Nekaždodenný človek

Som rád, že sa polystyrénovému Charliemu Chaplinovi zapáčilo petrovské prostredie, hovorí fotograf Igor Bovdiš [PODKAST]

Slováci vo Vojvodine ho poznajú ako fotografa, v súčasnosti sa však živí ako strojník. Igor Bovdiš z Báčskeho Petrovca, ktorý teraz žije na Slovensku, na fotografovanie však nezabúda a venuje sa mu vo voľných chvíľach. V podkaste Storyteller som sa s Igorom rozprávala o tom, ako sam mu žije v Bratislave, ako prišiel do jeho života Charlie Chaplin, ako aj o tom, čo pre neho teraz znamená fotografia.

„Trochu sa zmenil zmysel venovania sa fotografii: doteraz som z fotografií zarábal, a teraz znovu fotím ako na začiatku. Posúvam sa do umeleckej sfére fotografie, ale fotím ako turista, lebo často cestujeme po Slovensku,“ hovorí Igor Bovdiš. „Jednoducho, keď sme sa s manželkou rozhodli, že pôjdeme pracovať na Slovensko, dohodli sme sa, že chceme zmeniť aj naše životy, čo by znamenalo, že budeme mať víkendy, lebo ja som ich roky nemal pre prácu fotografa. Takže už keď sme robili tú zmenu, tak som si prispôsobil aj fotografovanie.“

My dvaja sme často spolupracovali v niekoľkých projektoch, ktoré realizoval Storyteller: ja ako novinárka, ty ako fotoreportér. Na ktorý projekt si najčastejšie a najradšej spomínaš?

„Musím spomenúť, že to napríklad bola Viera Benková. Ikeď u každej osobe, u ktorej sme boli, s každou osobou aj doteraz komunikujem. Keď ide o Vieru Benkovú, páčilo sa mi to, že mi darovala zopár svojich kníh, ale aj jednu časť starodávneho mlynu. Takže to mi je taký nezabudnuteľný moment.“

Igor Bovdiš v poslednej dobe na svojich fotografiách využíva symboliku polystyrénového Charlieho Chaplina. „Tento projekt som začal realizovať v októbri 2019. Ale Charlie do Petrovca prišiel s festivalom nemých filmov S.O.S. Film Fest, ktorý v roku 2015 realizovalo Divadlo VHV. Som rád, že sa Charliemu vlastne zapáčilo prostredie,“ vysvetľuje a dodáva:

„Predstavil som si, že projekt bude trvať rok, aby sme zažili jar, leto, jeseň a zimu a počas toho obdobia zažije všetko, čo sa v dedine stábude stávať. Je to petrovská tematika a možno aj širšia slovenská vojvodinská. Myslím si, že tento projekt patrí do umeleckej fotografii, lebo to, čo sa v sprievodnom texte spomína, to, čo si obliekol alebo to, čo je na ňom, vychádza z mojich úvah. Umelec má inšpiráciu rozmýšľať a tvoriť a ja som rozmýšľal ako prezentovať svoje myšlienky a myšlienky mojich spoluobčanov na kreatívny spôsob. Nevravím vykrikovať, ale rovno spomenúť tému, o ktorej by sa mohlo rozprávať viacej, poukázať na ňu.“

Všetky detaily o projekte s Charlie Chaplinom a o ďalších témach si vypočujte TU.


Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.