Kultúra iná

Symboly a zvyky vianočných sviatkov sú pre všetkých kresťanov rovnaké

Vianoce

Za nami je adventná doba, doba očakávania Vianoc, jedných z najdôležitejších sviatkov všetkých kresťanov. Vianočné sviatky sa oslavujú od 4. storočia n.l., no s odstupom času sa spôsob osláv tohto sviatku značne zmenil. Vianoce už dávno nie sú tým, čím bývali v minulosti. Bol to sviatok pokoja, teraz je to sviatok preháňania. Nákupy, plné obchody, plné stoly, výzdoba, ktorá predstavuje iba pýchu, sa stali hlavnými záležitosťami, kým pravý zmysel Vianoc zostáva v úzadí.

„Symboly a zvyky vianočných sviatkov sú pre všetkých kresťanov rovnaké. To, v čom sa rozlišujú je spôsob ich zachovávania,“ hovorí etnologička Anna Séčová Pintírová a dodáva, že i keď ideme s dobou, pridržiavame sa tradičnej kultúry.

„Keď hovoríme o Vianociach, myslím si, že sú rovnaké symboly Vianoc u všetkých kresťanov. Skúmame aj rozdiely, ale vždy má prevahu to, čo máme spoločné. Keď ide o obyčaje tunajších Slovákov, je vidno, že sa všetko modernizuje a to tradičné pomaly uniká. Na to najviac vplývajú sociálne siete, médiá, vianočné filmy a podobné,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Vianočná výzdoba bola v minulosti omnoho skromnejšia. / Foto: Patrik Rago

Zaujímavým a najrozšírenejším obyčajom je ozdobovanie stromčeka.

„Je to germánsky prvok, ktorý v podstate prevzali všetci a považujú ho za symbol Vianoc. Hlavne to, čo je v modernej dobe viazané za stromček, je, že nevieme, kedy si ho máme postaviť. Keď ozdobovanie stromčeka začalo byť aktuálne, ľudia to robievali na Štedrý deň,“ vysvetľuje Séčová-Pintírová a dodáva:

„Tento obyčaj mladšie generácie ani nepoznajú, lebo sú odmalička ovplyvnení a naučení, že stromček má byť postavený skôr, ako sa to konalo kedysi. Takýto prvok tradičnej kultúry akoby bol zabudnutý a teraz to robíme inak, lebo chceme mať dlhšie ten slávnostný pocit a tešiť sa zo sviatkov.“

Zvyky a obyčaje počas adventného obdobia sa tiež s postupom času menili.

„Ľudia voľakedy boli sústredení na to, že majú počas adventnej doby, čiže štyri týždne pred Vianociami postiť a uskromniť sa. V súčasnosti sa pôstu pridržiava čoraz menej ľudí. Zachovalo sa to viac v niektorých katolíckych rodinách, ale vo väčšine nie. Dokonca ľudia hovoria, že hriech ide z úst a nie do úst, čiže tak sa ospravedlňujeme, voči sebe a iným,“ pripomína etnologička.

„To, čo sa však u nás zachovalo počas Adventu a najviac sa z toho tešia deti je príchod Svätého Mikuláša a Lucky. Deň pred týmito dvomi sviatkami, deti si priprávajú topánky s cieľom, že niečo dostanú. Do dobre očistených topánok, Mikuláš a Lucia prinášali jablko, orechy a do menej čistých cibuľu. Novinka je, že teraz je to vymenené sladkosťami,“ hovorí Séčová Pintírová adodáva, že kedysi neboli hojné dary ani za tieto dva sviatky, ani za Vianoce, keď išlo o dary, ktoré deti dostávali pri koledovaní.

„Darovali sa im napríklad pomaranče, lebo ovocie tohto druhu, nebolo prístupné a nedovolili si ho bežne kupovať, lebo bolo drahšie. Samozrejme na túto tradíciu tiež vplývala informačná spoločnosť. V niektorých oblastiach sa preháňa, ale v niektorých by sa mal dodržiavať poriadok, aby sme to vedeli prenášať na ďalšie pokolenia.“

Etnologička Anna Séčová Pintírová / Foto: súkromný archív

Koniec Adventu začína Štedrým Večerom, keď vlastne končí pôst a rodina sadá za stôl ku hojnej večere.

„Na štedrovečernom stole u nás by nemalo chýbať bravčové mäso, kapustnica, sárma, klobása. Predstavuje to hojnosť a bohatstvo. Taktiež aj zeleň, žito, orechy a jablká k tomu symbolizujú a zabezpečujú bohatstvo, prosperitu, pevné zdravie a plodnosť do nasledovného roku. Poverčivosť je však taká, že nesmelo byť priprávané zajačie mäso ani slepačie, lebo sa v národe hovorilo, že ak bude na štedrovečernom stole zajac: „šťastie ti ujde“, a ak to bude sliepka: „šťastie ti uletí“,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Po štedrovečerných službách a večere prichádza koledovanie.

„Keď ide o koledy, závisí všetko od veku detí. Tí najmladší obyčajne recitujú krátke polazovanky, ako sú „Ja som malý juhás“ a „Ja som malá panna, kým trochu starší spievajú piesne, ktoré sa naučili na hodinách náboženstva alebo v nedeľnej škole. Tak za ten jeden večer obídu najbližšiu rodinu a tešia sa z nastávajúcich Vianoc. U nás je príznačné aj to, že chlapci chodia „strieľať“ dievkam,“ hovorí etnologička a dodáva:

„V Pivnici mládenci napríklad chodia dievkam spievať, čo je odchýlkou vzhľadom na iné osady. Obyčajne je to pieseň Narodil sa Kristus Pán. Keď sa strieľalo, verilo sa, že sa odháňajú zlé, negatívne sily. Niekedy sa strieľalo s pušným prachom alebo praskali bičom, to v súčasnosti vystriedali petardy. Tak končí Štedrý večer, ktorý je viac taký rodinný, potom už nasledujú iné sviatky, ako sú meniny Štefana a Jána, kde sa ľudia, počítajúc už aj ďalšiu rodinu, ale aj kamarátov, stretajú a ďalej tešia z Vianoc a nastávajúcemu roku,“ uzaviera Anna Séčová Pintírová.

Vianoce v dobe pandémie

V Selenči je náboženské zloženie rozdielne od iných slovenských dedín vo Vojvodine. Od založenia tejto osady jednu časť tvoria príslušníci evanjelickej a. v cirkvi a druhú rímskokatolíckej.

“Oslavovať Vianoce je veľmi dôležité. I keď máme v tých dňoch veľa aktivít, dôležité je prežiť ich duchovne a to je u všetkých kresťanov rovnako. Oslava Vianoc pre nás nestojí za nič, ak sme ju v srdci neprežili,“ hovorí Siniša Tumbas Loketić, kňaz rímskokatolíckej cirkvi v Selenči a dodáva:

Siniša Tumbas Loketić, kňaz rímskokatolíckej cirkvi v Selenči / Foto: z archívu spolubesedníka

„To, čo je u nás inakšie je, že kým sa u evanjelikov na adventnom venci nachádzajú väčšinou modré sviece, u nás sú tri sviece fialovej farby a posledná štvrtá je ružová, veselšia, lebo zvestuje radosť z blízkosti narodenia Ježiša. V našom kostole sa koná svätá omša o polnoci ako začiatok veľkej slávnosti a tajomstva.“

V Selenči sa už roky počas Vianoc stretáme s tzv. živým Betlehemom. Podľa slov katolíckeho kňaza, živý Betlehem je len jednou z možností oslávenia Vianoc a lepšieho prežitia samotného narodenia Ježiška. „Určite je to dobrá vôľa a aktivita našej farnosti a farníkov,“ hovorí pre portál Storyteller.

Aj tohto roku v katolíckom kostole budú štedrovečerné bohoslužby, a ako hovorí tamojší kňaz Siniša Tumbas Loketić, „pod rúškom“ v dôsledku pretrvávajúcej pandémie korona vírusu:

„Ako každý rok aj tento rok slávime Vianoce svätou omšou priamo vo kostole a taktiež aj deti majú po veľkej svätej omši špeciálny program.“

Keď hovoríme o Vianociach, zistíme, že sa mnoho toho zmenilo a že sa neoslavovalo vždy na rovnaký spôsob. Keď pozrieme iba dva roky dozadu, zistíme, že zasiahnutí pandémiou boli sme prinútení zmeniť štedrovečernú tradíciu do kostola.

„Minulý rok som bol farárom v Aradáči. V čase obmedzení v dôsledku pandémie, keď bolo zakázané konať väčšie zoskupenia, pripravili sme online nahrávku. Týždeň vopred sme nahrávali deti, urobili sme z toho video, ktoré bolo premietané. V skutočnosti sme nikomu nezakázali, aby prišiel do kostola, aj keď sme detský program urobili na tento spôsob, no na Štedrý večer boli dvere kostola otvorené všetkým,“ hovorí evanjelický kňaz v Kysáči Vladimír Lovas a dodáva:

„Pandémia značne ovplyvnila tradičný spôsob, akým sa konali štedrovečerné služby. Tohto roku skúsime v novom zbore v Kysáči vykonať bohoslužby, tak, ako je to zvykom. S tým, že sú menej prísne opatrenia, už sme sa naučili žiť s takouto situáciou a uvedomili sme si, že život nezastal a každý má slobodu, aby sa rozhodol podľa vlastného presvedčenia, že ak sa necíti bezpečne vo väčšom počte ľudí, jednoducho nepríde. Všetci tí, ktorí chcú, uctievajúc i epidemiologické opatrenia, pozývame do spoločenstva ľudí.“

Evanjelický kňaz v Kysáči Vladimír Lovas / Foto: YouTube screenshot

V dnešnom chápaní vianočných sviatkov, rané kresťanstvo nepoznalo.

„Dnešným slovníkom by sme mohli povedať, že buď neoslavovali Vianoce alebo správnejšie povedané, neoslavovali rovnakým spôsobom. Nemali presne definovaný sviatok nazývaný Vianoce,“ ozrejmuje kysáčsky evanjelický kňaz:

„Vianoce sa ustálili okolo 4. storočia. Raní kresťania oslavovali narodenie a vzkriesenie Kristovo tým spôsobom, že pri každom spoločnom jedle, lámali chlieb, modlili sa, preukazovali voči sebe kresťanskú lásku doslova každý deň. To je taká myšlienka, ktorá by mala žiť aj medzi dnešnými kresťanmi: oslavovať Vianoce a Veľkú noc treba každý deň.“

Vladimír Lovás, kysáčsky kňaz, približuje aj symboly Adventu.

„Advent vnímame podľa zmyslu slova, latinský adventus, čiže príchod. Je to prípravné obdobie, ktoré v tom ranom kresťanstve bolo viazané s prípravou na krst. Časom sa vymedzilo ako obdobie prípravy na prichádzajúce Vianoce. Môžeme to vnímať dvojako: buď ako obdobie pokánia, napríklad v evanjelických kostoloch je práve preto farba rúcha fialovej farby, čiže farby pokánia, ale z druhej strany je to aj obdobie radosti, čiže tešíme sa sa z Kristovho príchodu, tak, že činíme pokánie. Napríklad vo väčšine cirkevných zborov sa počas Adventu chodí do kostola v čiernom odeve, čo je tiež symbolom pokánia,“ vysvetľuje náš spolubesedník.


Prečítajte aj: Zimné obdobie je bohaté na sviatky a obyčaje, a ich ohniskom sú Štedrý večer a Vianoce


„Novodobejšie prvky adventu sú adventný veniec a stromček. Adventný veniec, ktorý je symbolom Vianoc kresťania začali uplatňovať v 19. storočí. Uviedol ho evanjelický kňaz do jedného sirotinca a vlastne chcel tak deťom priblížiť dobu Vianoc, čiže deti sa ho stále na to spytovali, kedy prídu Vianoce, tak postavil na ten veniec 24 sviece, tak, ako to dnes poznáme cez ten adventný kalendár a postupne sa to zredukovalo na štyri sviece, ktoré symbolizujú štyri adventné nedele. Stromček siaha ešte z predkresťanskej doby ako aj samotné Vianoce, ktoré nahradili pohanské zvyky,“ dodáva farár Lovás.

Podľa slov kysáčskeho kňaza Lovása, dosť prvkov sa prebralo z pohanských zvykov, keď ľudia ešte uctievali stromy a zdobili ich na nejaký spôsob. „Kresťanstvo mnoho prvkov prevzalo preto, že sa ich ľudia nevedeli zbaviť, chceli si to zachovať a dali tomu kresťanský nádych, aj keď v skutočnosti nemá základ v Písme svätom. Jednoducho sa dejinami tie zvyky dostali aj do kresťanskej tradície,“ hovorí farár Lovás.

Tento text vznikol v rámci projektu “Local Media and Young Journalists Fight against COVID-19 Disinformation“, ktorý podporili The Balkan Trust for Democracy: A project of the German Marchal Fund a USAID, ktorý realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.

Podporte Storyteller – TU!

Podporte Storyteller – TU!

About the author

Anna Berediová

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller