Hoci v Báčskom Petrovci nie sú žiadne stanice, ktoré by merali kvalitu ovzdušia, je badateľné, že vzduch v tomto mestečku zapácha a že niekedy, keď prídeme domov, sami sebe voniame ako údené kolienko. A časť viny možno zvaliť na kotly v domácnostiach, ktoré produkujú teplo vďaka tuhým palivám. Existujú však spôsoby, ako tento problém zmenšiť.
Mirko Bílek z Padiny už niekoľko rokov vykuruje elektrinou, teda inštaloval tepelné čerpadlo. Týmto spôsobom anuloval práce týkajúce sa zadováženia uhlia, rúbania dreva, ich uschovávania, pálenia, čistenia komína a podobne. Teraz môže svoj čas venovať niečomu užitočnejšiemu.Keďže však naša elektrina nie je práve zelená, a ani lacný zdroj, rozhodol sa Bílek, ktorý je členom Ekologického hnutia Padina (EKOP), nainštalovať na svoju strechu elektráreň. Jeho domácnosť teraz vypúšťa minimum oxidu uhličitého a vzduch v tejto kopcovitej banátskej dedinke je čistejší.
„Akonáhle sa naskytla príležitosť stať sa prosumerom (prosumer, z angličtiny: osoba, ktorá nie len spotrebúva energiu, ale ju aj vyrába – pozn. red.), okamžite som začal zbierať informácie a pracovať na nich,“ hovorí Bílek.
[IT_EPOLL_POLL id=“19682″][/IT_EPOLL_POLL]Mirko Bílek o subvenciách počul, ale solárne panely a tepelné čerpadlo nainštaloval skôr, než subvencie boli aktuálne. Lokálne samosprávy získali štátne prostriedky na projekt Čistá energia a energetická efektívnosť pre občanov. Štát si tieto prostriedky požičal od Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj. Prostriedky na energetickú sanáciu boli rozdelené medzi 131 lokálnych samospráv, medzi ktorými sú aj Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova.
Z týchto subvencií občania mohli financovať časť nákladov na výmenu okien a dverí, zateplenie, výmenu existujúcich vykurovacích telies za plynový kotol alebo kotol na biomasu, či inštaláciu tepelných čerpadiel. Subvencie umožňovali inštaláciu slnečných kolektorov na ohrev vody či solárnych panelov na výrobu elektriny.
Cesta k obnoviteľnej energii je vydláždená rôznorodou byrokraciou

Obnoviteľné zdroje energie boli u nás ešte pred pár rokmi novinkou, spomína Milena Milosavljević, inžinierka v tejto oblasti , ktorá po ukončení štúdia v roku 2012 mala málo možností uplatnenia sa v tejto oblasti. Keď jedna nemecká banka zverejnila inzerát na inžiniera v obnoviteľných zdrojoch, bola prekvapená, že banka má záujem o inžiniera v tejto oblasti, no prácu rada prijala. Po niekoľkých priekopníckych krokov v Srbsku sa presťahovala do kancelárie v Nemecku, kde v tejto oblasti práca vždy existuje.
Pracujúc tam, prišla k záveru, že jej vynaliezavosť by predsa mohlo byť užitočnejšie v Srbsku. Akumulované vedomosti premenila na platformu Solárny kalkulátor, ako odpoveď na otázky a pochybnosti jej priateľov a známych ohľadom inštalácie týchto solárnych mini elektrární.
„Cieľom bolo, aby bežný občan, ktorý o tom nič nevie, získal základné informácie o tom, ako sa dostať k svojmu prvému solárnemu systému,“ uvádza Milosavljević.
Milena spomína, že pred 10 rokmi bola táto oblasť dosť neorganizovaná. Zákon o využívaní obnoviteľných zdrojov energie sme dostali len pred pár rokmi. Proces získavania povolení sa medzičasom zjednodušil, a je možno ešte menej komplikovaný ako v Nemecku, vraví naša spolubesedníčka. Mirko Bílek hovorí, že mal viac problémov s vykonávateľmi prác.
„Vybavovanie povolení sa robí súčasne s realizáciou prác. Celý proces trval 6 mesiacov. Stratil som 2 mesiace na reklamovanie,“ pripomína náš spolubesedník.
Podnikateľ Ján Kunčák, ktorý ako jediný inštaluje solárne panely v Báčskom Petrovci, hovorí, že samotný proces inštalácie trvá podstatne kratšie – maximálne týždeň. Všetko závisí od šikovnosti majstrov a rozsahu práce.
Pol roka trvalo, kým Mirko Bílek našiel firmu, ktorá namontuje solárne panely, tiež invertory a nový dvojtarifný merač, ako aj samotné panely, a ktorá sa zaoberá kontrolou a prípadnou reklamáciou. Na jeho streche už rok stoja kremenné škridle. Štiepanie dreva, kúrenie, vyhadzovanie sadze vystriedalo elegantné ovládanie na mobile. Solárne panely nevyžadujú takmer žiadnu údržbu. Ich produkcia sa môže znížiť kvôli prachu, ale nie je to nič, čo by dážď nevyriešil.

