
Šprochová Beličková vraví, že s výchovou detí treba začať čo najskôr, samozrejme s obsahom prispôsobeným ich veku. So žiakmi základnej školy sa rozpráva o puberte.
„Trvám na tom, aby každé dievča pochopilo, že je individualita, že je výnimočné, že nemusí byť rovnaké ako jej kamarátky. Týmto uvedomením si, že sme každý iný – dokonca aj v tom – získavajú sebadôveru, aby neskôr sami rozhodovali o svojom tele,“ upozorňuje táto gynekologička.
O ľudskom tele – otvorene a bez hanby
V ankete, ktorú realizovala redakcia Storyteller na sociálnych sieťach, naši čitatelia väčšinou odpovedali, že otvorene hovoria o reprodukčnom zdraví so svojimi priateľmi a rodinou. Na Facebook-u jedna osoba z ôsmych odpovedala negatívne. Na Instagram-e z desiatich jeden človek odpovedal „nie“ po srbsky, zatiaľ čo z trinástich respondentov nikto neodpovedal negatívne po slovensky.
Psychologička Tatiana Topoľská upozorňuje na fakt, že reprodukčné zdravie, podobne ako zdravie iných častí tela, nesmie byť tabu. Dodáva, že naša spoločnosť je konzervatívna a často pokrytecká.
„Keď vás bolí brucho, zlomíte si nohu alebo máte chrípku – rovno sa o tom rozprávate, požiadate o radu lekára alebo iného odborníka. Ale keď si treba kúpiť kondóm – hanbíme sa, keď trpíme násilím v partnerských vzťahoch – hanbíme sa, keď nás niekto sexuálne obťažuje alebo nás neakceptuje – naše „nie“ sa berie na ľahkú váhu,“ poukazuje táto psychologička.
Dodáva, že je neprípustné, aby mladí ľudia nevedeli, ako sa volajú ich intímne partie, pretože sú vychovaní „o tom“ nerozprávať. Rodičia ich tomu neučili kvôli tradícii, náboženstvu, kým vzdelávací systém neuznáva potrebu implementovať túto tému do učebných osnov. Hovorí, že sexuálnu výchovu treba zavádzať od najnižšieho stupňa vzdelania.
„Ak ste informovaní z overených, spoľahlivých zdrojov, máte viac príležitostí poznať seba, stať si za svojim, starať sa o seba, a robiť zdravé rozhodnutia. Vedomosti sú sila,“ hovorí Topoľská.
Otvorenejšie rozhovory by prispeli k tomu, aby mali dostatok sebavedomia, aby sa naučili povedať kedy a čo chcú, tiež by sa naučili povedať „nie“, keď si niečo neprajú – hovorí Jarmila Šprochová Beličková. Detabuizácia by prispela k zníženiu mýtov a mylných predstáv, „babských názorov“ a dezinformácií.
„Čím otvorenejšie hovoríme – tým sme bližšie k pravde, aby sme z hanby, blamáže a nevedomostí nerobili chyby,“ hovorí táto gynekologička.
Na zoznam dôvodov, prečo by sme sa nemali hanbiť za reprodukčné zdravie, dodáva, že vedomosťami možno predísť vážnym nepríjemnostiam, akými sú trauma z nechceného tehotenstva, ukončenia či nechceného pokračovania tehotenstva. Preto je dôležité edukovať mladé dievčatá a mladých chlapcov prostredníctvom zosilnenia ich sebavedomia.
Prečo by o menštruačnom cykle mali vedieť aj muži?
Psychologička Tatiana Topoľská má dojem, že dnešní chlapci si viac uvedomujú reprodukčné problémy žien ako generácie pred nimi. Spomína si na dobu spred niekoľkých rokov, keď sa venovali téme ženských reprodukčných orgánov, menštruácii, pôrodu, a keď sa chlapci vyjadrovali s nezáujmom a postojom, že sa ich tieto poznatky netýkajú.
„Ale v posledných dvoch-troch rokoch mám dojem, že sa o fungovanie ženského tela nielen zaujímajú, ale veľa o ňom aj vedia,“ hovorí táto psychologička.
Gynekologička Jarmila Šprochová Beličková hovorí, že je dôležité vedieť, ako funguje telo aj opačného pohlavia. Dôvody sú rôzne, no najdôležitejšie je vzájomné porozumenie.
Ako by mala vyzerať starostlivosť o reprodukčné zdravie počas celého života ženy?
S edukáciou treba začať ešte pred prvou menštruáciou, ktorá sa objaví medzi 10. a 16. rokom života, názoru je gynekologička Šprochová Beličková. Môže sa stať, že cyklus vystane v tom období, ale je to obvyklé v tom období.
Prvé vyšetrenie by malo dievča absolvovať od 16 do 18 rokov, ak je všetko v poriadku. Ak do 13 rokov dievča nezačalo rozvíjať sekundárne sexuálne znaky, a do 16 rokov sa neobjaví menštruácia – mala by sa obrátiť na lekára.
Súčasťou prvého vyšetrenia je ultrazvukové vyšetrenie, ale aj vysvetlenie, ako treba viesť menštruačný kalendár a prečo je to dôležité. Šprochová Beličková vysvetľuje aj správnu hygienu, ako aj možnosti antikoncepcie, ktoré sa u nás dajú nájsť.
Na kontroly treba chodiť raz ročne, v najhoršom prípade raz za tri roky. Potom sa vykoná Papanicolaou test (v Srbsku známy skratkou PAPA test, inde ako PAP test). Mal by byť sprevádzaný ultrazvukovým vyšetrením vaječníkov, pretože tento test nemôže ukázať zmeny na nich.
PAPA, resp. PAP test je dôveryhodný skríning, ktorý včas môže ukázať zmeny. Na iné orgány takýto test neexistuje, hovorí Šprochová Beličková. Zmeny na krčku maternice sa dajú zistiť skôr, než by bolo neskoro. Od prvých zmien buniek po vznik rakoviny krčka maternice prejde dokonca až 10 rokov.
„Preto je neakceptovateľné, aby v 21. storočí mali ženy rakovinu maternice z nevedomosti, hanby, lenivosti či nedbanlivosti o svoje telo,“ upozorňuje táto gynekologička.
V Srbsku každoročne diagnostikujú rakovinu krčka maternice takmer 1.500 ženám, z ktorých polovica boj s týmto ochorením prehrá. Od dvoch rokov dozadu môžu chlapci a dievčatá vo veku od 9 do 19 rokov dostať vakcínu proti ľudskému papilomavírusu (skratka: HPV, z anglického human papillomavirus) zadarmo. Viac o tejto vakcíne sa občania môžu dozvedieť na webovej stránke HPV NE.
Len tehotné ženy v Srbsku sa dostatočne starajú o svoje zdravie – chodiac pravidelne na gynekologické prehliadky. Okrem kontroly je dôležitá správna výživa a meranie krvného tlaku. Po pôrode sa robia dve kontroly: po šiestich týždňoch a šiestich mesiacoch, aby sa odsledovalo, ako rekonvalescencia postupuje.
Po 45. roku života je šanca na rakovinu krčka maternice nižšia, ale šanca stále existuje, tak je rozumné robiť si PAPA, resp. PAP test do 64. roku života, dokonca aj neskôr. S vekom je dôležitejšie robiť ultrazvuk, keď je rakovina vaječníkov častejšia, preto by sa nemalo prestať s chodením na pravidelné kontroly. Ony dobre prídu aj pri poradenstve pri celkovom klimaktériu – perimenopauze, menopauze a postmenopauze.
Pridaj komentár & Dodaj komentar