Search and Hit Enter

STORYTELLER NA SCÉNE SVD & PDD: Svetlo na profesionálnej scéne slovenského divadelníctva vo Vojvodine alebo 15 rokov divadelného profesionalizmu

N ajstaršia autochtónna forma umeleckého prejavu slovenského dolnozemského života, ako divadelníctvo na týchto priestoroch definovala profesorka slovenského jazyka, esejistka, publicistka a strážkyňa opravdových kultúrnych, resp. umeleckých a ľudských hodnôt z radov slovenskej vojvodinskej inteligencie Annamária Boldocká-Grbićová, sa na profesionálnej scéne tohto roku dožíva 15 rokov. Vo forme kultúrnej inštitúcie pod názvom Slovenské vojvodinské divadlo Slováci v Srbsku dokazujú, že ikeď sa kultúrny vývoj tunajšej slovenskej komunity pohybuje po sínusoidnej krivke, ako dokonca aj kultúra vôbec a život sám, predsa z času na čas aj divadelná hviezda zajagá a posvieti kroky na ceste umenia.

Slovenské divadlo vo Vojvodine, resp. Srbsku sa už hrá viac ako 150 rokov. Od vtedy, čo v Petrovci 27. augusta 1866 usporiadali prvé slovenské divadelné predstavenie Starý vozka Petra III. Augusta Kotsebue, čím sa prakticky začínajú dejiny divadelníctva tunajších Slovákov, tento druh umenia si vydobylo výsostné miesto v kultúrnom systéme. Práve preto, aj z dnešného hľadiska, čin založenia profesionálnej divadelnej inštitúcie v roku 2003 bolo logickým sledom udalostí a odveký sen plejády ochotníckych a profesionálnych divadelníkov.

Každá nová divadelná sezóna znamená pokračovanie v dlhej tradícii, ale aj hľadanie, skúmanie komunikácie a vytváranie podmienok pre divadlo, ktoré bude schopné reprezentovať slovenské vojvodinské divadelníctvo globálne s nárokom na jeho špecifickú pozíciu a poetiku, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke Slovenského vojvodinského divadla.

“SVD spája roztrieštené fragmenty divadelníctva do jednoliateho celku a stáva sa tak terčom úvah a konkretných akcií. Dostáva sa do rúk divadelníkom, výtvarníkom, literátom a hudobníkom, ktorí  vedia, že divadlo je nadčasové, že mýtus o divadle a jeho emotívny korpus neprestane fascinovať.”

Význam Slovenského vojvodinského divadla a vôbec divadla

Z a uplynulých 15 rokov šestnásť režisérov/režisériek zo Srbska a Slovenska vyprodukovalo 30 konkrétnych akcií v tvare divadelných predstavení. Boli to drámy, komédie, inscenácie pre dospelých a pre deti, komorné a kočovné, klasické a moderné. Režiséri a režisérky Ľuboslav Majera, Ján Čáni, Miroslav Benka, Ján Makan a Miroslav Fábry, Michal Babiak, Dušan Bajin, Andrej Privratský, Vladislava Fekete, Ivan Blahút, Richrad Sanitra, Fedor Popov, Alexander Bako, Daniela Legíňová-Sabová, Monika Necpálová a Katarína Mišíková-Hitzingerová a ďalší divadelní tvorcovia na scéne a za či pred scénou v spolupráci s predchádzajúcimi, či súčasnými riaditeľmi a riaditeľkami, ktorých funkcie doteraz zastávali Vladimír Valentík, Ján Čáni, Ivana Ilićová, Pavel Čáni, Jaňa Urbančeková-Fejzulahi a Viera Tárnociová-Krstovská, sa v inscenáciách snažili zachytiť súčasné divadelné a, priamo či nepriamo, spoločensko-politické tendencie a trenice, spracované ako divadelný odkaz, memento, výkrik.

Logo osláv 15. výročia Slovenského vojvodinského divadla, ktorého autorkou je Andrea Merníková.

Boli sme alebo sme schopní uchopiť divadelné výstrahy, ktoré neraz poukazovali na neduhy doby, v ktorej žijeme a v ktorej mravnosť akoby už nebola cnosť? Odpoveď zrejme každý nájde v sebe. Slovenské vojvodinské divadlo otvorilo dvere úvah, myšlienok a stanovísk ako len najlepšie mohol a môže v danom čase.

Položenie tohto profesionálneho divadla, podobne ako aj ďalších divadiel národnostných komunít vo Vojvodine, je špecifické v porovnaní s inými tunajšími divadlami, čo je v štarte predurčené jeho menšinovým charakterom. To však neznamená aj jeho podradenosť. Slovenské vojvodinské divadlo od samotných začiatkov totiž prihliada na vlastné špecifiká, ktoré ho robia iným, možno práve lákavejším a zaujímavejším, ako aj na aktuálny stav svojich umeleckých a prevádzkových dispozícií. To predovšetkým znamená:

  • nejestvovanie stáleho umeleckého súboru (profesionálnych hercov) a technickej skupiny,
  • nejestvovanie vlastných výrobných dielní,
  • minimálne javiskové, technické a technologické vybavenie scény a štúdia.

Uvedené skutočnosti, ktoré dotvára aj orientácia na súčasnú dramatickú domácu a zahraničnú tvorbu a súčasné divadelné výrazové prostriedky a trendy aj vytvárajú už spomínanú sínuosidnú krivku vývoja Slovenského vojvodinského divadla, ktorý dokonca môžeme pozorovať ako dejiny Slovákov na týchto krážoch. Aj preto, že divadlo poukazuje na náš odveký zápas o integráciu do širšej kultúrnej spoločnosti a o vlastnú emancipáciu. 

Prehľad: 15 okamihov, ktoré poznačili činnosť Slovenského vojvodinského divadla podľa Storytellera

Pozvánka na 23. Petrovské dni divadelné

P etrovské dni divadelné vznikli v roku 1996, keď sa Divadlo VHV v Báčskom Petrovci pri príležitosti 130. výročia slovenského divadelníctva rozhodlo založiť tento festival nesúťažného rázu. Toto ochotnícke divadlo zorganizovalo prvých osem ročníkov, avšak už rok po založení Slovenského vojvodinského divadla organizáciu PDD preberá profesionálna divadelná inštitúcia.

Tohto roku budú prebiehať 23. Petrovské dni divadelné, ktoré ani dodnes nezmenili svoju misiu: prezentovať najúspešnejšie divadelné inscenácie profesionálnych divadiel zo Srbska a Slovenska, čím diváci získavajú možnosť na tvári miesta zistiť trendy v súčasnom divadle vôbec a zistiť na akej úrovni je toho času produkcia Slovenského vojvodinského divadla.

Petrovské dni divadelné budú prebiehať v dňoch 21. až 24. septembra v Báčskom Petrovci. Slávnostné otvorenie festivalu pod názvom Viac ako hra bude v znamení 15. výročia Slovenského vojvodinského divadla, kým v posledný festivalový deň do života uvedú brožúrku 15 rokov Slovenského vojvodinského divadla – ostatných 10 sezón, keďže prvých päť je obsiahnuté v brožúrke pod názvom 5 rokov Slovenského vojvodinského divadla.

Erudovaná teatrologička Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu v Bratislave, pri príležitosti osláv 150 rokov slovenského divadla v Petrovci napísala:

“Jednou z výsad divadla je jeho kolektívna súhra. Stáročiami sa divadlo menilo, prinášalo nové témy, nové kódy čítania, poznania, raz sa stávalo subjektom, inokedy objektom pozorovania… Ale vždy to bola v zásade súhra istého kolektívu, ktorý vytváral príbehy.” A dodala, že “slovenské vojvodinské divadlo prežilo najmä vďaka týmto kolektívnym príbehom, ktoré prinášajúc estetické hodnoty, obohacovali aj náš vnútorný a vonkajší svet.” (Odtlačky minulosti, Vrecková zbierka textov venovaných 150. výročiu slovenského divadla v Petrovci,  Hlas ľudu : Nový Sad, 2016)

Práve tento názor dobre vystihuje aj Slovenské vojvodinské divadlo a Petrovské dni divadelné, lebo divadlo je kolektívny počin, v ktorom dôležitú úlohu zohráva aj divák. Na prežitie nášho divadelníctva musí byť hybnou silou. Diváci, zídeme sa v Slovenskom vojvodinskom divadle…?


Multimediálny projekt pod názvom STORYTELLER NA SCÉNE SVD & PDD vznikol za finančnej podpory Slovenského vojvodinského divadla. Názory a stanoviská vyjadrené v projekte sú zodpovednosťou autorky projektu a nemusia nutne odzrkadľovať stanoviská SVD.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.