Spoločnosť

Stredisko Slovákov v Srbsku: Zhoda stále chýba, podpora Slovenskej republiky pokračuje inými cestami

O projekte Strediska Slovákov v Srbsku sa už viac ako rok vo verejnosti mlčí a pôvodné finančné prostriedky, vyčlenené na jeho výstavbu, boli presmerované na iné účely. Dôvodom sú pretrvávajúce nezhody v slovenskej komunite v Srbsku ohľadom využitia, vlastníctva a spravovania budúceho strediska. potvrdilo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ) aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) aj naďalej považuje jeho výstavbu za dôležitý projekt.

V stanovisku pre redakciu Storyteller MZVEZ zdôraznilo, že Slovenská republika dlhodobo finančne aj materiálne podporuje krajanskú komunitu v Srbsku, a to aj v oblasti infraštruktúrnych projektov. Pôvodné finančné prostriedky vyčlenené na Stredisko Slovákov v Srbsku neboli zrušené, ale ich využitie je pozastavené do doby, kým sa nedosiahne dohoda o využití a vlastníctve nehnuteľnosti.

„V súčasnosti prebieha intenzívna komunikácia so všetkými relevantnými partnermi v SR ako aj v Srbsku, vrátane Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NR SNM); o.i. s cieľom čo najlepšie definovať priority zodpovedajúce aktuálnym potrebám krajanského prostredia a záujmom ako aj reálnym možnostiam podpory zo strany SR,“ uviedlo MZVEZ.

Ministerstvo zároveň potvrdilo, že Slovensko aj naďalej podporuje investičné projekty v Srbsku prostredníctvom dotačnej schémy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V poslednom období boli podporené rozostavané projekty v Báčskom Petrovci a v Padine.

Aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) potvrdil informácie o pozastavení projektu Strediska Slovákov v Srbsku kvôli nedostatku zhody v krajanskej komunite.

V stanovisku pre redakciu Storyteller ÚSŽZ pripomenil, že rozpočtové prostriedky na výstavbu, resp. kúpu alebo rekonštrukciu tzv. Slovenského domu boli Ministerstvom financií Slovenskej republiky účelovo viazané do konca roku 2023. 

„V januári 2022 bol ÚSŽZ predložený projekt SEAVC v Novom Sade na vybudovanie Slovenského domu v Novom Sade. S ohľadom na rozdielne názory vojvodinských Slovákov na využitie a vlastníctvo nehnuteľnosti nedošlo k dohode. Vo februári 2023 sa uskutočnil na Zastupiteľskom úrade v Belehrade k tejto téme okrúhly stôl so zainteresovanými inštitúciami v Srbsku, ktorého sa zúčastnil aj zástupca ÚSŽZ a bolo dohodnuté, že ÚSŽZ vyhlási výzvu na kúpu/rekonštrukciu/prístavbu/výstavbu Slovenského domu v Novom Sade. V rámci uvedenej výzvy boli prijaté dve žiadosti (Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a SKC Šafárik). Žiadosti nesplnili administratívne podmienky uvedené vo výzve a z uvedeného dôvodu neboli posunuté do hodnotiaceho procesu a boli vyradené,“ pripomína Dagmar Repčeková, predsedníčka ÚSŽZ.

V septembri 2023 sa na Zastupiteľskom úrade SR v Belehrade uskutočnil ďalší okrúhly stôl, na ktorom sa prerokoval iniciatívny návrh dohody ÚSŽZ, ktorý spočíval v návrhu na prerozdelenie prostriedkov, pôvodne určených na Slovenský dom, na financovanie projektovej dokumentácie na výstavbu Slovenského domu v Novom Sade, ako aj na financovanie prebiehajúcich rekonštrukcií Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, kultúrneho domu v Padine a Ústredného archívu SEAVC v Srbsku v Starej Pazove, dodáva predsedníčka ÚSŽZ.

„K podpísaniu predmetnej dohody nedošlo, nakoľko nedošlo k súhlasu s jej obsahom, účastníci sa však dohodli na kúpe nehnuteľnosti vhodných rozmerov a jej následnej rekonštrukcii,“ vysvetľuje Repčeková.

Do konca novembra 2023 nedošlo na strane Slovákov žijúcich vo Vojvodine k dohode ohľadne tejto investície. Pretrvávali rozdielne názory pokiaľ išlo o veľkosť nehnuteľnosti, jej vybavenia, lokality, ako aj možnosti účasti jednotlivých krajanských organizácií na obsadení a využívaní jej priestorov. 

„Z dôvodu ukončenia lehoty viazanosti uvedených prostriedkov na tento účel bol ÚSŽZ povinný vykonať vrátenie nevyčerpaných kapitálových výdavkov do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozpočtového správcu, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Rozpočtový správca po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky presunul finančné prostriedky vo výške 305.350,- € do prevádzkových výdavkov ÚSŽZ, ktoré boli použité na krytie mimoriadnych dotácií, ktoré dokázali žiadatelia vyúčtovať do konca rozpočtového roka (obvykle nákup učebníc a učebných pomôcok) a ostatné nevyčerpané kapitálové výdavky použil na vykrytie splatných investičných aktivít ministerstva,“ hovorí predsedsedníčka ÚSŽZ.

Podľa slov Dagmar Repčekovej, pokiaľ ide o budúcnosť Slovenského domu vo Vojvodine, ÚSŽZ aktuálne neeviduje žiadnu reálnu a jednotnú požiadavku na jeho kúpu, resp. výstavbu, prestavbu alebo rekonštrukciu, jednotné určenie vlastníckych a užívateľských vzťahov. „ÚSŽZ eviduje len nezáväznú komunikáciu obce Ľaliť o možnosti mať vlastný Slovenský dom,“ dopĺňa informácie Repčeková.

ÚSŽZ bude naďalej podporovať rozostavané investičné projekty v Báčskom Petrovci a v Padine, hovorí predsedníčka ÚSŽZ.

„S ohľadom na ďalšie rozostavané investície ostatných krajanských komunít, najmä v Poľsku a v Maďarsku, v investičnej podpore ktorých bude nutné pokračovať, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, nebude možné v rokoch ekonomickej konsolidácie Slovenskej republiky uvažovať s otvorením nového investičného projektu,“ uzaviera Dagmar Repčeková, predsedníčka ÚSŽZ.

NRSNM stále verí v realizáciu projektu

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) potvrdila, že aj naďalej považuje výstavbu Strediska Slovákov v Srbsku za dôležitý projekt.

V stanovisku pre redakciu Storyteller NRSNM uviedla, že myšlienka výstavby Slovenského strediska existuje už dlhší čas a má pre slovenskú menšinu vo Vojvodine veľký význam. 

„Od môjho vymenovania za predsedníčku NRSNM bola vytvorená komisia pre realizáciu projektu Slovenského strediska a zložená bola zo zástupcov všetkých inštitúcií významných pre slovenskú národnostnú menšinu, ako aj zo zástupcov všetkých troch regiónov Vojvodiny. Pre realizáciu projektu Slovenského strediska sme dospeli k niekoľkým záverom a mali návrhy, kde by sa mohlo nachádzať, o čom sme informovali Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Projekt sa neuskutočnil, čiže uskutočnilo sa síce niekoľko spoločných stretnutí spomenutej komisie a zástupcov zo Slovenska – na Slovensku a v Srbsku, ale aj napriek tomu sme od výstavby Slovenského strediska neodstúpili,“ hovorí pre Storyteller Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM.

Ďalšie kroky v realizácii projektu závisia od zabezpečenia finančných prostriedkov.

„NRSNM sa opierala o prísľuby funkcionárov a predstaviteľov zo Slovenska, že finančné prostriedky budú poskytnuté zo Slovenskej republiky, a preto sa nehľadali finančné prostriedky z alternatívnych zdrojov, aj keď by po začatí výstavby strediska boli žiaduce,“ hovorí predsedníčka NRSNM.

NRSNM má dobrú spoluprácu s predstaviteľmi Slovenskej republiky, hovorí Dušanka Petráková, a na otázku, či strešná inštitúcia Slovákov v Srbsku očakáva, že vláda Slovenskej republiky v budúcnosti prehodnotí financovanie tohto projektu, odpovedá takto:

„Podpora, ktorú nám poskytujú v rôznych oblastiach, pre nás veľa znamená, ale to je predsa otázka pre predstaviteľov Úradu vlády Slovenskej republiky, pretože po viacročných sľuboch, že finančné prostriedky na výstavbu strediska budú zabezpečené, na realizáciu tohto projektu nie sú vyčlenené.“

O autorovi/ke & O autoru/ki

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.