Spoločnosť

Situácia pohostinských podnikateľov je stále neistá bez možnosti plánovania vopred

Korónavírus spôsobil radikálne zmeny v životoch nás všetkých. Tí, ktorí si usporiadali život a prispôsobili sa novej situácii, sa mali lepšie, zatiaľ čo mnohí prišli o prácu alebo boli nútení zatvoriť svoje podniky. Mnoho pohostinských podnikov a hudobníkov patrí do druhej skupiny, pretože počas epidémie bolo pre nich obzvlášť ťažké zarobiť si peniaze. Pre noviny Családi kör hovorili o tom, ako prekonali minulé obdobie a s akými kreatívnymi nápadmi sa im podarilo prekonať úplné uzavretie.

„Väčšinu podnikateľov táto situácia zastihla neočakávane, nepripravene. Museli sme sa prispôsobiť pravidlám, ktoré boli pre nás úplne nové. Obmedzenie pracovnej doby už spôsobilo určité ťažkosti, ale ani sme si predtým nemysleli, že bude nariadená úplná uzávierka,“ hovorí Elvira Gere Žiroš, majiteľka reštaurácie Papuli v Sente, ktorá hovorila o tom, ako jej tím prežil tieto výzvy.

Podľa nej je vždy dôležité, aby každý podnikateľ rýchlo reagoval na zmeny, ale počas epidémie sa to ešte viac zintenzívni. Aby sa z tejto zložitej situácie dalo vyťažiť čo najviac, musela sa Papuli, rovnako ako väčšina podobných podnikov, uchýliť k tvorivým riešeniam.

„Predtým sme dodávku domov neriešili, ale teraz sme boli nútení prejsť na tento spôsob podnikania. Aby sme prácu zvládli za čo najnižšie náklady, použili sme na prepravu vlastné autá a môj manžel často distribuoval jedlo po celý deň. Do našej ponuky sme zaviedli aj novinky: namiesto klasického denného menu sme hosťom ponúkli dennú ponuku. To znamená, že cena jedného druhu jedla z jedálneho lístka bola v daný deň priaznivejšia v porovnaní s inými jedlami,“ hovorí Elvira.


Prečítajte aj: Epidemiológ Predrag Đurić: Pandémiu nemožno zastaviť na vnútroštátnej úrovni, nevyhnutná je globálna reakcia


Udalosti nečakane zastihli aj zamestnancov Jail Piano Baru v Báčskej Topoli:

„Pred príchodom epidémie sme práve zorganizovali prvý festival Jaila, zaplatili sme zálohu väčšine kapiel, nakúpili sme si aj stany a ďalšie vybavenie. Boli sme veľmi nadšení. Predali sme takmer 3 000 vstupeniek vopred a rezervácie, keď dorazila správa, že nemôžeme usporiadať akciu,“ vysvetľuje Robert Jugović, majiteľ Jaila.

Aby nahradili straty, prišli na jedinečný nápad:

„Vymysleli sme a vytvorili značku oblečenia Jail. Vedeli sme, že to neprinesie okamžite príliš veľký zisk, ale videli sme, že online nakupovanie rastie do nebývalých výšok. Boli sme presvedčení, že tieto novinky nás udržia pri živote, ak budú „locdwony“ pokračovať. Plánujeme tiež otvorenie telocvične, reštaurácie a recyklačnej spoločnosti,“ oznamuje Robert.

Príjmy pohostinských podnikov drasticky klesli, náklady však zostali

Reštriktívne opatrenia zavedené v dôsledku epidémie priviedli mnohých ľudí a mnohé podniky na pokraj prežitia. Výnosy z pohostinského priemyslu bezprecedentne poklesli, náklady však zostali.

Podľa Elviry Gere Žirošovej bola štátna pomoc vítaná, ale sama o sebe nestačila:

„Naše náklady sa veľmi zvýšili. Využili sme štátnu pomoc, ktorá bola poskytnutá robotníkom, a to samozrejme znamenalo malú úľavu. Boli by sme však tiež radi, keby sme mali nejaký druh daňovej a odvodovej úľavy, aspoň v podobe niektorých zliav. Stále meškáme s platbami, ale aj iní nám. Našťastie máme dobré vzťahy s našimi partnermi: tiež sme trpezliví voči tým, ktorí sú nám dlžní a tí, ktorým my dlžíme sú tiež trpezliví.“

Robert Jugović hovoril aj o problémoch týkajúcich sa výdavkov:

„Potom, čo sme v čase úplného zatvorenia museli zatvoriť Jail, sa suma daní a príspevkov, ktoré sa mali platiť, z mesiaca na mesiac zvyšovala. Jail je rodina, nemôžete niekoho len tak vyhodiť. Moji spolupracovníci majú rodiny, ktoré sa musia živiť, majú pôžičky, ktoré treba splácať. S manželkou sme sedeli a premýšľali, ako dlho dokážeme pokryť výdavky. Nakoniec sme sa počas jedného takého rozhovoru rozhodli pre vytvorenie značkového oblečenia.“

Podľa neho štát podnikateľom nielen nepomohol, ale im situáciu aj sťažil:

„Epidémia ma naučila, že nikto nepomôže, a štát aj miestna samospráva rovnako „derú kožu“. V každom prípade považujem za ľudskú a morálnu povinnosť vytvárať nové pracovné miesta v mojom rodnom meste, aj keď sa vláda snaží sťažiť moje podnikanie všade, kde sa dá. Rovnako ako na iných miestach vo Vojvodine, aj v Topoli je situácia rovnaká, ak sa pred nimi neskloníme, považujú nás za nepriateľov,“ hovorí.

