Tretieho mája sa vo svete pripomína Svetový deň slobody tlače. Domáci novinári sú v nezávideniahodnej pozícii, no najťažšie je tým lokálnym.
Správa 15 partnerských organizácii Rady Európy uvádza, že v členských krajinách bolo v predchádzajúcom roku zaznamenané o 41% viac ohrození slobody médií v porovnaní s rokom 2020. Predsedníčka Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny (NDNV) Slađana Gluševićová upozorňuje, že sú najohrozenejší lokálni novinári.
„Najväčším problémom pre nás je, že Srbsko je označené ako krajina, kde sú tieto problémy najvýraznejšie, kde je najviac príkladov ohrozovania mediálnych slobôd, zastrašovania a ohrozovania novinárov. Všímame si, že takéto veci sa väčšinou dejú na lokálnej úrovni a že tieto problémy nie sú v strede pozornosti tých, ktorí by ich mali riešiť,“ vysvetľuje Gluščevićová.
Nedim Sejdinović, novinár a autor viacerých publikácií na tému menšinových médií , hovorí, že nemožno povedať, že ktorýkoľvek občan Srbska, či už je členom väčšinového alebo menšinového spoločenstva, má prístup k presným, včasným a objektívnym informáciám. Médiá sú, až na ojedinelé výnimky, pod kontrolou politických elít a informujú v súlade s ich potrebami, a nie v súlade s verejným záujmom, teda potrebami občanov.„Občania preto musia vynaložiť ďalšie úsilie na získanie validných informácií prostredníctvom alternatívnych a nových médií. Tento problém je viacnásobný v menšinových komunitách, vzhľadom na ich (vekovú) štruktúru. Skutočnosť, že médiá vo väčšinovom jazyku sa veľmi nezaujímajú o témy, ktoré sa týkajú výlučne menšinových komunít v Srbsku, je znepokojujúca,“ hovorí Sejdinović.
Skutočnosť, že médiá vo väčšinovom jazyku sa veľmi nezaujímajú o témy, ktoré sa týkajú výlučne menšinových komunít v Srbsku, je znepokojujúca
Nedim Sejdninović
,,No sloboda médií predsa nezávisí len od zakladateľov alebo majiteľov médií, ale aj od toho, či sú novinári dostatočne zodpovední, odborní a ,,vybavení“, nielen vedomosťami, ale aj charakternými vlastnosťami, aby svoju prácu robili podľa novinárskej etiky a kódexu, alebo aby sledovali politické a spoločenské trendy. Veľký počet novinárov rozvil dokonalú autocenzúru, takže naše médiá sú plné vedľajších tém,“ hovorí táto skúsená novinárka.
Aj po slovensky to môže byť lepšie
Keď ide o obec Báčsky Petrovec, jej občania majú k dispozícii programy Rádia Petrovec, TV Petrovec, webové stránky kulpin.net a Storyteller a Petrovské noviny. Sú tu samozrejme aj pokrajinské médié, ktoré sledujú diania v tejto obci: program v slovenskom jazyku vysiela ako Rádio Nový Sad, tak aj RTV Vojvodina, a týždenník Hlas ľudu. Na základe počtu médií by sa dalo povedať, že sú občania tejto lokálnej samosprávy o všetkom informovaní včasne a pravdivo, uvádza Melegová-Melichová.
„Aby sa to potvrdilo, musela by byť personálna štruktúra profesionálnejšia, zodpovednejšia, snažiť sa o vlastné zdokonaľovanie a nezostávať len pri štatistikách udalostí. Niektoré médiá by mali pracovať na dôslednom uplatňovaní noriem spisovnej slovenčiny, pretože problém nie je v objeme informácií v slovenskom jazyku, ale v novinárskej a jazykovej nekompetentnosti,“ poznamenala spolubesedníčka Storytellera.
Rádio-televízia Vojvodiny vysiela program aj v slovenskom jazyku. Nedim Sejdinović uvádza, že niektoré menšinové redakcie RTV majú aspoň mierny odstup od politických elít, ale to aj tak nestačí.
„Okrem redakčnej autonómie, modernizovať by sa mali aj menšinové redakcie. Zdá sa však, že o to nie je veľký záujem. Redaktori a novinári vo všeobecnosti vnímajú prácu vo verejnoprávnych mediálnych servisoch stereotypne, ako štátnu prácu. Plat je zabezpečený, úsilie nie je potrebné,“ vysvetľuje Sejdinović.
Katarína Melegová-Melichová vysvetľuje, že by sa život príslušníkov slovenského národnostného spoločenstva nemal predstavovať iba prostredníctvom festivalov, folklóru, výstav, športu, ale by sa malo preniknúť aj do zásadných problémov, ktoré ľudí trápia.
,,Často sa stáva, že keď ľudia chcú upozorniť na nejaký negatívny jav alebo problém médiá ich odmietajú, lebo je lepšie užívať si pohodlie a nevíriť hladinu, aby si nemal problém s komunitou alebo s majiteľom média. A tak sa zdá, že je situácia, podľa väčšiny novinárskych článkov v slovenskej spoločnosti, ideálna,“ upozorňuje naša spolubesedníčka a dodáva, že zakrývaním skutočných problémov sa slovenská komunita personálne aj intelektuálne ochudobňuje, a je to už vidno aj v živote našej komunity.
Život príslušníkov slovenského národnostného spoločenstva by sa nemal predstavovať iba prostredníctvom festivalov, folklóru, výstav, športu, ale by sa malo nazrieť aj do zásadných problémov, ktoré ľudí trápia.
Katarína Melegová-Melichová
Nedim Sejdinović hovorí, že národnostné rady, pričom slovenská nie je výnimkou, sa snažia dosiahnuť politický monopol nad komunitou, ktorú zastupujú. Na to potrebujú v prvom rade kontrolu nad menšinovými médiami. Priamo a bez akéhokoľvek zakrývania kontrolujú redakčnú politiku médií, ktorých sú (nepriamo) vydavateľmi, a v spolupráci s vládnucimi stranami sa snažia ovplyvňovať prácu menšinových redakcií vo verejnoprávnych médiách.
,,Pokiaľ ide o ostatné médiá, národnostné rady sa ich snažia ovplyvniť prostredníctvom s´behového spolufinancovania verejného záujmu, či už podávaním návrhov/stanovísk k predkladaným projektom, alebo inými, obchádzajúcimi, politickými mechanizmami. Zostáva na príslušníkoch menšinových komunít, aby sa pokúsili zabrániť médiálny a akýkoľvek iný monopol národnostných rád s pomocou mimovládneho sektora a medzinárodných organizácií v Srbsku,“ vysvetľuje Sejdinović.
Lokálne médiá sú dôležité, no predsa vystavené najväčším útokom
Bez slobodných a kritických, profesionálnych médií neexistuje demokratická spoločnosť a občania nerobia dôležité životné rozhodnutia na základe kvalitných informácií, ale blúdia v tme. Navyše, neprofesionálne a neslobodné médiá vytvárajú mimoriadne zlú spoločenskú atmosféru, hovorí Nedim Sejdinović. Katarína Melegová-Melichová dodáva, že lokálne médiá sú bližšie k ľuďom, a preto je ich úloha obrovská.
„Bohužiaľ, nemajú vyriešené financovanie, nemajú dostatok personálu, ani počtovo ani odborne, platy sú podpriemerné, ťažšie sa dostávajú k zdrojom informácií, kvôli tomu všetkému väčšinou nemajú ambície venovať sa vážnejším témam. Tým sa odsúvajú na vedľajšiu koľaj, nikto im nepripisuje dôležitosť, nikto sa o nich nestará, a tak niekdajšia sieť dobre organizovaných a funkčných lokálnych médií upáda,“ vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Dodáva, že lokálne médiá v jazykoch národnostných menšín sa nemôžu živiť ekonomickou propagandou, pre obmedzenosť čitateľov, divákov či poslucháčov nemôžu mať z toho ani relevantné prijmy, a preto je väčšina lokálnych médií, aj tých s programom v slovenskom jazyku, v nezávideniahodnej situácii.
Predsedníčka NDNV Slađana Gluševićová vysvetľuje, že existuje niekoľko paralelných trendov, ktoré ohrozujú slobodu médií. Okrem politických tlakov je tu aj ekonomické ohrozenie médií, ktoré sa dotýka najmä tých malých, lokálnych a menšinových.
,,Na jednej strane máme nedostatok finančných zdrojov, a na druhej strane menšinové a lokálné médiá nemôžu byť financované z rozpočtu. Takmer vo všetkých častiach Vojvodiny je pomerne častá situácia, že na súbehu dobre pochodia tí, ktorí si žiadnu pomoc nezaslúžia,“ vysvetľuje Gluševićová a uvádza príklad portálu Brif, ktorý prestal fungovať krátko po tom, čo dostal pol milióna dinárov od Obce Senta.
Využívanie prostriedkov občanov, ktoré sú určené pre verejný záujem, podľa Gluševićovej, nikto nekontroluje a zostane to tak aj naďalej. V takejto situácii sa musia médiá prispôsobiť novým okolnostiam.
,,Musia sa prispôsobiť novým biznisovým modelom, osvojovať si nové zručnosti, diverzifikovať svoje aktivity, produkciu, obsah. Dobrým príkladom je Storyteller. Poukazuje na to ako v menších prostrediach jedno malé, menšinové médium podporované rôznymi zdrojmi financovania so zručnosťami podnikania a projektového manažmentu a všetkého, čo je potrebné pre fungovanie médií, môže a má pracovať,“ uvádza Gluševićová.
Pridaj komentár & Dodaj komentar