Na vrchole kopca červený dom s výhľadom na Jadranské more a slnko zapadajúce poza pohorie Ćićarija. Na bráne veje slovenská vlajka. Vo dvore s ihličnanom a palmou Miroslava Gržinićová, predsedníčka Matice slovenskej v Rijeke, víta nás s úsmevom.
Toto je domov kultúrnych a zábavných aktivít pre približne 50-člennú slovenskú komunitu žijúcu v Prímorsko-gorskokotarskej župe. Samozrejme, vítaní sú aj ostatní, ktorí chcú prísť, pretože je tu príjemná atmosféra. Gržinićová hovorí: „Sme malá skupina, ale otvoreného srdca.“
Pod prístreším tohto domu v mestskej časti Hosti sa schádza spevácka, folklórna a detská skupina. Funguje fotografická, výtvarná, ale aj keramická sekcia. Lákavá je aj gastro družina, ktorá pripravuje slovenské a chorvátske jedlá. Občas sa tu zídu aj herci. Po nácvikoch je družba povinná, pri ktorej sa pripravujú národné špeciality.
„Keď sa tu stretneme, držíme spolu,“ hovorí mi najaktívnejšia v tejto komunite.
Matica slovenská v Rijeke dostala strechu nad hlavou na svoje 27. narodeniny, teda pred dvoma rokmi. Dom kúpil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zariadili ho: chorvátsky Zväz Slovákov, Združenie pre menšiny, Úrad pre práva menšín, mesto a okres.
V Chorvátsku sa pri poslednom sčítaní v roku 2021 k slovenskej komunite hlásilo 3.688 obyvateľov. Majú až 15 miestnych odborov Matice slovenskej. Gržinićová hovorí, že sa im žije dobre, nepocítili žiadnu diskrimináciu, a majú rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo.
Dodáva, že dôvodom dobrého života je fakt, že ich rodičia naučili skromnosti. „Keď nežiadate veľa, budete šťastní s tým, čo máte,“ vraví spolubesedníčka Storytellera.
Ale je prirodzené, že sa sem-tam niekto posťažuje. Keď Chorvátsko pred desiatimi rokmi vstúpilo do Európskej únie, ceny vzrástli, ale dá sa s nimi žiť, hovorí nám, Gržinićová. Na druhej strane, európske fondy sú dostupnejšie. Cestovanie je jednoduchšie, a už sa nemusí premýšľať nad hľadaním zmenární v destináciách v zahraničí.
A v tomto miestnom matičnom odbore sa veľa cestuje. Intenzívne sa spolupracuje s ostatnými maticami v štáte, ale aj s komunitami v Maďarsku, Francúzsku, Taliansku – kam sa išlo na festivaly. Najužšia spolupráca je však s komunitou vo Vojvodine, kam sa pravidelne odchádza. Navštívili Krojovú zábavu v Laliti, Klobásafest v Báčskom Petrovci, ale aj Pančevo, Kovačicu, Erdevík. Bolo aj takých Slovákov z našich radov, ktorí práve cez takéto kultúrno-umelecké aktivity videli Slovensko po prvý raz, hovorí Gržinićová. Hoci má malý počet členov, slovenská matica patrí v tejto oblasti Jadranu medzi najaktívnejšie.
„V prvom polroku sme mali 22 aktivít,“ hrdo prezrádza organizátorka týchto podujatí.
Rijeka je multikultúrne prostredie s niečo vyše 100.000 občanmi. Najpočetnejšiu menšinu tvoria Srbi, ktorých je asi 5.500, nasledujú Bosniaci a Taliani s počtom asi 1.500, potom Slovinci a Albánci – spolu 500 obyvateľov. Sú tam aj Maďari, Česi, Čiernohorci, Rómovia, Severní Macedónci, Rusíni, a nejaký počet tvoria aj Ukrajinci, Rusi a Nemci. Ich združenia navzájom spolupracujú, ale všetkým v členstve chýba mládež.
„Nemá zmysel otvárať triedu len pre 5 detí,“ domnieva sa predsedníčka matice.
Preto sa v Rijeke deti – ako príslušníci národnostnej menšiny – v škole učia podľa modelu C, v ktorom sú hodiny vo väčšinovom jazyku, ale majú navyše 2 až 5 školských hodín, na ktorých sa okrem materinského jazyka učia aj o dejepise, geografii, hudobnom a výtvarnom umení svojej materskej krajiny. Model A zahŕňa kompletnú výučbu v jazyku menšiny, kým model B predpisuje výuku prírodných vied vo väčšinovom, zatiaľ čo sa v menšinovom jazyku deti učia spoločenské vedy.
Pridaj komentár & Dodaj komentar