Je skoré ráno, tesne po brieždení, a v kuchyni Základnej školy Žarka Zreňanina v Novom Sade je už rušno. Kuchárky pripravujú raňajky pre žiakov, ktorí vyučovanie majú v prvej zmene a prichádzajú do školy okolo 07:30. Pred vyučovaním zjedia varené vajíčko, kuracie prsia, ajvar, chlieb a vypijú čaj.
„Ako náhle začneme pracovať, dávame variť obed a chystáme raňajky pre prvú skupinu detí, ktorej vyučovanie začína o 8. hodine. Potom nám prichádza ďalšia skupina, a to sú deti, ktoré chodia do medzizmeny“ – hovorí Nataša Dragosavljević, hlavná kuchárka v školskej kuchyni.
V druhej skupine sú žiaci a žiačky nižších ročníkov. Čas do vyučovania trávia v dennom pobyte, takže celkovo väčšinu dňa trávia v škole. Do odchodu domov, okrem raňajok, budú mať ešte obed a dva olovranty. Všetko čerstvo pripravené, z rôznorodých a zdravých potravín, ktoré by mali byť súčasťou denného stravovania, pretože je to spôsob, ako predchádzať nadváhe a obezite u detí – problémom, ktoré sa podľa odborníkov menia na epidémiu.
V Srbsku je školopovinných detí s nadváhou asi 18%, pričom takmer každý šiesty žiak je obézny. Z Inštitútu verejného zdravotníctva Srbska Dr. Milana Jovanovića Batuta pred niekoľkými mesiacmi poukázali na veľký rozsah tohto problému uvádzajúc, že počet detí s nadváhou sa každým rokom zvyšuje.
S prevenciou obezity treba začať už v rannom veku – predovšetkým výchovou detí a budovaním zdravých stravovacích návykov, hovorí Teodora Marinković, odborníčka na detskú výživu. To je úlohou rodičov, pretože keď sa deti naučia zdravo stravovať, budú dodržiavať osvojené návyky aj vtedy, keď nie sú doma.
„Primárnymi sú určite rozhovor doma a edukácia detí, a sekundárne sú školské kuchyne, pretože deti, ktoré sa stravujú v školách, musia mať zdravú stravu. Zo skúsenosti viem, že v mnohých školách to tak nie je“ – zdôrazňuje Teodora.
Základná škola Žarka Zreňanina v Novom Sade je už teraz jednou z mála škôl, kde sa strava pre žiakov pripravuje každý deň v školskej kuchyni. Je tomu tak od roku 2005, odkedy je výživa žiakov organizovaná v gescii školy.

Keďže už vtedy existovala vybavená a funkčná kuchyňa, na škole bol urobený odborná analýza, na základe ktorej bola vypracovaná štúdia o všetkých výhodách prípravy jedál pre žiakov v školskej kuchyni. Štúdia bola zaslaná kompetentným inštitúciám – a to na ministerstvo školstva a mestskej školskej správe.
„Keď sme dostali oba súhlasy, kuchyňa začala fungovať. Dostali sme kvalitnejšiu výživu pre žiakov, ako aj veľké úspory pri nákupe potravín, pretože s dodávateľmi fungujeme v priamom kontakte, s ktorými máme podpísané zmluvy na rok“ – vysvetľuje Žarko Mušicki, riaditeľ ZŠ Žarka Zreňanina v Novom Sade.
V kuchyni vtedy začala pracovať aj Nataša Dragosavljević. Hovorí, že už vyprevadila mnoho generácií, a žiaci často – keď odchádzajú zo školy – banujú za niektorým jedlom, ktoré radi jedávali. V škole majú možnosť stravovať sa deti od prvého do ôsmeho ročníka.
„Mnoho žiakov ôsmeho ročníka prichádza a hovorí: Je nám ľúto, že už nebudeme chodiť na tieto vaše obedy. Pripravujeme tu jedlá pre asi 430 žiakov. Z nich 300 do školy chodí v režime denného pobytu, tak majú aj raňajky, desiatu, obed a olovrant. Ostatní neprídu každý deň, ale iba vtedy, keď sa im uvedené na jedálnom lístku pozdáva, potom na konci mesiaca rodičia zaplatia toľko jedál, koľko deti zjedli“ – vysvetľuje Nataša Dragosavljević.
Náklady denného pobytu a stravovania detí v škole určuje mestská správa a dosahujú niečo cez 5.000 dinárov mesačne.
Vo všetkých školách je to rovnaké, či už pripravujú stravu samostatne alebo majú podpísané zmluvy so stravovacími (cateringovými) spoločnosťami.
V kuchyni ZŠ Žarka Zreňanina si môžu rodičia zaplatiť aj jednotlivé jedlá za cenu 300 dinárov. Denne pripravia okolo 950 jedál. Jedálniček je každý deň iný, a čo budú deti jesť na raňajky, obed, desiatu a olovrant – predpisuje výživový poradca, ktorý aj zostavuje stravovací plán, takže jedálny lístok sa mení každú jeseň, zimu a jar.

„Zastúpená je všetka zelenina, nesmú chýbať ryby a mliečne výrobky. Na desiatu aspoň trikrát do týždňa dostávajú niečo mliečne, či už kyslú smotanu, kyslé mlieko alebo grécky jogurt a nechýba ani sezónne ovocie. Na obed sa vždy varí nejaké jedlo“ – vraví kuchárka Ružica Milošević.
V kuchyni pracujú tri kuchárky a dve servírky. Kuchyňa spĺňa všetky požadované normy a pripravované jedlá sú pravidelne vzorkované a kontrolované. Práve v tom je veľká výhoda prípravy jedál v školských kuchyniach, pretože sú zabezpečené hygienické podmienky, takže sa sleduje aj zdravotná nezávadnosť potravín.
Týždenný jedálny lístok sa zverejňuje na webovej stránke školy a rodičia môžu sledovať plánovaný stravovací plán.
„Deti v škole majú skutočne kontrolovanú a vyváženú stravu. Dnešný život je hektický a veľa detí nestíha obedovať doma, takže rodičia sa môžu spoľahnúť na to, že v škole zjedia niečo varené a zdravé“ – považuje Milena Kljajević Stojković, psychologička na ZŠ Žarka Zreňanina.
Zdravú stravu, ktorú dostávajú v škole, deťom stačí, no aj napriek tomu si z domu nosia chrumky a sladkosti
Blíži sa čas na desiatu. V priestrannej jedálni sú štyri veľké stoly, na ktoré servírky ukladajú misy s ovocím – hruškami a jablkami. Polievka, ktorá bude na obed, už vrie na sporáku.
„Moje dieťa sem chodí na obed“ – hovorí Ivana Lazić, pedagogička v tejto škole a matka dievčaťa, ktoré je šiestačkou. „Máme dve staré mamy a tie varia veľmi často, ale naša dcéra sa chodí najesť sem. Babičky z toho veľkú radosť nemajú. Dcéra je chudučká, ale naučila sa jesť málo a často, preto jej vyhovuje jedávať v škole. Viem, že jedáva varené a bezpečné, lepšie, akoby si niečo kupovala“ – dodáva Ivana.

Aj keď sa snažia dodržiavať jedálniček, ktorý im naordinuje výživový poradca, nie je to vždy jednoduché a realizovateľné, preto ho občas prispôsobujú želaniam detí. Niekedy ich, hovoria kuchárky, počastujú aj krémom.
Najväčšie zmeny v stravovacom pláne sa vzťahujú na desiatu, resp. olovrant – a to na žiadosť rodičov, pretože sa domnievajú, že deťom medzi jedlami nepostačuje len ovocie, aleže potrebujú výdatnejší olovrant alebo desiatu.
„Rodičom je ťažko vysvetliť, že deťom ovocie stačí na preklenutie času medzi dvoma hlavnými jedlami. Máme ďalší problém, a to ten, že deti v škole dostávajú desiatu, ale aj tak si nosia z domu rôzne chrumky, keksíky a podobné maškrty. A potom sa bavíme o tom, ako majú deti nadváhu“ – upozorňuje Ružica Milošević.
Zvonček oznamuje začiatok veľkej prestávky. Žiaci prvého a druhého ročníka vchádzajú do jedálne. Len máloktorí prídu k miske s ovocím, väčšina si otvára hotové výrobky prinesené z domu alebo kúpené v školskej kantíne.
„Vezmite si ovocie“ – ponúka im servírka Sonja.
Konstantin, žiak druhého ročníka, sa rozhodol pre hrušku. Je v dennom pobyte a hovorí, že vždy zje to, čo sa pripraví v školskej kuchyni.
„Páči sa mi to, pretože je to vždy zdravé jedlo, desiata a olovrant sú fajn. Najviac mi chutí špenát. Niekedy si z domu prinesiem jablko a nikdy nič nekupujem v kantíne“ – hovorí Konstantin.
Jeho spolužiačka Teodora hovorí, že v kuchyni pripravujú veľmi chutnú paradajkovú polievku a syrové cesto. Minulý rok bola v dennom pobyte, stravovala sa v škole a to jej úplne stačilo.
„Rada som jedávala rôzne jedlá, bolo aj také, ktoré sa mi nepáčilo, ale strava je celkovo chutná a nikdy som nebola hladná“ – priznáva sa Teodora.
Kuchárky vždy v auguste, tesne pred začiatkom školského roka, poprosia učiteľky, aby sa na rodičovskej porade porozprávali s rodičmi a poukázali im na to, prečo by deťom nemali posielať dodatkovú desiatu. Nielenže deti najčastejšie prinášajú chrumky a nezdravé výrobky, ale že sa veľké množstvo pripraveného jedla, najmä ovocia, musí potom vyhadzovať.
Bez podpory rodičov je ťažké dosiahnuť hlavný cieľ školských kuchýň, ktorým je prevencia nadváhy u detí.
„Školské kuchyne s tým určite môžu pomôcť. Chodia k nám deti z rôznych prostredí. Niektoré možno nemajú príležitosť často zjesť hrušku. V našej škole dostávajú stravu s dostatočnými nutričnými a energetickými hodnotami. Čo budú potom doma jesť, to už nevieme ovplyvniť“ – zdôrazňuje Ružica Milošević a dodáva, že je veľmi riskantné pomimo chystať jedlo a potom ho privážať do školy.
V mnohých školách, namiesto v školských kuchyniach, stravu pripravujú cateringové firmy
Neexistujú žiadne merateľné údaje, ktoré by potvrdili, že zdravé stravovanie v školách skutočne prispieva k menšiemu počtu detí s nadváhou. V Srbsku výskumy na túto neboli realizované, takže tento uzáver vyplýva len na základe názorov a skúseností odborníkov.
„Deti trávia v škole veľa času a je dôležité, aby sa v tomto období stravovali zdravo. Preto by mala mať každá škola svoju kuchyňu, v ktorej sa pripravuje jedlo“ – názoru je Teodora Marinković, odborníčka na výživu.

Neexistujú ani novšie údaje o počte škôl, ktoré majú kuchyňu, v ktorej sa denne pripravuje jedlo. Posledný takýto prieskum je z roku 2016 a ukazuje, že len v 13% škôl sa strava pripravuje v školských kuchyniach.
Stravovanie žiakov základnej školy organizuje riaditeľ v spolupráci s radou rodičov. Jedlo pre žiakov je možné pripraviť v školskej kuchyni alebo v inej vzdelávacej inštitúcii, ktorá má podmienky na prípravu stravy, kým je treťou možnosťou spolupráca s cateringovými firmami.
Riaditeľ ZŠ Žarka Zreňanina hovorí, že na fungovanie kuchyne nie sú vyčlenené ďalšie financie, ktoré by zaťažili rozpočet školy.
„Ministerstvo školstva uhrádza mzdy zamestnancom a Mesto Nový Sad hradí náklady na elektrinu, takže prostriedky, ktoré rodičia platia za stravovanie detí, slúžia na nákup potravín“ – dodáva Žarko Mušicki, riaditeľ tejto školy.
Pred šiestimi rokmi bol prijatý Nacionálny program prevencie obezity u detí a dospelých. Zabezpečuje sériu opatrení súvisiacich s osvetou o zdravých stravovacích návykoch, tiež navrhuje aj zákaz reklám na potraviny bohaté na cukry, soľ a rastlinné tuky. Pripravujú sa aj plány na zlepšenie stravovania detí v školách a objavili sa ohlásenia, že na školách budú zrekonštruované kuchyne.
Z dokumentu, ktorý do redakcie portálu Storyteller predložilo Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Srbskej republiky, je vidieť, že v období rokov 2019 až 2024 dostalo rozpočtové prostriedky na účely adaptácie a obstaranie vybavenia školských kuchýň len 11 základných a 8 stredných škôl v Srbsku.
Ministerstva sme sa opýtali, čo sa doteraz urobilo pre zlepšenie stravovania detí na školách.
„Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Srbskej republiky požadovanými informáciami nedisponuje“ – uvádza sa v písomnej odpovedi tejto vládnej inštitúcie.
Dôvod, prečo nie všetky školy majú kuchyne, je podľa príslušného ministerstva technického charakteru, pretože „v školských budovách je nedostatok miesta, ktoré by sa dalo prerobiť do kuchynského a jedálenského priestoru.“
„Bolo by dobré, keby všetky školy mali školské kuchyne, v ktorých by sa deťom pripravovali zdravé jedlá“ – názoru sú naše spolubesedníčky.
Kuchyňa na ZŠ Žarka Zreňanina v Novom Sade je príkladom toho, ako to môže fungovať.
„Deti treba naučiť stravovať sa zdravo ako doma, tak aj v škole“ – pripomína hlavná kuchárka Nataša Dragosavljević, kým kontroluje či je zelenina uvarená. Čoskoro sa bude podávať obed a okrem vývaru, deťom budú podávať aj pilaf (pilav) s bravčovým a hovädzím mäsom.
Pridaj komentár & Dodaj komentar