Kreatívne stredisko pre cestovný ruch, umenie a kultúru pred niekoľkým dňami zverejnilo dokumentárny film o dejinách Padiny, „najslovenskejšej osade v celom slovenskom zahraničí“, pod názvom Takto sme žili. Od Paľa Sampora, predsedu tohto združenia sa dozvedáme ako vznikla idea pre tento film.
Prečo a ako vznikla idea natočiť tento film?
Paľo Sampor: Samotný film je iba časť jedného väčšieho projektu Slovenského národného múzea, ktoré nás vlani oslovilo s ideou pre natáčanie filmu. Nebolo treba mnoho rozmýšlať o tom, či k tomu pridáme ruky.
Filmové spracovanie je súčasťou projektu Slovaciká, kam patrí monografia o Padine, ktorá sa pripráva na základe terénneho výskumu v Etnodome Pavla Petráša, ako aj výstavný projekt vo výstavných priestoroch Bratislavského hradu. Autorkou tohto komplexného projektu, okrem realizácie filmového spracovania, je Mgr. Jarmila Gerbocová, kurátorka krajanských zbierok Historického múzea SNM.
Natočiť dokument v trvaní takmer jednej hodiny nie je jednoduchá vec, dobré prípravy a kvalitný scenár sú základom. Tímu zoskupeného okolo Kreatívneho strediska TUK, v tom zmysle pomohla Jarmila Gerbócová, kustódka a kurátorka Historického múzea Slovenského národného múzea, ktorú ste už spomenuli. Ako vznikol samotný scenár, ktorého autorkou je Ivana Svetlíková?
Paľo Sampor: Ako je už spomenuté, pani Gerbócová nám zaslala “hrubé smernice”, a po krátkej kreatívnej diskusii sa kolegyňa Svetlíková pridala k tímu, ku konkrétnemu spracovaniu scenára. Keďže Ivana má skúsenosti s písaním scenárov, ako aj s réžiou, ani v jednej chvíli nebolo otázne “kto, ako a či” bude robiť scenár. Tak napríklad robila folklórne divadlá, pre ktoré najprv robila výskum a nakoniec ich realizovala s veľkým počtom ľudí. Jedno z nich malo názov Mamo moja, ja sa vidám lem do Kovačici, v ktorom išlo o svadobné zvyky a obyčaje v Kovačici a Padine. Druhý projekt sa volal Dedina kovaná v čase, ktorý prezentoval dejiny Kovačice.
Najnovší scenár pripravila za také tri týždne, s ohľadom na to, že pozná tému, a ako sama hovorí, “ihneď vizualizuje to, čo má na rozume”. Potom, keď príde natáčanie, nie je ťažké režírovať, lebo sa vie, čo sa chce a má dostať. Vzhľadom na to, že sme amatéri v oblasti písania scenárov, réžii a a iného, okrem natáčania a postprodukcii, kde máme angažovaných profesionálov, naše konečné výsledky meriame na základe hodnotenia ľudí na internete, kde máme reálne indikátori, čiže analytiku. Tiež si vážime aj ústnu kritiku, bez ohľadu na to, či je pozitívna alebo nie, a preto pokračujeme s našími aktivitami, keďže sme doteraz najviac mali pozitivne názory nášho publika. Veď treba niečo zanechať aj pre súčasné, aj pre budúce generácie.
Nesmieme zabudnúť ani na profesorku slovenčiny Janu Štaubovú, ktorá text pre narátora lektorovala v padinskom nárečí.
Toto nie je prvý film, ktorý vznikol v produkcii Kultúrneho strediska TUK. Film Jedinečná krajina na dosah nás… v roku 2016 na Jahorina feste v Sarajeve získal “Zlatý javor” pre najlepší regionálny turistický film. Bola to krátka forma v trvaní 5 minút. Tento projekt bol pre nás výzvou v zmysle posunúť seba a hranice svojej kreativity dopredu, a pokúsiť sa implementovať svoje skúsenosti do niečoho nového.
Spomienkový, historický a národopisný dokument. Azda tak by sme mohli veľmi stručne opísať tento film. Prečo ste si práve tento uhol pohľadu zvolili a prečo široký „záber“ tradičných zvykov a obyčajov padinských Slovákov (svadba, meninové oslavy…) a typické témy pre Padinu (čulá divadelná činnosť, studne…)?
Paľo Sampor: Je problém vytriediť a iba v hodinovom dokumente zahrnúť všetko to, čo nám spolubesedníci rozprávali. Informácií síce bolo toľko, aby sme spravili mini seriál, ale prostriedkov a času na to nebolo.
Tento uhol pohľadu sme zvolili práve preto, že keď si pripomenieme na príbehy našich starých rodičov, väčšina tém boli o tom, ako sa udržiavali obyčaje a rodinné vzťahy, ktoré žiaľ súčasnosť “zhltla”. Ďalšie témy boli remeslá, čiže ako sa naši predkovia vynachádzali a ako zarábali na život. Kultúrna činnosť je niečo, na čo sa nesmie zabudnúť, najmä divadelná, ktorá pred niekoľkými rokmi oslávila pozoruhodné jubileum, čiže 100 rokov divadelnej činnosti v Padine. Padinské studne bola tiež téma, ktorá nesmela byť vynechaná, lebo voda v Padine pre mnohé generácie bola problémom.
Ako voľakedy dedina Padina žila? Ktorý detail z minulosti tejto dediny pri natáčaní filmu utkvel vám, tvorcom filmu, v pamäti?
Paľo Sampor: Bolo detailov, ktoré mali svoju zvláštnu “ťarchu”. Niektoré sú zverejnené vo filme a niektoré nie. Avšak rodinné vzťahy, spolužitie, čiže vzájomné pomáhanie, buď to medzi susedovcami, priateľmi, rodinou, a aj na úrovni celej komunity, je niť, ktorá sa prelína vo všetkých témach. Žiaľ, toho je všetko menej a menej.
Dokument sa dá pozrieť na YouTube kanáli Strediska. Bude aj „offline“ premiéra tohto dokumentu – ak áno, kedy, kde?
Paľo Sampor: “Offline” verzia tohto dokumentu existuje vo forme DVD. Jestvuje idea pre nejakú mini premiéru, ale zatiaľ nemáme prostriedky pre istú, tak keď improvizujeme niečo, dáme na známosť. 🙂
Čo Kreatívne stredisko TUK ešte robí?
Paľo Sampor: Keďže je TUK občianske združenie, naša činnosť vo veľkej miere závisí od grantov a dotácií. Nápadov nám nechýba, ale ide o to, že ktoré projekty nám schvália, tie aj realizujeme. V nadchádzaujúcom období naše aktivity sme usmernili na databázu kovačickej insity www.naive-art-kovacica.com. Na tento rok už máme ideu a časť prostriedkov na realizáciu zaujímavého projektu Takto sme žili…, ale tentokrát v Kovačici v rámci osláv 220 rokov od založenia dediny. Formu vám, však, zatiaľ neprezradíme.
Pridaj komentár & Dodaj komentar