Nekaždodenný človek

Slovenka Benková: Aby sme si mohli umenie užiť, musíme o ňom aj niečo vedieť

Slovenka Benkova

Bach, tri prázdne miestá, potom ostatní hudobníci, medzi ktorými sú Strauss, Mahler, Hendrix, Joplin a Sabat. Takto by vyzeral rebríček popularity profesorky dirigentky Slovenky Benkovej. Okrem toho, že vedie orchester, spieva, hrá na husliach, na klavíri a všeličo iné.

,,Čo má k hudbe prilákalo? V našej rodine to bolo bežné. Moja matka bola hudobníčka, otec tiež, inak bol novinár. Môj dedko Pavel Čáni, mamin otec, bol jedným z prvých spevákov, ktorí v tom čase spievali v rozhlase, v dnešnom RTV. Bolo prirodzené a spontánne, že sa sestra a ja vydáme na rovnakú cestu. Začala som hrať na husliach,“ začína príbeh Slovenka Benková.

Slovenka Benkova
Slovenka Benková so svojou mamou Kvetoslavou Benkovou a sestrou Margarétou Benkovou / Foto: z archívy spolubesedníčky

Do hudobnej školy sa zapísala, keď mala deväť. Kým sa iné deti hrali vonku, ona cvičila, ale detstvo predsa nepremeškala. Už vtedy nevidela seba ako inštrumentalistku.

,,Áno, vždy ma to zaujímalo, ale ja som bola v každom rožku trošku. Štúdium dirigovania pravdepodobne zhrnulo všetko to, čo som od hudby chcela. Dirigent je vlastne koordinátor hudobného podujatia na pódiu, mal by byť podkovaný vedomosťami a skúsenosťou, mal by mať nejakú víziu, kreáciu a stav,“ hovorí Benková.

Zakončila základnú hudobnú školu. V školení pokračovala na oddelení teórie hudby v Novom Sade. Keď bola tretiačkou na strednej škole, prišlo k obratu, uvažovala, čím sa má zaoberať, aby to pritom malo súvis s hudbou. Vtedy sa rozhodla, že sa stane dirigentkou.

,,Študovala som na Slovensku. Vyštudovala som dva odbory – zborové a orchestrálne dirigovanie a získala som aj doktorát na Vysokej škole múzických umení v Bratislave,“ spomína Benková.

Po svojom vynikajúcom úspechu, Benková sa vracia domov a po krátkom čase začína pracovať ako profesorka dirigovania v jednej novosadskej hudobnej škole. Mieni, ‒ z toho pedagogického hľadiska ‒ že najdôležitejšie je, aby svojich žiakov inšpirovala a motivovala.

,,Aby som ich z vlastnej skúsenosti usmernila na nejakú cestu, samozrejme ak majú záujem, aby mali oči otvorené a aby akceptovali všetko to, čo sa im ponúka a na základe toho si vytvorili svoj vlastný štýl a svoju víziu,“ vysvetľuje.

Ako to máme počúvať?

Málokto z nás si vo voľnom čase zvolí práve Rádio Belehrad 2, aby mu robilo spoločnosť a zaplnilo ticho. Pekne to znie, ale o čo presne ide, nevieme. Klasickú hudbu vnímame ako niečo vyhradené iba pre elitu, ďaleko od nás.

Slovenka Benkova
Slovenka Benková ako dirigentka / Foto: z archívy spolubesedníčky

,,Keď spracúvame nejaké hudobné dielo, robím analýzu alebo učím deti, aby dirigovali nejaké klasické diela, hlavne im vyrozprávam celý príbeh, ktorý s tým dielom súvisí, sú to rôzne historické anekdoty, ktoré nie sú nudné,“ hovorí Benková, akým spôsobom vzbudiť u ľudí záujem.

Čiže, veci nie sú až také zaujímavé, kým ich trochu lepšie nespoznáme. Benková vo svojej kariére mala veľmi ťažkú úlohu – priblížiť operu ôsmakom.

,,Istotne si viete predstaviť, v akej miere ich to láka. No podarilo sa mi nájsť jednu nahrávku opery, ktorá bola spracovaná ako film. Deti po taliansky nerozumeli, preto som im vysvetľovala. Na konci hodiny deti prišli za mnou a pýtali sa, ako sa film končí,“ spomína Benková.

Po dvadsiatich rokoch stretla na ulici svojho bývalého žiaka, ktorý v minulosti veľký záujem o školu nemal, a on sa jej poďakoval, že ho učila a povedal jej, že operu aj naďalej počúva. Ak operu bližšie nespoznáte, ona pre vás zostane navždy iba vreskom, vysvetľuje táto dirigentka.

Skladateľ, žáner, dirigent

,,Najviac uznávam Johanna Sebastiana Bacha, i keď pracoval v baroku, bol hudobný matematik, logik a praktik, ktorý do svojich skladieb umiestnil všetko, čo nasledovné generácie skladateľov potrebovali,“ uvádza Benková.

Keď ide o štýl, tu preferuje neoromantizmus a expresionizmus. Miluje diela Richarda Straussa, Gustava Mahlera, najmä ich symfonické diela, opery Giaccoma Pucciniho a Richarda Wagnera. Bach však vytváral absolútnu hudbu, kým sa ostatní viac venovali expresii.

Okrem týchto virtuózov na jej zozname sú aj: Led Zeppelin, Black Sabath, Jimi Hendrix, Janis Joplin a Doors. Miluje aj jazz, klasický a ten trochu voľnejší.

,,Milujem dirigentov starej školy ako boli Claudio Abbado, Georg Solti, ktorí viacej nie sú medzi nami, ale ja so ich príklad nasledovala,“ hovorí Benková.

Spevom proti zlým myšlienkam

Veľmi si váži skúsenosť, ktorú nadobudla počas štúdia v Bratislave, keď pracovala ako dirigentka s ansámblami, ale aj ako interprétka. Dodnes hrdo spomína na časy, keď bola súčasťou vokálnej skupiny, ktorá propagovala modernú vážnu hudbu.

,,Mali sme možnosť precestovať Slovensko, vystupovať na rôznych festivaloch a koncertoch a afirmovať tento druh hudby. S hudbou 21. storočia majú však problém aj profesionálni poslucháči (tí, ktorí trochu viac počúvajú vážnu hudbu), a zdesia sa, lebo táto klasická hudba je iná. Často sa o nej nemožno baviť ako o hudbe, ale iba ako o zvukovom diele,“ vysvetľuje táto dirigentka.

Slovenka Benkova
Slovenkina spolupráca s Aleksandrom Banjcom, s ktorým nahrala album s autorskými piesňami venovaný jej rodičom pod názvom Nova, patrí medzi tie najmilšie.  / Foto: Ondrej Benka – Foto Benka

Má rada aj obdobie, keď bola dirigentkou jedného mládežníckeho orchestra, s ktorým často chodievala na cesty. Pokiaľ ide o spev, najmilšia jej je spolupráca s Alexandrom Banjcom, s ktorým nahrala album s autorskými piesňami venovaný jej rodičom pod názvom Nova.

Váži si aj spoluprácu s The Bratislava Hot Serenaders Jazz bandom, po ktorej s časťou tohto tímu nahrala druhý album, ktorého cieľom bola propagácia slovenských evergreenov. Jeho názov je Tak, ako kedysi.

Už takmer rok spolupracuje aj s bandom Southlanders. Hrá na klávesy a občas spieva. Veľmi podporuje myšlienku tohto bandu.

,,Je to rocková kapela, ktorá spieva po slovensky, ich texty sú zvláštne. Myslím si, že sú jedineční a celkom dobrí, keď ide o zvuk. Bolo by naozaj super, keby tí ľudia mali príležitosť viac vystupovať,“ mieni Benková.

About the author

Sanja Đorđević and Zo srbčiny preložila Edita Povolná Kmeťková

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller