Státisíce necovidových pacientov zostali bez zdravotnej starostlivosti

Niektorí necovidoví pacienti čakali na vyšetrenie mesiace, niektorí počas epidémie covid-19 nedostali ani potrebný termín v zdravotníckych zariadeniach v celom Srbsku. Zdravotnícke zariadenia, ktoré sa úplne zamerali na potlačenie epidémie, zabudli na pacientov, ktorí potrebovali lekársku starostlivosť a neboli nakazení koronavírusom. Naši spolubesednící tiež uvádzajú, že počas epidémie mnoho ľudí odložilo vyhľadanie lekárskej pomoci, a tak im diagnostikovali pokročilé zhubné ochorenia. A dôsledky istého kolapsu zdravotného systému pocítime až o niekoľko rokov.

‘Jednoduchý’ pacient

J.L. zo Subotice počas epidémie operoval žlč v Sente, pretože nemocnica v Subotici bola v systéme covid. Mimochodom, za operáciu zaplatil okolo 50 000 dinárov, len preto, že nebol operovaný v inštitúcii, do ktorej patrí, hoci prípravy na operáciu sa začali v nemocnici v Subotici, ešte pred epidémiou. Ako hovorí, je veľmi nahnevaný, pretože hoci je teraz na dôchodku, počas všetkých predchádzajúcich rokov si pravidelne platil zdravotné poistenie a teraz musel náklady na operáciu hradiť z vlastného vrecka.

G. D. a celá jeho rodina mali počas epidémie problémy s uplatňovaním svojho práva na zdravotnú starostlivosť.

„Počas covidu mi odročili magnetickú rezonanciu hlavy kvôli poškodeniu žilového systému a predtým som mal diagnózu papilárny edém. Moje dieťa muselo najskôr absolvovať test na alergiu, aby dostalo povinnú vakcínu MRA, ale nikto to súkromne nerobil. Manželka po pôrode necítila prsty na ruke a nakoniec musela ísť súkromne, kde jej povedali, že má vážne zaseknutia na ľavej strane krku a že súrne situácie u neurológa boli len tí, ktorí utrpeli mozgovú príhodu. Svokor zomrel v januári, pretože tri dni chodil do ambulancie s predinfarktovým stavom (mravčenie v ľavej ruke, potenie, bolesť na hrudníku …). Zomrel na tretí deň na klinike covid v Harambašićovej, keď mu vtlačili do nosa test, ktorý ho poslal do nemocnice na infarkt. V preklade, zdá sa, že v Srbsku sa dá zomrieť iba na covid,“ hovorí G.D.

Danica z Belehradu mala 22 rokov, keď v júni 2020 mala mozgovú príhodu a hovorí, že sa jej nedostalo adekvátnej zdravotnej starostlivosti.

„Bol piatok, zvracala som, mal som závraty a strácala som cit na ľavej strane tela. Moja rodina zavolala záchranku, ale ich jedinou radou bolo dať si niečo sladké so slovami, že „mi je to celé zo stresu“. Ďalšie dva dni som mala hrozné bolesti hlavy, krku a ramien. V pondelok sa moje príznaky opakovali počas čakania v rade k všeobecnému lekárovi. Tam som dostala infúziu a prepustili ma domov. Po ďalšej vlne symptómov v ten istý deň sme okolo 19. hodiny zavolali záchrannú službu. Prišli okolo 23.30 hod. Matku so mnou nepustili, „pretože sprevádzanie je kvôli korone zakázané“. Po takmer dvoch týždňoch ma prepustili z nemocnice, ale symptómy sa opakujú o niekoľko dní neskôr, počas hromadných protestov v Srbsku. V ten večer na pohotovosti nemali žiadne voľné nosidlá, kvôli veľkému počtu zbitých účastníkov protestov, a tak ma člen rodiny zobral na ruky do ambulanty. Skutočné peklo liečby nasledovalo až po odchode z nemocnice: všetky kontroly boli objednané, potom zrušené, potom znova naplánované a znova zrušené. Stále som nemala prehliadku na neurológii. Všetko, čo nastalo v dôsledku mozgovej porážky, sa snažím riešiť diétou, zmenou životného štýlu, s podporou blízkych. Mala som šťastie, že som prišla po dostupnú a milú doktorku z endokrinológie, ktorá bola pripravená zanechať mi osobný kontakt, aby som sa s ňou mohla spojiť, keby som čokoľvek potrebovala, pretože kvôli korone a renovácii Klinické stredisko nefunguje v normálnom režime. Ostatné problémy riešim súkromne, pretože v štátnych inštitúciách ma nemá kto prezrieť“, hovorí Danica.

Spolubesedníčka zo Starej Pazovy, ktorá si želala zostať v anonymite, sa tiež podelila o svoju skúsenosť:

„Choroba (čiže bolesti v prsníku) sa zjavila práve na jar, v apríli 2020. Vtedy vypukli aj všetky opatrenia a celý chaos ohľadom covidu. K mojej lekárke som sa nemohla dostať. Telefóny v dome zdravia „prestali fungovať“ a potom prišli dovolenky… Zas bolo k svojmu lekárovi ťažko prísť, lebo nevie sa kto koho kedy dokedy zamieňa. Samozrejme, že chcete svojho lekára, ktorý vás lieči desaťročia. Nechala som to tak…. V októbri mi diagnostikovali rakovinu, a potom to išlo rýchlo, myslím hemoterapiu, kde sa to odvíjalo bezproblémovo. Ale zakaždým som musela priniesť rýchly covid test a u nás, v Pazove to bolo strašné: cca dvadsiati ľudia natiskaní pred vchodom (nie všetci mali masku) na testovanie a tam aj tí pozitívni (vypĺňali dotazníky). Bála som sa nakazenia, lebo pre môj zdravotný stav, pod hemo terapiami, by to bolo neprípustné. Rok prešiel, ale teraz je tiež veľmi ťažké dostať sa k svojmu lekárovi, lebo neordinujú, keď ich pošľú na covid ordinácie, telefonicky dostať informácie alebo sestričky, objednať si termín nemožné, lebo telefóny nik nedvíha. Keď nemôžeš fyzicky odísť do zdravotnej ustanovizne, to je problém. A o potrebných byrokratických papierovačkách nech ani nehovorím. Za všetko sú potrebné písomné pokyny, či správy, (všetko začína od interného lekára) overené stovkami pečiatmi…. V Sriemskej Mitrovici a v Sriemskej Kamenici som nemala negatívne skúsenosti počas covid eufórii: bežné opatrenia, masky, dezinfekcia rúk, odstup – bezproblémovo. Myslím si, že v covid období sú ľudia chorí na iné choroby odstavení na druhú, tretiu koľaj. Aj umierajú, lebo sa nemôžu načas dostať k lekárovi alebo do nemocnice.

‘Zaoberáme sa len otázkami života a smrti’

Špecialista na ORL zo Subotice, doktor Zoran Dukić, ktorý nedávno opustil Všeobecnú nemocnicu v Subotici a teraz pracuje na súkromnej klinike, hovorí, že takmer pred rokom boli takmer všetky operácie odložené ako pre dospelých, tak aj pre deti, okrem závažných prípadov.

„Nebola vykonaná operácia mandlí ani operácia ucha, ktorá je dôsledkom zväčšenia mandlí, čiže absolútne nič z toho nebolo doriešené. Prípady, kde existovali podozrenia na zhubné ochorenia, boli vyriešené, ale na úrovni biopsie, ktorá len preukázala zhubné ochorenie, a vyriešili sa stavy, ktoré ohrozovali život, pokročilé zhubné ochorenia, obštrukcie dýchacích ciest, otvárali sme priedušnicu, aby sa nikto nedusil,“ hovorí Dukić.

Odporúčanie na čítanie: Štatistika úmrtí na covid-19 ako obraz systému, v ktorom žijeme

Dukić sa domnieva, že organizácia práce mohla prebiehať aj inak a nie je si istý, „že bolo potrebné urobiť také obmedzenie všetkého a pripraviť pacientov o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá im patrí“.

Dodáva, že o covide sa bude hovoriť, keď sa zozbierať údaje, keď bude menej populárne poskytovať o nich informácie, „aké dôsledky teraz máme pre neliečenie necovidových chorôb, čiže v skutočnosti o nestarostlivosti počas covid obdobia“.

Epidemiologička Gordana Krtinićová zo Všeobecnej nemocnice v Subotici hovorí, že v tomto zariadení je zavedený elektronický systém objednávania pre necovidových pacientov a že odborné vyšetrenia sa vykonávajú s počtom lekárov, ktorých majú teraz k dispozícii.

„Pacienti samozrejme čakali veľmi dlho a teraz máme veľa pacientov na sledovanie a pracujeme len v maximálnom tempe.“

Existujú prednostné pokyny, hovorí Krtinić a dodáva, že ak zvolený lekár odhadne, že pacient je naliehavý a nemôže čakať na stretnutie, pošle mu prednostné pokyny, zatiaľ čo ostatní pacienti sú elektronicky naplánovaní na vyšetrenie.

Situácia nie je lepšia ani v susedstve

O situácii v Chorvátsku hovorila predsedníčka Asociácie zdravotných novinárov HND a novinárka agentúry HINA Tamara Marinkovićová.

„V prvej a druhej vlne pandémie boli v nemocniciach odložené všetky postupy a vyšetrenia, ktoré neboli naliehavé, a pacienti s nádormi a pacienti na dialýze boli z toho vyňatí, pretože ich stav si vyžaduje kontinuitu liečby. To všetko znížilo tlak na nemocničný systém a počet poskytovaných služieb, ale aj rozšírilo čakacie listiny. Ľudia sa zároveň vzdali alebo odložili návštevy lekárov kvôli zdravotným problémom, ktoré budú mať podľa odborníkov dlhodobý vplyv na nárast počtu onkologických pacientov a počtu chronických ochorení. V tretej vlne pandémie sa v nemocniciach vykonával o niečo širší rozsah operácií a testov a pred dohodnutými postupmi v nemocnici bolo potrebné vykonať test na covid. V niektorých nemocniciach boli zorganizované ďalšie práce na zníženie dlhých čakacích zoznamov. Nemocnice teraz pracujú v pravidelnom režime “, hovorí Marinkovićová.

Pokiaľ ide o jeseň a štvrtú vlnu pandémie, ktorá by sa podľa situácie v niektorých európskych krajinách mohla začať skôr kvôli delta variantu vírusu, dá sa očakávať, že sa nemocničný systém situácii opäť prispôsobí, hovorí Marinkovićová a dodáva, že krízová štáb o tom rozhdone, ako aj predtým.

„Zatiaľ sa hlavný dôraz kladie na očkovanie, teda na to, ako presvedčiť tých, ktorí neboli očkovaní, aby tak urobili. V Chorvátsku je zatiaľ zaočkovaných asi 45% populácie,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Predsedníčka združenia Nie sme same a šéfredaktorka portálu Nie sme same Ivana Kalogjera tiež uvádza, že všetky terapie boli vykonávané pre pacientov s rakovinou a lieky boli na domácu adresu doručované podľa potreby, avšak neboli k dispozícii všetky služby.

„Pacienti sa sťažovali asociácii, že nemôžu vykonať určité testy, aj keď ich lekár napíše pokyny ako naliehavé. Situácia sa však zlepšuje. Hlavnou nevýhodou tejto situácie je, že mnohé prípady neboli včas vyšetrené, čo viedlo k odhaleniu pokročilej rakoviny. Ošetrenie však potom prebehlo rýchlo. Existuje však strach, že mnohí oddialili a nešli k lekárovi so svojimi príznakmi, ktorých dôsledky sa prejavia až o niekoľko rokov “, domnieva sa Kalogjera.

V Maďarsku je takmer pol milióna pacientov, ktorí počas epidémie v minulom roku nedostali zdravotnú starostlivosť, uviedol zdravotný analytik Kunetz Zsombor na svojom blogu X-ray, na portáli 444.hu.

Svoje tvrdenie opiera o údaje Národného zdravotného fondu (NEAK): podľa správy organizácie za rok 2020 klesla starostlivosť o chronických pacientov v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 35,5 percenta. Predvlani sa platilo takmer za 263 -tisíc chronických pacientov, o ktorých sa starali v nemocniciach, vlani to však bolo necelých 170 -tisíc.

Podľa Kuneca „v porovnaní s minulým rokom pred epidémiou sa starostlivosti nedostalo najmenej 433 050 pacientov.

„V nemocničnej starostlivosti klesol počet kardiologických pacientov najmenej o 20 percent. Počet transplantácií srdca klesol o 40 percent a počet ďalších transplantácií orgánov o takmer 30 percent. Nie je možné odhadnúť počet ľudí, ktorí potrebovali núdzovú starostlivosť, aby sa predišlo zhoršeniu alebo diagnostikovaniu ich stavu v počiatočnom štádiu, a ktorým sa po vypuknutí choroby nedostalo lekárskej starostlivosti. Výsledky výskumu realizovaného v uzavretej skupine, väčšinou praktických lekárov, ukázali, že asi 80 percent respondentov uviedlo, že došlo k nárastu počtu pacientov, u ktorých bola neskoro diagnostikovaná nejaká forma rakoviny,“ vysvetľuje Kunec.

Zdravotná starostlivosť bez ošetrenia

Výročná správa Belehradského centra pre ľudské práva ukazuje, že najväčšou výzvou pre mladých ľudí v roku 2020 bolo realizácia práva na zdravotnú starostlivosť.

Správa sa zameriava na údaje, ktoré sú neúplné a majú vplyv na epidémiu. Ukázalo sa, že vôbec neexistujú údaje o tom, koľko mladých ľudí bolo testovaných na korona vírus, koľko ochorelo, koľkým sa dostalo hospitalizácie v Srbsku, aj keď počas celého roka boli mladí ľudia obviňovaní zo šírenia epidémie, uvádza Belehradské centrum pre ľudské práva.

Centrum upozorňuje na situáciu mladých ľudí, ktorí sú už v každodennom živote v nevýhode, a v čase epidémie bol život ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí žijúcich s HIV a chronicky chorých ešte ťažší.

Profesor Lekárskej fakulty v Niši Dušan Milisavljević počas internetovej diskusie o prístupe k zdravotnej starostlivosti, prevencii a liečbe ďalších chorôb počas vypuknutia ochorenia covid-19 uviedol, že všetky operácie boli odložené.

„Neuskutočnili sa žiadne intervencie, ktoré by neboli naliehavé, aj keď si mnohí môžu myslieť, že operácia mandlí alebo stredného ucha nie je taká dôležitá, ale z dlhodobého hľadiska má zlý vplyv na zdravie ľudí,“ povedal Milisavljević.

Dodal, že operácie nie sú možné bez anesteziológov, ktorí sú viac ako rok „zatvorení“ v kovidových zónach.

Výskumníčka Centra pre demokraciu Sarita Bradaš poukázala na to, že výskum, na ktorý sa môžeme na túto tému spoľahnúť, je výskum, ktorý v prvej polovici roku 2020 uskutočnili spoločne Lekárska fakulta a Ekonomický ústav. Táto štúdia porovnáva primárnu, sekundárnu a terciárnu ochranu v post-epidemickom období s predchádzajúcim rokom, kde bol zaznamenaný pokles počtu vyšetrení.

„V prvom polroku opatrenia najviac zasiahli starších ako 65 rokov, ktorí, pokiaľ si pamätáme, mali úplne zakázaný pohyb, takže nemohli ísť na konzultácie k lekárovi a väčšina z nich je chronicky chorá. Boli zamknutí bez možnosti uplatnenia akéhokoľvek práva na lekársku starostlivosť,“ vysvetľuje Bradaš.

Dodala, že výskumy tiež ukazujú, že počet preventívnych prehliadok klesol o takmer 50 percent, pričom všetci vieme, aká dôležitá je pre pacientov prevencia.

„Navyše sa znížil počet vyšetrení a terapií, ktoré vykonávajú špecialisti, nehovoriac o duševne chorých ľuďoch, ktorých je počas epidémie stále viac a ktorí nemohli dostať adekvátnu ochranu. „Toto sú len výsledky a závery výskumu vykonaného počas prvej vlny, vieme, že nasledovala druhá a tretia vlna epidémie, keď bolo v nemocniciach ešte viac pacientov a počet nakazených bol mnohonásobne vyšší, “ pripomína Bradaš.

Dodáva, že dôsledky tohto všetkého sa prejavia až v budúcnosti, „keď bude zdravotný systém preťažený inými chorobami“.

Riešenie je v „susedstve“

Podľa Bradašovej nie je potrebné premýšľať o nových riešeniach, pretože na Západe existovali dobré programy a nápady, ako zabezpečiť, aby neboli ohrozené práva nekcovidových pacientov, a jedným z takýchto riešení je zapojiť súkromnú prax do systému.

„V jednom momente bol celý systém v Anglicku zapojený do starostlivosti o pacienta, pretože inak by sa zrútili. Napriek tomu, že v poslednej dobe je možné chodiť na súkromné ​​kliniky, dovoliť si to môžu len tí, ktorí na to majú peniaze. Tí, ktorí tak neurobili, zostali bez starostlivosti. Mal by sa tiež využiť potenciál internetu, aby bolo možné s chronickými pacientmi konzultovať ich terapiu prostredníctvom online systému. Tiež by sa mali oddeliť zdravotnícke inštitúcie a niektoré inštitúcie by sa mali starať o ľudí, ktorí nie sú pacientmi s covidom,“ domnieva sa.

Bradas pripomína, že ľudia sa báli ísť k lekárovi, aj keď mali nejaké príznaky, pretože sa jednoducho pokúšali chrániť pred infekciou.

„Odložili kontroly a čakacie listiny boli aj tak strašne dlhé a teraz to bude ešte dlhšie. To, čo nás čaká, sú určite vážnejšie zhubné a chronické ochorenia, ktoré by bolo možné včas liečiť. Dôsledkom toho všetkého bude, že pacienti budú musieť stráviť viac dní v nemocnici, čo znamená, že aj starostlivosť o pacientov bude stáť viac,“ hovorí Bradaš.

Margareta Tomo (Čaladi Ker)

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.