Muzikanti vlani vôbec nepracovali

Rovnako ako pohostinské podniky, aj hudobníci sa ocitli v najťažšom období svojho života. Elvira Gere Žiroš upozorňuje, že keďže hudobná reštaurácia Papuli má každú sobotu živý koncert, otvorenie reštaurácie bez hudby je vlastne bezduchý zážitok.

Na to, ako toto obdobie prežívali samotní hudobníci, sme sa opýtali Imra Viraga, frontmana skupiny Baraparty z Ady, a Rudolfa Farkasa, frontmana skupiny Új fiúk z Nového Bečeja.

„Členovia kapely Baraparty sa neživia hraním, čo nám pravdaže uľahčilo ako profesionálnym hudobníkom.“ Situácia však vyčerpala aj nás: bolo to náročné psychicky aj finančne. Čaro živej hudby je veľmi dôležité, jednoducho to nie je ten istý pocit, keď hráte z prehrávania. Zvyčajne sa zúčastňujeme na dvadsiatich piatich podujatiach ročne a minulý rok tento počet klesol iba na päť,“ hovorí Imre Virag.

Baraparty

Pretože sa vírusom nakazilo niekoľko členov kapely, stalo sa, že skupina Baraparty celé týždne nekonala skúšky. V histórii kapely nedoľlo k toľkým prestávkam ako počas epidémie.

„Naša súčasná formácia je stará asi trinásť rokov, ale samotná kapela je aktívna od roku 1995. Vojna a bombardovanie samozrejme narušili poriadok, ale ani vtedy sme nemali také prestávky “, hovorí vodca kapely.

Skupina Rudolfa Farkasa, Fij Fiúk, sa skladá zo štyroch členov, ktorí sú profesionálnymi hudobníkmi.

Rovnako ako v prípade kapely Baraparty, v minulom roku dramaticky poklesol počet vystúpení kapely Új fiúk a z plánovaných dvadsiatich siedmich svadieb sa konalo iba sedem. Pretože na jeseň sa mohli konať zhromaždenia až tridsiatich ľudí, boli na svadby pozvaní väčšinou sólisti hudobníci, uviedol Rudolf. To mu trochu uľahčilo situáciu, pretože sám mohol takéto vystúpenia prijímať, ale štvorčlenná kapela v plnej kapacite mala podstatne menej príležitostí.

„Naše prežitie nebolo vážne ohrozené, pretože práca mojej manželky zostala stabilná, ale situácia bola psychickou záťažou. Najhorším pocitom bola úplná neistota a skutočnosť, že nebolo možné vopred naplánovať. V každom prípade som sa snažil z toho všetkého vyťažiť maximum, a tak som na internete zverejnil veľa živých videí, aby som udržal kontakt s publikom,“ vysvetľuje hudobník.

„Snažíme sa zostať optimistickí, ale nevieme, čo môžeme čakať.“

Elvira Gere Žiroš sa snaží zostať optimistickou, čo sa týka budúceho obdobia, ale ani ju neobišiel pocit neistoty:

„Snažíme sa zostať optimistickí, ale nevieme, čo môžeme čakať. Bojíme sa, akým spôsobom sa budeme môcť vrátiť, koľko budeme mať hostí. Samozrejme, máme plány. Tento rok chceme osláviť päťdesiate výročie skutočnosti, že mama začala pracovať ako čašníčka v Papulii ako sedemnásťročná a odvtedy je reštaurácia prepojená s našou rodinou. V celej tejto situácii je tiež niečo pozitívne: zavedenie dennej ponuky nás povzbudilo, aby sme navrhli nové jedlá a trochu osviežili jedálniček,“ hovorí.

Naši spolubesednící hovoria, že udalosti sa v poslednej dobe prudko zrýchlili, ale je ťažké byť optimistický kvôli skúsenostiam, ktoré sme získali v predchádzajúcom období.

„Udalosti začínajú znova realizovať, počas niekoľkých nasledujúcich týždňov sme pozvaní na niekoľko podujatí. Nedávno sme hrali na svadbe v Baji a bol to prvý koncert v tomto roku, ktorý sme mali možnosť hrať. Niektorí sa od minulého roka nezúčastnili žiadnych udalostí a už teraz im veľmi chýbajú. Mnohí sa už zaočkovali a myslím si, že máme dôvod pre nádej,“ hovorí Rudolf Farkas.

Čila Kokai (Családi kör)


Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.

Médiá píšu / Mediji pišu

O autorovi/ke & O autoru/ki

Médiá píšu / Mediji pišu

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.