Kultúra iná

Svetlana Gašková: Po návrate zo štúdií na Slovensku ma dočkala cenzúra (aj) divadelníkov [PODKAST]

Podkast Storyteller, malé veľké rozhovory s inšpirujúcimi ľuďmi, ktoré stimulujú rozmýšľať svojou hlavou, v najnovšom vydaní prináša rozhovor so Svetlanou Gaškovou, divadelnou režisérkou a herečkou, ktorá sa po skončení akadémie v Banskej Bystrici na Slovensku vrátila domov do Kysáča.

Po návrate zo zahraničných štúdií, okrem niekoľkých angažmánov v Slovenskom vojvodinskom divadle a Divadle VHV v Báčskom Petrovci, doma, vo Vojvodine, ju – ako sama hovorí – dočkala cenzúra a diktatúra.

“Hneď ako som sa vrátila domov, mala som veľké šťastie, že som dostala angažmán v Slovenskom vojvodinskom divadle. Nebolo to réžia, ale divadelné predstavenie Krásavica z Leenane v réžii Richarda Sanitru, kde som si zahrala hlavnú postavu. Bol to prvý vietor do krídel, ktorý som dostala, takže som za to veľmi vďačná,” hovorí Svetlana, kým sa rozprávame v kysáčskom parku.

Pozrite aj video príspevok z premiéry Krásavica z Leenane v SVD

Následne sa spojila aj s Divadlom VHV v Báčskom Petrovci, kde režírovala detské predstavnie Traja zhavranelí bratia.

“Robili sme aj divadelné večierky v jednej kysáčskej kaviarni. Boli to krátke skeče na tému kamarátstva medzi Kysáčanmi a Petrovčanmi. Následne sme s kamarátmi založili YouTube kanál, ktorý sa volá D.N.O.,” rozpráva ďalej.

Ale dočkalo ma tu aj to, že divadlo pomaly ako keby sa začalo strácať. Akoby pomaličky zanikalo.

Svetlana Gašková

Svetlana hovorí, že najprv nechápala o čo ide, kvôli čomu sa také veci dejú.

“Zistila som, že ide o to, že divadlá, – teda ochotnícke divadlá v našom prípade, keďže ich máme viacej ako profesionálne, ktoré máme iba jedno – nedostávajú finančné prostriedky na projekty.”

Svetlana Gašková: “Nejakým spôsobom ma tu dočkala diktatúra, kde sa ľudia proste boja povedať svoju mienku, lebo nevedia, čo sa s nimi stane, ak povedia, že nesúhlasia s tým, čo im napríklad vládnuca strana prezentuje.” / Foto © Storyteller

Svetlana Gašková prežíva z polovice honoráru a z Vučićových 100 eur

“Svetlana, niekoľko tých divadelných angažmánov si mala, ale z niečoho sa žiť musí, nielen z občasných angažmánov. Z čoho vlastne žiješ?” pýtam sa priamo.

“To je celkom dobrá otázka a musela som sa pousmiať na ňu, pretože momentálne prežívam z honoráru, ktorý som dostala zo Slovenského vojvodinského divadla. Totižto, pred tým ako sa vlastne stála Covid19 situácia, dostala som angažmán v SVD. Tentokrát ide o réžiu divadelného predstavenia. Mali sme ho chystať od marca, ale sme kvôli koronakríze posunuli na jeseň,” hovorí a dodáva:

Čiže: momentálne prežívam z polovice honoráru z SVD a z Vučićových 100 eur (smiech).

Svetlana Gašková

Zo Srbska mnohí odchádzajú za lepším životom, Svetlana Gašková sa vrátila domov.

“Ty si sa vrátila do Srbska. Len mi povedz za akým životom – za lepším? Čo ťa dočkalo v tomto “lepšom” živote?”

“Dočkala ma cenzúra, dočkalo ma nanucovanie hodnôt, ktoré sa netýkajú všetkých dolnozemských Slovákov, ale iba jednotlivcov,” hovorí mladá režisérka otvorene:

“Dočkalo ma to aj to, že pokrajina financuje projekty iba niektorých ľudí. Konkrétne, jeden režisér dostal oveľa väčšiu sumu za realizáciu jedného predstavenia a pritom festival DIDA, ktorý je dvojvíkendový festival, dostal omnoho menšiu sumu. Je to festival, ktorý má už svoju dlhú tradíciu, spája ľudí, prezentuje tvorbu dolnozemskej Slovákov, divadelníkov, ale aj autorov,” komentuje Svetlana spoločensko-politickú situáciu v komunite Slovákov vo Vojvodine.

“Nejakým spôsobom ma tu dočkala diktatúra, kde sa ľudia proste boja povedať svoju mienku, lebo nevedia, čo sa s nimi stane, ak povedia, že nesúhlasia s tým, čo im napríklad vládnuca strana prezentuje.”

Všetky podkasty, malé veľké rozhovory s inšpirujúcimi ľuďmi, ktoré stimulujú rozmýšľať vlastnou hlavou, nájdete tu.

Svetlana Gašková sa vrátila domov kvôli tomu, že si myslí, že ešte tu ešte stále je potenciál, aby sa urobilo niečo dobré, aby sa zadržala slovenská komunita. Zároveň je toho názoru, že “už sme dosť boli ticho”:

“Treba prehovoriť o tom, čo sa deje na spoločesnko-politickej úrovni. Treba rozprávať o tom. Vždy je ľahšie, keď začne jeden. Vždy je aj tomu jednému ľahšie, keď vie, že za sebou má ľudí, ktorí ho v tom podporia. Keď vie, že nie je v tom sám. Verím, že je strašne veľa divadelníkov, ktorí sú už zúfalí z toho, že nemôžu tvoriť a prezentovať svoju tvorbu. Ak nám divadlo zanikne, čo potom budeme mať?”

O autorovi/ke & O autoru/ki

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.