Slovenské drevené chrámy

Východoslovenské drevené kostolíky sú drevené stavby sakrálneho charakteru tvoriace osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. Hlavne na severe východného Slovenska sa dodnes zachovalo – prevažne na pôvodných miestach – 42 drevených chrámov. Väčšina pochádza zo 17. a 18. storočia. Medzi národné kultúrne pamiatky oficiálne patrí pod uvedeným názvom 27 objektov.

Chrámy boli na jednej strane odrazom krehkosti a úbohosti človeka, ale boli aj odrazom nezlomnej a neotrasiteľnej dôvery človeka voči Bohu, ktorý bol často jedinou a poslednou nádejou v živote. Človek sa mu chcel zavďačiť ako najlepšie vedel a tak postavil chrám.

Jediným nenáročným a dostupným materiálom, ktorý mohol použiť bolo drevo. Ich ojedinelosť spočíva najmä v architektúre a technológii výstavby. Stavali ich na území, ktoré vždy oplývalo dostatkom dreva z bohatých lesov karpatského oblúka. Zaujímavosťou týchto stavieb je v tom, že pri výstavbe nebol použitý žiaden klinec. Celý interiér a exteriér do najmenších detailov bol teda vytvorený z tohto materiálu.

Miroľa

Cerkva Ochrany Bohorodičky je z roku 1770. Stojí na východnom svahu obce, v ktorej je dominantnou stavbou. Pred objektom je drevená vstupná bránka s osembokou nízkou strieškou, pokrytou šindľom. Interiérové vybavenie je v pôvodnom stave, ikonostas je riešený presne podľa ikonografických zásad. Ikonostas je štvorradová polychrómová architektúra z 18. storočia s ikonami a cárskymi dvercami.

Nižný Komárnik

Cerkva Ochrany Bohorodičky, postavená v roku 1938, podľa projektu významného ukrajinského architekta a bádateľa ľudovej architektúry V. Sičynského (1894-1962). Pred vchodom je portikus s vyrezávanými stĺpikmi. Ikonostas je zo začiatku 18. storočia a pochádza z Trebišova.

Bodružal (UNESCO)

Cerkva sv. Mikuláša, postavená v roku 1658 na južnom svahu obce. Oltár, podobne ako v ostatných cerkvách, je orientovaný na východ. Areál chrámu obklopuje zrubová ohrada so šindľovou strieškou a drevenou vstupnou bráničkou s makovičkou. Na severnej stene hlavnej lode je zachovaná časť nástenných malieb z konca 18. storočia: Posledný súd a Kalvária. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo-zlato maľovaná. Ikonostas a ďalšie ikony sú z konca 18. storočia.

Ladomirová (UNESCO)

Cerkva archanjela Michala pochádza z roku 1742, ktorého zvláštnosťou je, že bol pôvodne postavený bez jediného klinca. V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť drevenej trámovej ohrady so vstupnou bráničkou. Vedľa kostola sa nachádza cintorín so zaujímavými kamennými, drevenými a kovovými krížmi. Na južnej strane stojí pri chráme samostatná zvonica stĺpikovej konštrukcie s došteným opláštením. Okrem toho je tu niekoľko ikon a ostatných bohoslužobných predmetov, zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok.

Drevené chrámy, ktoré boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sú objekty gréckokatolícke, okrem jedného chrámu (v Ruskom Potoku),  ktorý je pravoslávny a kostola (v Hervartove), ktorý je rímskokatolícky. Veľká väčšina z týchto chrámov je teda východného rítu a používa sa pre nich označenie cerkev. Pozemok, na ktorom viaceré chrámy ležali býval ohradený zrubovou alebo murovanou ohradou a jeho organickou súčasťou bol často i miestny cintorín.