Slnko zapadá nad Novým parkom v Kovačici. Čaká nás v ňom Snežana Petríková Živkovićová, vedúca skautského oddielu Jánošík, s niekoľkými mladučkými skautkami. Kým sa v škole naučia prvé písmenká, prejde ešte zopár rokov, no na semaforoch veľmi dobre vedia – kedy majú vystúpiť na trať, a kedy sa zastaviť. Dokážu si zaviazať aj šnúrku na topánkach, dokonca aj niekoľko druhov uzlov, a zrejme si vedia aj samy oheň zapáliť.
Prichádzame do miestnosti, ktorú používa tento oddiel, a vítajú nás podľa výšky zoradení skauti v zelených tričkách a červených šatkách s modrým okrajom. Vo vojenskom postoji zdvihnú tri prsty na pravej ruke, a pozdravia novinárky: Zdravo! Zdravo! Zdravo! (Ahoj! Ahoj! Ahoj!). Narovnaný ukazovák, prostredník a prstenník znamenajú tri prvky skautského sľubu: vieru v seba, vieru v iných a vieru v duchovnú realitu. Palec nad malíčkom ukazuje, že silnejší by mal vždy chrániť slabšieho, zatiaľ čo mladší by mal rešpektovať staršieho.
@storytellerrs 👋🏼 ZDRAVO, ZDRAVO, ZDRAVO! 🗣️ #fyp #fypシ #foryoupage #foryou #Vojvodina #viral #srbijatiktok #srbija #balkantiktok #deca #izviđači #priroda #nature ♬ Cute marimba heartwarming kids(1035757) – ROUGHTY PRODUCTION
Hoci skauti väčšinu času trávia vonku, spia v stanoch, a užívajú si čerstvý vzduch, keď je veľká zima, vykonávajú aktivity vo vnútri. Vstupujeme do ich priestoru plného rôznych projektov, nápadov, ďakovných listín a trofejí. Vonku: veselý rev detí, ktoré sa učia hrou.
Čo je dnes v skautských učebných osnovách?
„Deti sa tu osamostatňujú, učia sa o seba postarať, vraciame ich do prírody. Všetka táto technológia nás pohltila. Myslím si, že teraz je pre deti zaujímavý návrat do prírody. Akoby sa im stála cudzia, tak asi je pre nich teraz výzvová,“ hovorí nám Snežana Petríková Živkovićová.
Panuje všeobecný názor, že mladých ľudí zničia telefóny. Hry a sociálne siete deťom lepia oči v rozvoji na malé obrazovky, a uberajú ich o detstvo. Snežana si však všimla, že tento problém je stále možné vyriešiť. Na začiatku boli telefóny v táboroch zakázané, no vždy sa našiel niekto šikovný, a prepašoval svoj. Aby to bolo ku všetkým fér, nakoniec predsa ustúpili, a na jednom tábore tieto zariadenia povolili všetkým. Začali sa im však ozývať znepokojení rodičia.
„Pýtali sa, či je všetko v poriadku, vzhľadom na to, že ich deti vôbec nekontaktujú, nie sú na Viberi už pár dní aktívne. Povedala som im, že je všetko v poriadku, lebo sa nevedia dostať k telefónu, lebo majú iné záväzky,“ rozpráva nám Snežana o tomto triumfe prírody nad technológiou.
Je pravdou, že predchádzajúce generácie vyrastali bez prísnej kontroly a povinnosti byť neustále k dispozícii na zavolanie rodičov. Snežane sa zdá, že deti sú predsa dnes trochu prehnane chránené. Nevedia teda, čo robiť, keď sa zrania, alebo ako pomôcť niekomu inému. Preto je napríklad vo svete dokonca trend budovania o niečo nebezpečnejších ihrísk pre deti. Najlepší spôsob, ako naučiť zodpovednosti, je dať ju dieťaťu.
„Vymaňujeme ich z vlastnej komfortnej zóny, a učíme ich o skutočnom živote,“ hovorí Snežana.
