Search and Hit Enter

Slovenské vzdelávacie centrum v Birminghame organizuje aktivity, aby sa ľudia stretávali

Beznádejná dievčina na Slovensku, ktorú Anglicko zachránilo. Nemala žiadny vzťah k vareniu a bola zvyknutá na inú výchovu. Dnes vo svojej rodine veľa vysvetľuje. Anglicko v mnohom zmenilo jej postoj.

Dana Klampárová, Slovenka žijúca v Birminghame. / Foto: Osobný archív D. Klampárovej



Do Veľkej Británie prišla ako au-pair v roku 1998. „To boli časy, keď sa ešte dávali víza po prílete do krajiny. Aj s angličtinou to bolo ťažké,“ spomína Dana Klampárová, pôvodom z Piešťan, dnes udomácnená v Birminghame, na svoj prvý let. Keď jej po dvoch rokoch vypršali víza, odišla na Slovensku podať žiadosť o študijné víza. V súvislosti s tým, požiadala o štúdium za zdravotnú sestru. Prečo? Nemohla si dovoliť platiť za univerzitu v Anglicku a toto bola to jediná škola, ktorú v Británii platil štát. Trojročné štúdium bolo dotované. V roku 2006 prišli prvé úvahy o rodine, neskôr manželstvo, ktoré dnes napĺňajú tri deti.

Túžba po komunitnom živote: Pripadala som si osamelá. Prácu som si musela nájsť rýchlo, lebo môj manžel chodil do práce a ja som sedela sama v okne, čakajúc, kedy sa vráti. Akoby to nemalo zmysel. 

V roku 2000 bolo v Birminghame a azda aj celkovo v Británii málo Slovákov. „V časoch môjho prisťahovania ešte ani sociálne siete neboli rozbehnuté natoľko, aby sme o sebe mohli vedieť. Prvé stretnutia so Slovákmi boli veľkým vyslobodením.

„Moja kamarátka Janka prišla zo Slovenska do Briminghamu, lebo som ju dlho nahovárala. Dodnes tu aj s rodinou býva. Vďaka nej je to tu pre mňa oveľa jednoduchšie. Naše deti chodia do tej istej školy,“ vyznáva sa Dana a opisuje, ako sa postupne vytvárala slovenská komunita v Birminghame. 

Dodáva prekvapivo: „Raz som náhodou u doktora začula, že ktosi rozpráva po slovensky.“ Nechýbalo veľa, začali organizovať stretnutia mamičiek s bábätkami. Z tohto všetkého v roku 2009 vzniklo združenie Popoluška Playgroup, ktoré od roku 2012 musí prenajímať na organizovanie mikulášskych podujatí veľké haly.

Pani učiteľka Viera srší v triede vzdelávacieho centra v Birminghame optimizmom. Rovnako spokojne vypadajú aj žiaci. Po hodine sa všetci vybrali do školskej knižnice vybrať si na čítanie ďalšie slovenské knihy. / Foto: Monika Necpálová

Zoskupovanie tunajších Slovákov a Čechov urýchlili sociálne siete. Dnes združenie figuruje pod názvom Czech & Slovak Club UK. Neformálne stretnutia sa postupne dopracovali do toho, že sa založilo vzdelávacie centrum.

„Na začiatok sme dostali 1000 libier z policajného zboru v Birminghame – to bola veľká podpora. Už po roku sme hľadali nové priestory,“ približuje začiatky Dana, ktorá bola jednou zo zakladateliek vzdelávacieho centra v Birminghame.

V tom čase vznikla aj česká škola. V tých istých priestoroch sa stretávali aj české, aj slovenské deti. „Snažíme sa robiť aktivity, aby sa ľudia stretávali pri rôznych príležitostiach: hokej, korčuľovanie, hudba, tanec. Česká časť komunity zas robí iný typ aktivít, takže v tomto sa dopĺňame,“ ozrejmuje fungovanie spolku jeho zakladateľka.

Vzdelávacie centrum v Birminghame

Príprava Mikulášskeho programu prebieha v priestoroch školy, kde sa deti cez víkend učia. Foto: Monika Necpálová

V rámci organizácie funguje každú druhú sobotu, od septembra do začiatku júla, vzdelávacie centrum. Do školy sa môžu kedykoľvek zapísať deti od 3 do 13 rokov. Deti majú dve vyučovacie hodiny (spolu tri hodiny čistého času). Pred tým je ešte nepovinná hodina ľudových tancov alebo ľudových dielní.

Vyučovanie prebieha podľa osnov Ministerstva školstva Slovenskej republiky, v stimulujúcom prostredí. Hravou formou sa u detí vytvára a upevňuje národná a kultúrna identita, pozitívny vzťah k Slovensku a k slovenskému jazyku. Na povinných hodinách sa vyučuje slovenský jazyk, prvouka, vlastiveda, hudobná výchova s využitím medzipredmetových vzťahov, vo vyšších ročníkoch geografia a dejepis Slovenska. Deti sú do jednotlivých ročníkov (1. – 5.) zapísané podľa veku a podľa jazykových schopností. Žiaci, ktorí robia na Slovensku rozdielové (komisionálne) skúšky, sú zaradené do ročníkov podľa veku. Súčasťou vzdelávacieho centra je škôlka, kde sú dve predprimárne triedy (mladšia a staršia skupina) .

Deti sa v Birminghame učia hravou formou slovenčinu. Pexeso pomáha zapamätať si farby i názvy ovocia. / Foto: Monika Necpálová

Asociácia združuje

Asociácia vzdelávacích centier a komunít vo Veľkej Británii (Association of Slovak Schools and Communities UK) úzko spolupracuje s ISEIA (Slovenské vzdelávacie centrá v západnej Európe a zámorí) a informuje vzdelávacie centrá o tom, čo sa deje na Slovensku. Snaží sa pomôcť centrám so zaobstaraním pomôcok a učebníc zo Slovenska, je nápomocná pri organizovaní spoločných podujatí.

Vo Veľkej Británii je spolu 18 slovenských centier, v ktorých je zapísaných okolo 400 detí. Okolo centier sa však združujú učitelia, asistenti, rodičia. Školy nie sú len školy, ale plnia aj úlohy organizovania rôznych aktivít. Od roku 2014 pedagógovia zo vzdelávacích centier UK komunikujú aj v rámci uzavretej skupiny na Facebooku pod označením „Slovenské vzdelávacie centrá vo Veľkej Británii“.

Slovenské ľudové tance učí mladá Slovenka, ktorá každú sobotu dochádza do Birminghamu z okolia. / Foto: Monika Necpálová

Rodina chýba vždy

Pocit, že tu chýba pôvodná rodina a spoločenské aktivity je u Dany stále dominantný. „Náš prvý ples v Briminghame sme organizovali v roku 2015. Kultúrny a spoločenský život tu chýba. Niekomu chýba zas slovenská príroda. Mám pocit, že deti sú ukrátené o veľa možností, ktoré by na Slovensku mali. Ale možno je to aj tým, že nevieme, aké možnosti sú tu,“ delí sa s nami o úvahy Dana, rozmýšľajúc aj o iných Slovákoch v Birminghame.

Do mesta stále prichádzajú ďalší Slováci. Väčšina z nich sú študenti, ale sťahujú sa aj rodičia mladých ľudí, ktorí si tu vytvorili zázemie. „Pokiaľ tu nemáte rodinu, tak nemáte nikoho, kto by vám pomohol. Angličania sú uzavretejší. Preto má človek pocit, že je tu na všetko sám,“ vysvetľuje rozdielnosť mentalít Slovenka z Birminghamu.

Dana v súčasnosti pracuje ako zdravotná sestra a v tomto smere je spokojná. K ľuďom, ktorí sa vrátia na Slovensko, má obdiv. Vraj raz, keď už bude na dôchodku, by si to vedela predstaviť aj ona…

Titulná fotografia: Obedňajšia prestávka počas soboty vo vzdelávacom centre v Birminghame / Monika Necpálová


Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.