„Jediný prípad bol, keď bola búrka, tak sa invertor kvôli ochrane vypol, no neskôr sa sám zapol. Nemal som žiadne problémy,“ hovorí Bílek.
A účet za elektrinu je výrazne menší. Od júna do októbra táto domácnosť nespotrebuje z elektrickej siete takmer ani kilowatt. V zime je menej slnka, aj potreba elektriny je kvôli vykurovaniu väčšia, no číslica na jedinom liste, ktorý im ešte pravidelne chodí do poštovej schránky, je aj vtedy znesiteľná.
Podnikateľ Ján Kunčák hovorí, že elektrina sa vyrába aj keď je zamračené. Odporúča však aj inštaláciu batérií, pre každý prípad. S adekvátnou kapacitou sa dá prežiť aj bez Elektro distribúcie Srbska (srb. Elektrodistribucija Srbije).„Akonáhle sa objaví lúč svetla – panely robia,“ vraví Kunčák.
Oplatí sa to?
S novým zdrojom energie by sa mali zmeniť aj návyky. Práčka už nemusí ísť, keď všetci spia, ale keď je slnečný deň, pretože to, čo je pre iných lacná elektrina, nie je aj pre domácnosti s obnoviteľnými elektrárňami. Bílek nemá batériu, pretože jej životnosť je 4 roky, čo nie je veľmi dobré pre životné prostredie, a tak posúva prebytočnú elektrinu do siete.
Tým si zaslúžil postavenie prosumera – výrobcu a spotrebiteľa. Tento postoj sa Bílekovi zdá byť nespravodlivý, pretože za prebytočnú energiu, ktorú poslal do siete, nedostane ani jeden dinár, aj keď energia, ktorú zo siete – podľa potreby – odoberá, je pravidelne spoplatňovaná.
„Čo sa týka možnosti predaja prebytkov elektriny, v Nemecku je to podobné ako v Srbsku. Ak vyrábate prebytky, ktoré chcete predať, nie ste prosumer, ktorý tieto elektrárne využíva pre vlastné potreby, ste ale výrobca. Ide o iný spôsob pripojenia samotného systému. Pozícia prosumera je taká, že si kompenzujete svoju spotrebu zo siete, a tú sieť používate ako jednu virtuálnu batériu,“ uvádza Milena Milosavljević.
Pointa je, aby sa teda ekonomický benefit realizoval úsporou na účte za elektrinu. Tento inžinier dodáva, že v Nemecku sa táto investícia vráti rýchlejšie, aj keď je tam menej slnka, pretože tam sú účty za elektrinu trikrát vyššie a cena solárnych systémov je podobná.

„Ak nevykuruješ elektrinou, ale si chceš nainštalovať solárne panely na nejaký bežný odber elektriny, tak neviem, koľko sa to oplatí. Pred každým rozhodnutím treba urobiť kalkuláciu, aby sa neinvestovalo veľa peňazí, a aby sa investícia minimálne vyplácala,“ upozorňuje Bílek.
Milosavljević uvádza, že pri inštalácii systému treba dávať pozor na prípadné predimenzovanie. Rôzne faktory ovplyvňujú to, či sa systém oplatí: vrátane adekvátneho dimenzovania systému podľa ročnej spotreby, rozmerov strechy, počtu hodín slnečného svitu, orientácie a sklonu strechy. Ak sme všeobecne veľkí spotrebitelia elektriny a vchádzame do červenej zóny, táto investícia sa vráti rýchlejšie.
„Ak ste maloodberateľ v zelenej zóne, ziskovosť môže byť aj po 10 rokoch, pretože cena elektriny je nižšia,“ vraví Milosavljević.
Táto inžinierka v oblasti obnoviteľnej energie považuje, že každá strecha v Srbsku, ktorá má tú možnosť, by mala byť solárna. Týmto spôsobom sa znižuje závislosť, decentralizuje sa výroba a dochádza k úsporám.
„A čo je najdôležitejšie, produkciou všetkých tých zelených kilowatthodín sa znižuje potreba za tými, ktoré pochádzajú z uhlia. Tým znižujeme znečistenie ovzdušia, čo je – podľa mňa – v Srbsku pálčivý problém,“ uzatvára Milena Milosavljević.
Pridaj komentár & Dodaj komentar