Search and Hit Enter

Slováci vo Švédsku: Prestávka na kávu

Cesty priateľstva sú nevyspytateľné. Ako deti si často myslíme, že priateľstvá s rovesníkmi pretrvajú večne. A mnohé z nich aj pretrvajú. No každé jedno puto, aj to priateľské, prechádza tvorivým a skúšobným procesom. Cezhraničné priateľstvá skladajú opakovane skúšku zo vzájomnej podpory, pochopenia bez možnosti priameho kontaktu a reálnej pomoci použitím nevídaných prostriedkov. Najčastejšie cezhraničné priateľstvá skúša profesor Čas a docentka Vzdialenosť. Sú však aj kamarátstva, ktoré sa modifikujú na priateľstvá práve vďaka týmto dvom premenným: Obmedzenia v podobe ojedinelých možností vidieť sa osobne a neraz problematickému, nie vždy cenovo dostupnému cestovaniu dostáva mnohých do situácií, kedy si začínajú viac vážiť priateľov, milé slovo, pomocnú ruku.

Pojem migrácia sa dotýka aj Slovákov, ktorí odcestovali zo Slovenska a dlhodobo alebo krátkodobo trávia čas v zahraničí. Ľubica Záchenská (33) žije už šesť rokov vo Švédsku. Genéza nášho priateľstva siaha do detských čias. Spoločne sme sa hrávali v materskej škole, v stredoslovenskej dedinke Budča, neďaleko Zvolena. Jej študentské roky sa spájajú s Bratislavou. Dnes je jej domovom mestská časť Skogås, nachádzajúca sa južne od Štokholmu, kde žije so svojím partnerom Guym (pôvodom z Kamerunu). Ich život vo Švédsku medzičasom obohatili dve dcéry – Zoe (5) a Chloe (2). Ľubica patrí k relatívne veľkému počtu mladej generácie Slovákov, ktorí sa snažia budovať svoj život za hranicou Slovenska, vo Švédsku.

Ľubica Záchenská / Foto: osobný archív Ľ. Z.

Čo bolo tvojou motiváciou odísť zo Slovenska a čo rozhodlo o tom, že si sa napokon usadila sa vo Švédsku?

„K odchodu zo Slovenska ma viedla hlavne otázka pracovných príležitostí a celkovo rozdielnych životných podmienok a životného štýlu. Tu sa na nás na ulici nikto nepozerá s podtextom, že sme odlišní. Narážam hlavne na to, že môj partner je Afričan. Keď sme boli na Slovensku, často sme sa stretávali s tým, že na nás pozerajú, akoby sme boli z inej planéty. Tu vo Švédsku sme úplne bežní obyvatelia.“

Ako vnímaš svoje životné podmienky vo Švédsku? 

„Začiatky vo Švédsku neboli najjednoduchšie. V prvom rade musí človek získať osobné číslo, čo je niečo ako slovenské rodné číslo. Pod týmto číslom je človek zaregistrovaný vo švédskom systéme (daňový úrad, migračný úrad, zdravotná poisťovňa, úrad práce atď.). Kdekoľvek idete, napr. do banky, nadiktujete svoje osobné číslo a hneď si môžete otvoriť účet. Jeden z najväčších problémov vo Švédsku je ubytovanie. Funguje tu prenajímanie bytov z druhej ruky, no nájmy sa pohybujú niekedy v astronomických výškach. My sme čakali skoro dva roky, kým sme sa dostali k bytu z prvej ruky. No môžem potvrdiť, že sme mali obrovské šťastie. Niektorí ľudia na takúto príležitosť čakajú 15 i viac rokov.“ 

Rodina Ľubice Záchenskej vo Švédsku. / Foto: Osobný archív Ľ. Z.

Čomu sa venuješ? Rodina a práca sú zrejme tvojou každodennou súčasťou.

„Keď sme sa s priateľom presťahovali do Švédska, nevedeli sme jazyk. Rozprávali sme iba po anglicky. Ja som pracovala na lodi a popri práci som sa učila švédčinu. Počas mojej druhej materskej dovolenky som študovala diaľkovo za učiteľku materskej školy. Momentálne pracujem v materskej škole neďaleko bydliska a môj partner ako IT špecialista v poprednom švédskom vydavateľstve. Obidve deti chodia do materskej škôlky a rozprávajú plynule po švédsky.“

Švédčina a ty. Akoby si opísala proces učenia sa tohto severského jazyka? 

