Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Modriny rovesníckeho násilia jestvujú aj v menších prostrediach

„Vedel som, kto sú, ale netušil som, že na mňa zaútočia. Začali odo mňa pýtať peniaze, čo som odmietol. Snažil som sa odísť, pretože celá situácia neveštila nič dobré. Namiesto toho, aby som okamžite bežal, pokračoval som pomaly a oni boli hneď za mnou.“

Takto začína svoju spoveď mladík z jednej vojvodinskej dediny, ktorý sa po jednom sobotňajšom večierku vracal sám domov. Situácia, ktorá ho v ten večer zastihla, sa vyvíjala veľmi rýchlo, bez svedkov, ktorí by videli, čo sa vlastne deje. Identita útočníkov mu bola povedomá, no len z videnia, skrze čoho i sám povedal, že nemali žiaden opodstatnený dôvod na neho zaútočiť. Začali sa mu vysmievať a vydierať ho, následne od neho hľadali peniaze, čo priviedlo k fyzickému útoku. Vysvetľuje, že sa snažil ubrániť sa, no nepodarilo sa mu to.

„Jeden z nich dobehol za mnou, udrel ma. Vrátil som mu fackou a potom ma všetci traja premohli, spadol som na chodník. Bili ma a kopali. Neboli žiadni svedkovia, krátko to trvalo a potom začali z kaviarne vychádzať ľudia. Zasiahol aj dievča, ktoré sa mu postavilo do cesty. Ukázalo sa, že je to jeho bývalá priateľka. Bol som stále pri vedomí a keď som vstal, nemohol som nájsť peňaženku a doklady a jeden z tyranov mi ukázal, kde je. Podarilo sa im zobrať mi peniaze z peňaženky. Po incidente som išiel domov, jeden z nich kričal, že príde s otcom a že nám podpália dom. Keď som prišiel domov, všimol som si, že mám modrinu na ľavom oku. Z úderov mi bolo v tú noc veľmi zle, moje oko bolo ešte viac opuchnuté.“

Náš spolubesedník, obeť rovesníckeho násilia, bol v tom čase maloletý, rovnako ako jeho útočníci. Celú situáciu sťažoval fakt, že rodičia obete pracovali v zahraničí. Nasledovné ráno povedal rodičom, čo sa stalo, aby prišli späť domov.

Formy rovesníckeho násilia / Storyteller by Vladimíra Dorčová-Valtnerová

„V pondelok po tom víkende sme prípad nahlásili polícii a bol som podrobne vypočutý. Zistili, že došlo k vydieraniu, obťažovaniu, lúpeži a spomenuli aj pokus o vraždu pre viditeľné a ťažké ublíženie na zdraví. V ten istý deň som bol na skene hlavy, kde sa zistilo, že mám zlomenú očnicu a jablčnú kosť pod ľavým okom a ukázalo sa, že mám otras mozgu. Lekár ma poslal do Ústavu ochrany zdravia detí a mládeže Vojvodiny, aby ma mohli operovať.“

Následky, ktoré zanecháva rovesnícke násilie u obeti, nie sú len fyzické.

„Určité si obdobie po všetkom bolo pre mňa veľmi ťažké, mal som traumy, snívalo sa mi o nich. Sociálne som sa vzdialil, potiahol som sa do seba a nekomunikoval som sa s ľuďmi. Bol som aj u psychológa a psychiatra, našťastiem psychické následky sa časom zmiernili, hoci stále jestvujú. V tom čase som bol žiakom na gymnáziu v ​​Báčskom Petrovci. Hoci sa to nestalo v škole ani internáte, učitelia aj moji spolužiaci ma počas celej situácie podporovali a pomáhali mi.“

Aká je situácia v Maglići, Báčskom Petrovci a Novom Sade?

Pedagogička Milana Landup zo základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići uvádza, že od začiatku školského roka zaznamenali iba jeden prípad rovesníckeho násilia, ktorý riešil triedny učiteľ. Dvaja chlapci si povedali niekoľko špatných slovíčok s čím aj skončilo. „Počas prvého polroka je situácia pokojná. Možno je dôvodom epidemiologická situácia, pretože každá trieda má svoju učebňu, takže pohyb a komunikácia sú obmedzené“, hovorí Milana Landup.

Dodáva, že pred koronou bolo zaznamenaných viacero prípadov násilia rôznych podôb. Pred niekoľkými rokmi došlo k fyzickému násiliu medzi dvoma chlapcami. „V ten deň sa nevyučovalo, pretože bol športový deň a dvaja chlapci prišli skôr. Začali sa medzi sebou hádať tak, že jeden z nich udrel druhého kladivom po hlave. Stalo sa to najmä preto, že vedeli, že kladivo, ktoré slúžilo ako rekvizita v predstavení, bolo v miestnosti vedľa triedy. V tom prípade bolo zapojené stredisko sociálnej práce, lekári a rodičia.“

Uvádza tiež, že počas núdzového stavu sa na sociálnych sieťach objavovali príznaky násilia. Žiaci sa vo Viber skupine navzájom urážali. Nakoniec prišli k uzáveru, že nešlo o násilie, ale k nemu smerovalo.

„Našťastie sme sa o tom na čas porozprávali“, povedala naša spolubesedníčka z Maglića.

Milena Borovčanin, pedagogička na Gymnáziu Jána Kolára v Bačskom Petrovci, zdôraznuje, že pandémia ovplyvnila zníženie fyzického násilia, pretože žiaci chodili do školy kombinovane alebo online. V dôsledku používania internetu a sociálnych sietí sa však násilie v elektronickej podobe prejavilo výraznejšie. „U nás je príkladom tohto typu násilia zneužívanie mobilných telefónov na hodinách, nahrávanie rovesníkov a ich zverejňovanie na sociálnych sieťach,“ hovorí Milena a poznamenáva, že v takom prípade by sa mala zintenzívniť výchovná práca s niektorými žiakmi.

Výchovná práca je podľa nej postup, ktorý sa začína vtedy, keď dôjde k nejakej forme násilia. S páchateľom násilia ho vedie sociálna služba a triedny učiteľ, v prípade, že je to nevyhnutné, zapájajú sa ďalší odborníci. V ich škole sa zatiaľ darí riešiť problémy na školskej úrovni a deťom prostredníctvom rozhovoru poukázať na to, že takáto forma ich správania je nevhodná, zlá a spoločensky neprijateľná.

„Dôležité je, aby triedny učiteľ alebo pedagóg sledovali, či dochádza k pokroku. V prípade, že nedôjde k pokroku, môžu byť uložené určité tresty a disciplinárne opatrenia. Disciplinárne opatrenia nemožno uložiť, ak sa výchovná práca predtým nevykonávala. Novinkou je, že okrem pokarhania a disciplinárnych opatrení sa z dôvodu empatie a solidarity k iným ukladajú aj spoločensky prospešné práce,“ hovorí Milena Borovčanin.

Uvádza, že v tomto školskom roku na gymnáziu Jána Kollára nedošlo k fyzickému násiliu, išlo prevažne o verbálne násilie. Konštatuje, že dôvodom je zlá kultúra oslovovania najmä u mladších generácií, no zatiaľ si na túto tému nepozývali iné inštitúcie, pretože si problémy dokázali vyriešiť sami.

Dragana Ćorićová: Rovesnícke násilie sa presťahovalo na sociálne siete

Dragana Ćorićová, členka Koordinačného telesa pre bezpečnosť detí a mládeže na základných a stredných školách v Novom Sade, uvádza, že hoci počet hlásení rovesníckeho násilia v Novom Sade je podobný ako v predchádzajúcich rokoch, ne znamená to, že toto číslo stagnuje.

Dragana Ćorićová: „Rovesnícke násilie sa už dávno prenieslo zo škôl na internet. / Foto: z archívu D.Ć.

„Rovesnícke násilie sa už dávno presťahovalo zo škôl na internet, sociálne siete a množstvo aplikácií, ktoré žiaci využívajú na online hodinách. Hovoríme napríklad o nejakých až 20 prípadoch násilia prvého stupňa, dvakrát viac prípadov druhého stupňa a najzávažnejšieho tretieho stupňa, zdá sa mi, že v celom meste Nový Sad bolo len štyri. Tretí stupeň násilia znamená, že došlo k ťažkým zraneniam, že okrem školy bolo zapojené aj stredisko sociálnej práce, polícia, nemocnica. Čo je znepokojujúce a čo bude našou prioritou v najbližších mesiacoch, s čím súhlasia žiaci Mestského študentského parlamentu v Novom Sade, ktorý združuje žiakov všetkých základných a stredných škôl, je boj o mentálne zdravie všetkých účastníkov vzdelávania, “ hovorí Ćorićová a dodáva, že v centre pozornosti je duševné zdravie detí, pretože teraz, po dvoch rokoch sporadicky realizovaného naživo a online vyučovania, pociťujú bezprostredné dôsledky tohto typu vzdelávania, ale aj izoláciu od pravidelných kontaktov a socializácie, ktorá by mala sprevádzať toto obdobie.

Náčelník Policajného zboru v Báčskom Petrovci Vukašin Ivanišević hovorí, že počas predchádzajúcich dvoch rokov boli na území tejto obce hlásené dva prípady rovesníckeho násilia.

„V jednom prípade išlo o verbálne násilie, cez sociálne siete, v druhom o fyzické násilie, bez vážnejších následkov. V oboch prípadoch boli účastníkmi deti vo veku 12 a 13 rokov, ktoré nie sú trestne zodpovedné,“ uviedol s tým, že policajti ihneď po nahlásení spolu s ďalšími kompetentnými inštitúciami vykonali všetky zákonom stanovené opatrenia.

Rovesnícke násilie a právne rámce

Trestný zákon oslobodzuje deti od trestnej zodpovednosti do veku 14 rokov. To znamená, že aj tie najzávažnejšie trestné činy, ktoré spáchajú, zostávajú nepotrestané a za materiálne a nemateriálne škody spôsobené týmto násilným činom zodpovedajú ich rodičia.

Podľa Dragany Ćorićovej, súdne konania proti osobám starším ako 14 rokov nie sú také zriedkavé, ako sa zdá – len verejnosť o nich nemá informácie, pretože kvôli osobitnej ochrane maloletých nie sú verejné. Podľa informácií Dragany Ćorićovej sa väčšinou končia slovným pokarhaním, teda najmiernejším trestom voči previnilcom, pričom rodičia sú nakoniec pokutovaní, ako aj zvýšeným dohľadom nad výkonom rodičovských práv.


Odporúčame aj:

PAVEL ČERNÁK: Nevieme, aká bude liečiteľnosť psychických a psychosomatických porúch po Covid-19 epidémii [PODKAST]

Užívanie práv dieťaťa nemôže byť podmienené spĺňaním povinností jeho nositeľa


Dragana Ćorićová je jednou z autoriek Aleksovho zákona, pomenovaného po chlapcovi z Nišu, ktorý sa stal obeťou rovesníckeho násilia, za čo spáchal samovraždu.

„Nie je celkom pravda, že Alexov zákon nebol schválený. Formálne bolo prijatých veľa bodov z nášho návrhu – zákon pozná sociálne násilie, zaviedli sa tresty pre žiakov vo forme spoločensky účelnej práce, vyššie tresty pre rodičov. Aleksov zákon priniesol častejšie nahlasovanie rovesníckeho násilia, jeho rozpoznanie, zaradenie do početných druhov a poddruhov násilia a častejšie sa o ňom hovorí. Desaťročia prítomná stigmatizácia obete sa konečne presunula na skutočného vinníka – páchateľa. Za násilný čin je vinný vždy páchateľ, bez ohľadu na vek, okolnosti, za ktorých ho robí a kontext, v ktorom sa tak deje,“ uvádza naša spolubesedníčka.

Ako prihlásiť násilie?

Milena Borovčanin: “Vďaka používaniu internetu a sociálnych sietí bola kyberšikana výraznejšia..” / Foto: z archívu M.B.

Milena Borovčanin upozorňuje, že žiaci v gymníziu hlásia násilie, no spomína aj zaujímavý prípad. „Mala som jeden prípad, keď mi dieťa povedalo, že sa bojí nahlásiť, pretože si myslí, že tyran sa mu bude pomstiť. Problém je v tom, že škola dokáže kontrolovať žiakov, kým sú v nej. Väčšina žiakov nahlási triednemu učiteľovi, pretože mu najviac dôverujú. Chodia aj ku mne a boli prípady, keď sa zranili, tak išli priamo za riaditeľom.“

Náčelník Policajného zboru v Báčskom Petrovci Vukašin Ivanišević vysvetľuje, že policajná stanica v Báčskom Petrovci pristupuje k problematike rovesníckeho násilia s veľkou pozornosťou a pripisuje mu mimoriadny význam. „Konkrétne na základných školách sa realizuje projekt na túto tému, v rámci ktorého sa príslušníci polície rozprávajú so žiakmi, vzdelávajú ich v tom, ako rozpoznať formy násilia, ako sa chrániť a ako to nahlásiť. Pravidelne sa stretávame aj s riaditeľmi škôl, aby sme si vymieňali informácie a skúsenosti,“ uvádza Ivanišević.

Dragana Ćorić poznamenáva, že násilie sa hlási predovšetkým v domovských školách, kde k nemu dôjde, v psychologicko-pedagogickej službe, u triedneho učiteľa alebo riaditeľa. Ak si niekto myslí, že jeho prípad nebude adekvátne zaslaný, alebo sa bojí nahlásiť to škole osobne, nahlásenie robí cez národnú platformu Strážim ťa.

„Mesto Nový Sad, ktoré je priekopníkom v špecifickom boji proti rovesníckemu násiliu, zriadilo v decembri osobitné číslo na nahlasovanie rovesníckeho násilia Koordinačnému telesu pre bezpečnosť žiakov základných a stredných škôl, 064 844 88 00 alebo prostredníctvom e-mailom koordinaciono.nasilje@novisad .rs. Členmi tohto orgánu sú po prvýkrát aj samotní žiaci – zástupcovia Mestského žiackeho parlamentu, ktorí sú priamymi príjemcami pomoci tohto typu, ale aj tým najlepším lakmusovým papierikom toho, či my dospelí robíme dobré veci a robíme to, čo naozaj potrebujú, “ uzaviera Dragana Ćorićová.

About the author

Anna Berediová and Mira Arizanović

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PODKAST

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODPORA V ROKOCH 2022-2025 – PODRŠKA U 2022-2025.

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST „Na ivici“

PARTNERI