Asi to bol rok 2005, keď slovenská kapela Ľahká Múza nielenže navštívila Báčsky Petrovec, ale v sieni SVD aj vystúpila. Speváčka tejto hudobnej skupiny Gudrun, prvá dáma slovenskej alternatívnej hudobnej scény, provokuje svojim hlasom a stylingom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jej tvorby. A vraj, keď človeku pribúdajú roky, usadí sa. Väčšina ľudí hej, píše magazín 40plus.sk, ktorý prináša rozhovor s Gudrun, speváčkou kapely Ľahká Múza.
Ako si sa dostala k hudbe? Kedy nastal zlom a začala si sa venovať alternatívnej hudbe a predstav našim čitateľom, ktorí ťa nepoznajú, váš hudobný štýl.
“Asi v štvrtej triede ZDŠ sa mi podarilo presvedčiť rodičov, že mi musia okamžite kúpiť klavír, lebo u susedov som sa naučila zahrať Somársky pochod. A keďže som veľmi cieľavedomá, kým nebol klavír doma, nedala som pokoj. Potom som chodila na hodiny klavíra súkromne, keďže do LŠU bolo treba nastúpiť od prvej triedy. Ale mne tento štýl veľmi vyhovoval, lebo po zvládnutí potrebnej teórie sme s pani učiteľkou cvičili len pekné skladby, neskôr už podľa môjho výberu. A toto sa ti v žiadnej LŠU nestane.
Taktiež sme počas ZDŠ boli na opere Rusalka a veľmi sa mi páčila ária Měsíčku na nebi hlubokém. Vtedy mi prebleslo hlavou, že aj ja budem (možno) raz takto na pódiu! Ale spevu som venovala len z ľahka v škole, kde som vždy vyhrala školskú súťaž. Neskôr, na gymnáziu, som dostala ponuku od práve vznikajúcej kapely na post speváčky. A keďže sa písali 80te roky a aj tu fičala new wave a punk, tak som to vzala s nadšením, lebo to bola hudba, ktorá ma veľmi inšpirovala.
Neskôr z týchto výbojov vznikla v roku 1984 moja kapela Ľahká Múza, v ktorej fungujem do dnes. Od úvodnej gitarovej kapely sme sa posunuli do oveľa technologickejšej verzie (živé nástroje a elektronika) a ja som si vyspievala svoj špecifický štýl, kde kombinujem náročné vokálne party s minimalistickými textovými pasážami. U nás nikto takto nehrá, čiže prirovnať nie je ku komu. Ale hudba oslovuje náročnejších poslucháčov, ktorí si radi vypočujú celý album a ponoria sa do svojskej atmosféry.”
Ty k svojmu umeniu pridávaš aj korenisté outfity a scenáre. Kde na to chodíš? A ako to vníma tvoje najbližšie okolie?
“Osemdesiate roky boli pre mňa veľmi inšpiratívne a túto inšpiráciu, že môžeš čokoľvek aj v oblasti kostýmov, používam do dnes. Hudba, ktorú robíme je na pomedzí modernej vážnej hudby a filmovej hudby a k tomu zaujímavé kostýmy neodmysliteľne patria. Prečo by mali zaujímavo vyzerať len zahraničné kapely? Okrem toho, že mám vždy jasnú predstavu (podľa typu akcie, na ktorej máme hrať) ako máme k tomu vyzerať, mnoho kostýmov som si v minulosti spravila sama, alebo som si ich objednala u rôznych tvorcov.
S niektorými do dnes spolupracujeme. A nech už boli kostýmy ako koľvek extravagantné, vždy som sa držala zásady, že majú byť vysoko elegantné. Mojim zámerom nebolo ľudí lacno šokovať, ale vizuálne dotvoriť atmosféru. Proste čo koncert, to malé divadelné predstavenie. Obliekam aj naše ďalšie performerky tak, aby zapadli do mojej koncepcie. Dokonca máme aj baletku. Na scéne, kde sa pohybujeme, toto fanúšikovia oceňujú. Samozrejme si vyberáme, na akých akciách budeme hrať, aby sme sa dramaturgicky hodili do konceptu.
Ale vieme byť aj štýlovo veľmi úsporný a spraviť jednoduchý klubový koncert. Sme proste veľmi variabilní. A naše bezprostredné okolie nič nekomentuje, lebo hráme ďaleko od miesta bydliska. No a čo sa týka mojej osobnej módy, nosím to, čo ma baví. Absolútne ma nezaujíma, či sa niekomu páčim, alebo nie. Ja tiež beriem ľudí na ulici takých, ako sú.”
Viem, že paradoxne vás oveľa lepšie poznajú v zahraničí, ako na Slovensku. Čím sa Vám podarilo dosiahnuť tento stav?
“Ako som už uviedla, fungujeme od 1984. Po revolúcii v 1989 nastali až do rozpadu Československa v 1993 zlaté roky novej kultúry. My sme boli veľmi naviazaní na fungovanie v českej časti republiky, lebo Slovensko je veľmi konzervatívna krajina a tým pádom sme tu nemali v tých rokoch kde hrať. Fungovali sme od začiatku v českom undergroude a hrávali sme často v Prahe a v Čechách.
Rozdelenie Československa nám veľmi skomplikovalo situáciu a následne postupne doznievali aj euforické roky z objavovania novej hudobnej kultúry publikom a veľa skupín ukončilo svoje fungovanie. My sme sa hudobne ale stále vyvíjali a koncom 90tych rokov sme sa presunuli na hranie do zahraničia, kde sme potom aj vydali albumy a mali sme veľa rozhovorov pre zahraničné média.
Dostali sme tiež ponuku od jednej nemeckej bookingovej agentúry (pritom ja spievam stále slovensky a nikde to nebol v zahraničí problém – práve naopak). To by sme sa už ale museli presťahovať do Nemecka a na to sme nemali chuť. No a celé to sa nám podľa mňa podarilo tým, že sme originálna a veľmi profesionálna kapela. Ja sa venujem manažmentu kapely a komunikujem s promotérmi.
Domácim projektom väčšinou chýba originalita a profesionalita prevedenia na pódiu. No a nefungujú tam kamarátske kruhy, tak ako tu… Tam sa proste postavíš na pódium vedľa headlinerov a buď zaujmeš alebo nie. Je to v tomto veľmi poctivý indikátor tvoje práce.”
Je čudná doba. Veľa kultúrnych podujatí má stopku. Koncertujete online? Alebo chystáte vystúpenia na budúci rok?
“Ako všetkých, aj nás sa táto situácia veľmi dotkla. Na jar sme mali mať v Čechách viacero zaujímavých vystúpení (aj s Teatrom Novogo Fronta). Stihli sme v marci ešte nahrať rozhovor pre FM rádio do Hudby sveta a bol všetkému koniec. Momentálne sme v júli nahrali záznam pre jeden dokumentárny film a dúfam v realizáciu jesenných koncertných termínov aj na Slovensku. Keďže na nás valia už fóbie z druhej vlny, organizátori majú obavy čokoľvek podnikať, aby to zase nemuseli rušiť. Je to veľmi zlé.
Odporúčame aj príspevok Southlanders, rocková skupina, ktorá spieva o živote tunajšieho obyčajného človeka [PODKAST]
Online koncerty pre nás osobne nemajú zmysel, ak niekto chce, máme na YT klipy, prípadne si môže pozrieť naše koncertné DVD Performance. No a čo sa týka budúceho roku, áno plány sú, ale nikto fakt netuší, čo z toho v skutočnosti bude.”
Tento obsah je prevzatý z magazínu 40plus.sk, kde si môžete prečítať celý rozhovor, ktorý pripravila Martina Valachová.
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Médiá píšu / Mediji pišu
Pridaj komentár & Dodaj komentar