Rovnako ako u čitateľov Politikinho zabavnika, aj vek skautov sa pohybuje od 7. po 107. rok života. Preto sa vždy nájde niekto starší, kto sa o mladšieho postará. Pri medzigeneračnej socializácii profitujú všetci – aj ten malíček, ale aj onen palec zo skautského pozdravu. Snežana hovorí, že pre mladších je dôležité, aby im vekovo boli blízki tí, od ktorých sa učia.
„Sú to pre nich vzory. Dievčatá do piateho ročníka – včielky s obdivom pozerajúce na svoje horalky, ktoré napodobňujú ich správanie. Pre starších ľudí je veľmi dôležité mať zodpovednosť. Radi sa starajú o mladších,“ svedčí nám Snežana s úsmevom.
Pionieri a včielky sú deti vo veku od 7 do 11 rokov. Keď dovŕšia 11 rokov, stávajú sa mladšími horalmi a mladšími horalkami. Keď nastúpia na strednú školu, stratia prívlastok „mladší/mladšia“. Od 19 do 25 rokov sú skauti mladí horali a mladé horalky. Všetci ponad 25 rokov sú horali a horalky, ktorí sa môžu naučiť čokoľvek od skautov, horalov, pionierov a včeličiek.
„Oni nás veľmi rozveselia. Ohúria nás svojimi vyjadreniami a činmi. Je pekné, keď po veľmi krátkom čase vidíte, čo to dieťa dokáže, a ako veľmi sa zmenilo,“ hovorí nám s úsmevom táto horalka.
Skautský oddiel dopĺňa mladé mozgy o niečo praktickejšie vedomosti, ktoré sa v škole nevyučujú. Učia sa, ako prežiť v prírode a s prírodou. Vedia postaviť stan, zapáliť oheň, uviazať rôzne druhy uzlov. Ako veľmi malé deti vedia používať sekerku a nôž. Vedia, ako obviazať ranu, a čo robiť v prípade úpalu. Keď je zima, píšu novinárske články, a robia si vlastný časopis. Minulú zimu mali ako hosťa aj meteorologičku. Spomedzi všetkých lekcií Snežana poukazuje na kamarátstvo ako na najväčšiu devízu.
„Bývajú spolu, zdieľajú stan. Mnohokrát ich môžete vidieť jesť z jednej misky. Všetko, čo majú, zdieľajú. Myslím si, že zo všetkých skautov vyrastú veľmi dobrí ľudia,“ hovorí Snežana dodávajúc, že nie je zriedkavosťou, že sa zo skautských aktivít vyskytne aj manželstvo.
Tri desaťročia umeleckej kolónie
Skautský oddiel Jánošík existuje s prestávkami asi 60 rokov. Od roku 1994 organizujú umeleckú kolóniu s názvom Tábor paliet. Snežana si spomína, ako vtedy bolo viac detí, príležitostí a financií, a že ľudia boli veselší a otvorenejší, takže trvala 10 dní. Zúčastňovalo sa jej vyše 100 skautov z iných miest, ale aj z iných štátov – z Bulharska, zo Slovenska, z Ruska, či zo Severného Macedónska.
Tieto kolónie boli realizované až do polovice rokov 2000, kedy sa naša jednotka spomalila, ale sa nezastavila. Pred piatimi rokmi sa zrodila myšlienka znovu prebudiť oddiel. Minulý rok, po prestávke, sa konala kolónia, ktorá trvala týždeň.
Začiatkom tohto augusta bola kolónia pre finančnú nemožnosť a iné záväzky skrátená len na štyri, ale zato štyri nádherné dni, hovorí Snežana. Na kolónii bolo okolo 50 skautov, ktorí okrem z Kovačice prišli aj z Pančeva, Nového Sadu, Belej Crkve, a už druhý rok po sebe sa zapojilo aj jedno dievča zo Slovenska.
Maľovalo sa pastelovými farbami, olejom na plátno a na sklo, a nechýbali ani dielne pre pionierov a včielky. Ivana Svetlíková a Tatiana Brtková Jonášová mentorovali, aby všetko klapalo tak, ako treba. Skauti mali možnosť navštíviť aj Múzeum Mihajla Idvorského Pupina v Idvore a žrebčinec. Kolónia skončila žúrom a s niekoľkými slzičkami.
Pridaj komentár & Dodaj komentar