„Jazyk je tu veľmi dôležitý. Na začiatku nám bola nápomocná angličtina. No keď sme sa rozhodli naozaj usadiť vo Švédsku, bolo veľmi potrebné začať sa učiť jazyk. Stále sa máme v čom zdokonaľovať, preto veľa čítame. Začiatky učenia sa jazyka vypadali podobne: čítali sme dennú tlač, chodili sme na kurzy švédčiny, ktoré sú zadarmo pre všetkých. Najdôležitejšia je rozhodne konverzácia. Počas materských dovoleniek som chodila s deťmi do rôznych skupín pre mamičky, tzv. öppna förskola (otvorená škôlka). Tieto škôlky sú určené pre rodičov na materskej dovolenke a ich malé deti. Tam sa každý deň stretnú, porozprávajú sa o všeličom zo života, dajú si obed, alebo idú na „fika“. „Fika“ je švédska prestávka na kávu, pričom je dôležitejšia socializácia ako pitie kávy. Ale niečo sladké je vždy  vítané. Pre mňa bolo zložité začať hovoriť po švédsky. Ale spolu s rečou sa človek naučí aj gramatiku.“

„Odporučila by som každému, kto chce, aby si vyskúšal život v zahraničí. Človek nemá čo stratiť. Práve naopak. Môže len získať ďalšie dôležité skúsenosti a naučiť sa veľa nového.“

Ľubica Záchenská, Slovenka žijúca vo Švédsku

Slovenčina a tvoje deti? 

„Keďže sme viacjazyčná rodina (slovenčina, francúzština, švédčina a angličtina), naše deti rozumejú po slovensky, no rozprávajú prevažne po švédsky. Máme tu zopár slovensky alebo česky hovoriacich známych. Žiaľ, voľného času nie je až toľko, akoby si človek prial.“

Aký je život Slovenky vo Švédsku? 

„Život vo Švédsku si neviem vynachváliť. Zapadla som sem veľmi dobre. Necítim sa tu ako cudzinka. Švédsko sa stalo mojím domovom. Mám tu všetko potrebné ku šťastiu: moju najbližšiu rodinu a prácu, ktorá ma napĺňa.“

Ľubica s deťmi pri jazere Sjöängsbadet, Trångsund. Foto: Osobný archív Ľ. Záchenskej

Spoznala sa si sa s komunitou zahraničných Slovákov? 

„Počas týchto šiestich rokov som sa stretla s viacerými krajanmi, či už so staršou alebo mladšou generáciou. Zahraniční Slováci organizujú rôzne akcie počas celého roka. Letné grilovačky, výlety či večery s poéziou na ambasáde.“

Vnímaš svoje odlišné postavenie od väčšinového národa? Aké podmienky majú menšiny vo Švédsku? 

„Ja rozdiel väčšiny a menšiny nejako nevnímam. Všetci platia dane, všetci majú rovnaké práva. Práve preto sa necítim menejcenná oproti niekomu, kto sa tu narodil. Všetci majú rovnaké podmienky. Záleží na každom, ako sa k tomu celému postaví. Keď sa chce niekto začleniť do komunity, tak sa naučí jazyk a snaží sa žiť tak, aby všetci boli spokojní.“

Opíš nám, čo máš rada na Švédsku a čo ti zíde na um, keď sa povie Slovensko? 

„Na Švédsku mam najradšej práve „fiku“. Moment, keď si človek nájde čas stretnúť sa s priateľmi, na chvíľu sa zastaviť a podebatovať o všeličom možnom aj nemožnom, vypiť si pritom šálku kávy a po prípade si ochutnať na nejakom zákusku. Keď sa povie Slovensko, tak mi hneď zídu na um halušky. Asi musím nazrieť do mrazničky, či sa tam ešte nachádza nejaká zásoba bryndze.“

Titulná fotografia: Piknik organizovaný Švédsko-česko-slovenským spolkom. / Foto: Archív Ľ. Záchenskej.


Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.