Spoločnosť

Vyučovanie slovenčiny v Novom Sade v niektorých školách možné, v iných nie

slovenčina v Novom Sade

V Novom Sade sa slovenčina v základných školách vyučuje už veľa rokov a toho času v štrnástich školských ustanovizniach. Medzi týmito školami sú aj školy v Sriemskej Kamenici, Petrovaradíne, Kysáči a Begeči. K tomu je slovenčina s prvkami národnej kultúry prítomná aj v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla a Škole pre základné a stredné vzdelanie Milana Petrovića v Novom Sade. V aktuálnom školskom roku, podľa údajov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, 196 žiakov základnej školy na území mesta Nový Sad navštevuje hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Avšak nie všetci žiaci, ktorí prejavujú záujem o tento predmet majú túto možnosť.

„V škole sme nedostali žiadnu anketu. Manželka svojručne dopísala, že máme záujem o slovenčinu ako voliteľný predmet, keď bol zápis do školy, ale anketu o tom sme nedostali,“ hovorí Ervin Malina z Nového Sadu, otec dieťaťa, ktoré má záujem o tento predmet, ale mu nebolo umožnené vyjadriť sa k tomu pri zápise do ZŠ Ivu Lolu Ribara v Novom Sade.

„Na rodičovskej porade sa jedna matka opýtala, či sa bude vyučovať slovenský jazyk, na čo dostala odpoveď, že to nie je možné,“ hovorí Malina a dodáva:

„Chceme, aby sa nám deti učili po slovensky, lebo si chceme zachovať slovenskosť. Každý deň dcéra niečo napíše a potom si všimneme, že nepíše správne, lebo sa neučí gramatiku a doma sa rozprávame nárečím…“

Redakcia portálu Storyteller ešte koncom februára kontaktovala túto školu s cieľom zistiť, aká je situácia v kontexte vyučovania slovenčiny a prečo rodičom nebola ponúknutá anketa na vyjadrenie sa o prípadnom záujme o tento predmet, avšak odpovede dodnes nedostala.

Chceme, aby sa nám deti učili po slovensky, lebo si chceme zachovať slovenskosť.

Ervin Malina

Kým v ZŠ Ivu Lolu Ribara v Novom Sade podľa slov nášho spolubesedníka neexistuje možnosť vyučovania slovenčiny ako voliteľného predmetu, v ZŠ Prvej vojvodinskej brigády sa slovenčina ako voliteľný predmet vyučuje už veľa rokov. „V súčasnosti hodiny slovenčiny v našej škole navštevuje 15 žiakov,“ hovorí riaditeľ školy Oliver Stojanović. „Profesor slovenského jazyka a literatúry Samuel Medveď realizuje vyučovanie tohto predmetu raz týždenne v trvaní jednej vyučovacej hodiny a to v kombinovaných skupinách nižších a vyšších ročníkov.“

Slovenčina ako voliteľný predmet upravená aj srbskou legislatívou

Vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry ako voliteľný predmet upravuje aj srbská legislatíva a to Zákon o osnovách systému vzdelávania a výchovy, resp. Zákon o základnom vzdelávaní a výchove.

Zsolt Szakállas, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie / Foto: VMS

„Používanie jazyka s prvakmi národnej kultúry predpisuje článok 5 Zákona o osnovách systému vzdelávania a výchovy, kým jazyk realizácie vzdelávaco-výchovnej práce reguluje článok 12 Zákona o základnom vzdelávaní a výchove,“ vysvetľuje Zsolt Szakállas, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie.

O samotnom procese uvádzania slovenského jazyka ako voliteľného predmetu do základnej školy hovorí Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM):

„Žiakov, teda rodičov v ich mene, by mala škola anketovať na začiatku každého školského roka. Ak sa v škole vyjadrí aspoň 5-10 žiakov, ministerstvo povoľuje formovať zmiešanú skupinu. Ak je žiakov menej mali by sa pripojiť do inej školy, ktorú určí školská správa. V prípade nedodržiavania týchto pravidiel treba informovať inšpekciu a osvetovú poradkyňu,“ hovorí Zolňanová a dopĺňa informáciu, že sú v tejto chvíli sú vymenované tri poradkyne pre slovenský jazyk: Tatiana Naďová, Jarmila Pantelićová a Anna Hrková.

Svetlana Zolňanová / Foto: z archívy S.Z.

Naša spolubesedníčka dodáva aj to, že každá základná a stredná škola v Srbsku je povinná anketovať žiakov bez ohľadu na to, či je uvedený jazyk v úradnom použití na území obce alebo mesta. „Na anketovom lístku a ponúka 16 materinských jazykov s prvkami národnej kultúry a žiak si z nich volí jeden (alebo ani jeden),“ hovorí Svetlana Zolňanová.

„Nakoľko škola má možnosť, praxou je, že sa rodičia a žiaci pri zápise deté do školy a na začiatku školského roka anketujú o záujme žiakov o vyučovanie predmetu ‘materinský jazyk s prvkami národnej kultúry’,“ potvrdzuje informáciu o povinnom anketovaní Zsolt Szakállas, pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, a dodáva:

„Nakoľko sa prihlási dostatočný počet žiakov, ktorí majú záujem o tento predmet, kompetetné ministerstvo dáva súhlas na jeho realizáciu.“

Základná škola Ivu Lolu Ribara takto aj postupuje, hovorí jej riaditeľ Oliver Stojanović: „Žiakov a rodičov o tomto a o iných voliteľných predmetoch, ktoré sa vyučujú v našej škole, informujeme prostredníctvom dopisov a ankiet.“

Slovenčina v Novom Sade aj v stredných školách má podporu NRSNM

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny od roku 2005 pre žiakov zabezpečuje bezplatné učebnice a možnosť účasti na súťažiach (v prajnejších časoch sa organizovali výlety a odchod do Školy v prírode do Slovenskej republiky). „Pre učiteľov, ktorí tento predmet vyučujú sú zabezpečené pomôcky a bezplatné školenia,“ vysvetľuje Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, podčiarkujúc aj to, že NRSNM podporuje nábor žiakov, kontakty so školami, školskými správami a ministerstvom.

Každá základná a stredná škola v Srbsku je povinná anketovať žiakov bez ohľadu na to, či je uvedený jazyk v úradnom použití na území obce alebo mesta.

Svetlana Zolňanová

Lýdia Čiefová už 11 rokov pracuje v Škole pre základné a stredmé vzdelanie Milana Petrovića v Novom Sade, kde prednáša slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry anáboženskú výchovu.

Škola pre základné a stredmé vzdelanie Milana Petrovića v Novom Sade / Foto: ŠZSV M. Petrovića

„V tejto chvíli v strednej škole máme dve skupiny pre slovenčinu a jednupre náboženstvo. Tiež vo vysunutom oddelení našej základnej školy v Kysáči mám jednu menšiu skupinu slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry,“ hovorí profesorka slovenčiny Čiefová a dodáva:

„V strednej škole ide väčšinou o žiakov, ktorí prichádzajú zo slovenských prostredí. Sú to deti z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Kysáča, Padiny, Pivnice, Silbašu. Ale prichádzajú nám aj žiaci z Nového Sadu, keď počujú a vidia svojich kamarátov ako s radosťou navštevujú naše hodiny a bavia sa tu, tak sa nám pridajú.“

Čiefová vysvetľuje, že hodiny prispôsobuje každému žiakovi. „Máme heterogénne skupiny, ide o špecifickú populáciu, takže musíme pracovať najviac individuálne. Predsa však pracujeme aj spoločne. Usilujem sa vyberať si zaujímavé témy, ktoré potom prispôsobujem každému a tak všetci spolu a každý na svoj spôsob môže niečo odrobiť.”

Táto škola na začiatku každého nového školského roku žiakov informuje o možnosti vyučovania slovenského jazyka ako voliteľného predmetu.

„Čo sa týka anketovania žiakov, kaďoročne som prítomná pri zápise žiakov do strednej školy a tam im to na tvári miesta hneď ako ponúkneme, ako možnosť zachovávania svojej materinskej reči. Pritom aj počas roka, ak niekto má záujem, môže sa nám vždy pripojiť,“ hovorí Lýdia Čiefová.


Odporúčame aj: Ruženka Šimoniová-Černáková: Deti, ktoré sa vyučujú v menšinových jazykoch majú väčšie potenciály získať interkultúrnu citlivosť 


Ona dodáva aj to, že majú veľkú podporu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá zabezpečuje učebnice zo slovenčiny pre žiakov. „Každoročne si chodievam pre nové vydania, ktoré sú našim žiakom veľmi zaujímavé a radi s nimi pracujú. Síce nie všetko môžeme z nich spracovať, ale je toho dosť, čo odrobíme,“ uzaviera naša spolubesedníčka.

„Keďže štát nezabezpečuje finančnú podporu pre učiteľov, ktorí vyučujú tento predmet na predškolských ustanovizniach a na stredných školách, NRSNM finančne podporuje aj realizáciu hodín učiteľom,“ uzaviera Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM.


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

PODPORTE NÁS!

PODKAST “Na ivici”

PODKAST Storyteller

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller