Spoločnosť

Tamás Korhecz: Samotní poslanci sa vzdali vlastného práva o núdzovom stave

Boli počas výnimočného stavu, ktorý trval v Srbsku od 16. marca do 6. mája 2020, porušené základné ľudské a ústavné práva? Bolo vyhlásenie núdzového stavu vôbec ústavné? Na tieto otázky okrem iného pre Családi Kör  odpovedal Tamás Korhecz, sudca Ústavného súdu Srbska.

Kto sa najčastejšie obracia na Ústavný súd pre situáciu súvisiacu s pandémiou korónavírusu – občania alebo štátne orgány a inštitúcie?

Štátne orgány, prokuratúra alebo napríklad rôzni ombudsmani boli zvyčajne v tomto období nečinní, ale mimovládne organizácie pre ľudské práva boli veľmi aktívne. Najviac opodstatnených žiadostí zaslalo Belehradské stredisko pre ľudské práva alebo iné mimovládne organizácie. Oslovili nás aj politické strany a jednotlivci. Keďže všetky tieto podania boli veľmi podobné, zjednotili sme tieto prípady a rozhodli sme sa prerokovaním 25 – 30 prípadov podľa jednotného postupu, pretože predmetné ustanovenia boli veľmi podobné.


Odporúčame: Psychiater Zoltan Šagi o úzkosti a depresii počas covid-19: Neliečenie porúch môže viesť k rôznym fyzickým chorobám


Ako je možné tematizovať tieto prípady?

Ide o práva súvisiace s politickým životom, fungovaním parlamentu, politické práva a slobodu pohybu, ako aj osobnú slobodu, ktorá bola väčšinou obmedzená, čo znamená, že právne spory súviseli predovšetkým s týmito otázkami.

Zistil ústavný súd v tomto období nejaký skutočne protiústavný akt?

Áno. V nariadeniach vlády, ktoré sa často menili, boli ustanovenia o pozastavení určitých práv a niektoré z nich boli vyhlásené za protiústavné. Najhlbšie sme sa týmito nariadeniami zaoberali v prípade 45/2020. Vyhlásili sme najmä protiústavné ustanovenia, ktoré predstavujú porušenie práva na vylúčenie viacnásobnej trestnej činnosti. Tieto nariadenia umožnili niekomu byť odsúdený za zrýchlený priestupok a potom stíhaný a odsúdený za trestný čin za ten istý čin. Podľa zásady non bis in idem však nemožno v tej istej veci nikoho odsúdiť dvakrát, a preto sme zrušili tieto nariadenia, ako aj verdikty, v ktorých takéto tresty existovali. V tomto prípade preto ústavný súd dal vláde červenú kartu, v iných prípadoch však dal vláde právo.

Ústavné obavy boli vyjadrené aj ohľadom zavedenia samotného núdzového stavu. Zaujal k tomu ústavný súd nejaké stanovisko?

Áno, verím, že toto bola možno najbežnejšia otázka, o ktorej sa diskutuje vo verejnej mienke. V tejto otázke sme prijali argument vlády, že Zhromaždenie Srbska, ktoré má ústavné právo vyhlásiť núdzový stav, sa nemohlo stretnúť, takže núdzový stva môže vyhlásiť teleso, ktoré inak nemá právo na to. Ďalšou veľmi kontroverznou otázkou bolo, či opatrenia prijaté samotnou vládou boli primerané alebo neprimerané. Takéto opatrenia obmedzujú pohyb dôchodcov, čo pre nich znamenalo akési domáce väzenie v núdzovom období, a práva veriacich počas slávenia Veľkej noci.

Moje stanovisko bolo, že neboli vytvorené podmienky na to, aby ktokoľvek iný ako srbský parlament vyhlásil núdzový stav.

Tamás Korhecz

Rád by som tiež vyjadril svoj názor na predchádzajúcu otázku. Najkontroverznejšou otázkou tu bolo, či sa srbský parlament mohol strenúť alebo nie. Počas väčšiny konaní som zastával názor, že neboli vytvorené podmienky na to, aby ktokoľvek iný ako srbský parlament vyhlásil výnimočný stav, pretože bolo možné pohybovať sa po krajine a nikto nemôže obmedziť pohyb poslancov, pretože by to byť pučom. Právo zhromažďovania najdôležitejšieho demokratického orgánu, ktorý predstavuje suverenitu občanov, nemožno za žiadnych okolností obmedziť. Vláda sa ale ani týmto argumentom nepokúsila obhájiť svoju pozíciu, uviedla však, že neexistujú žiadne podmienky pre bezpečné zasadania. Nakoniec som hlasoval za návrh, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu ústavy, pretože samotní poslanci sa vzdali vlastného práva rozhodovať o núdzovom stave. Pokiaľ teda samotní poslanci nepovažujú za dôležité rozhodnúť o tejto mimoriadne kľúčovej otázke, ale rozhodnutie ponechajú na výkonnú moc, potom pri absencii určitého zákonného záväzku skutočne nemôžeme určiť porušenie ústavy.

Vy ste však vyjadrili samostatné stanovisko k inej súvisiacej otázke…

Áno, touto konkrétnou otázkou je ústavnosť samotných ustanovení. Niet pochýb o tom, že vláda má v prípade núdzového stavu veľký manévrovací priestor, ktorý vláda v niektorých prípadoch využila. Sám som však nesúhlasil s otázkami, či je určité opatrenie ústavné, a tu som predložil svoje samostatné stanovisko. Jednou z nich bolo, že vláda skutočne blanko splnomocnila Ministerstvo vnútra na prijatie akýchkoľvek opatrení a obmedzenie pohybu ministerským výnosom. Podľa môjho názoru to nie je možné podľa Ústavy, pretože právomoci vlády počas núdzového stavu nemožno preniesť na ministerstvo vnútra. O tom, v akej miete som mal pravdu, svedčí skutočnosť, že o mesiac neskôr bola zmenená táto vyhláška a odvtedy sa v samotnom vládnom nariadení píše presne, ako tieto obmedzenia vyzerajú. Spochybnil som tiež skutočnosť, že v nariadení ministra vnútra sa objavilo obmedzenie, ktoré obmedzuje možnosť ľudí opustiť svoje domovy. Teda nie ich východ na verejné priestranstvá, ale ich východ z bytu. Tvrdil som, že to nie je v súlade so samotným nariadením vlády, pretože nariadenie neumožňuje ministerstvu vnútra odsúdiť ľudí na tzv. domáce väzenie, obmedzuje však iba pohyb na verejnom priestore. Takže napríklad ak som išiel do susedovho domu alebo suterénu v mojej budove, nevstúpil som na chvíľu na verejné priestor, ale aj tak to bolo trestné v čase, keď to samotné vládne nariadenie neumožňovalo. Pre väčšinu to však nebolo dosť presvedčivé.

V tomto období bolo často počuť obvinenia, že vláda údaje tajila alebo ich zadržala, a bolo niekoľko podozrení, že médiá boli cenzurované. Dostal Ústavný súd v tejto súvislosti sťažnosti?

Špeciálne sme sa tým nezaoberali, pretože keď boli za to ľudia sankcionovaní, alebo dokonca redakcie sa snažili sankcionovať, potom vláda zvyčajne ustúpila. Napríklad, keď sa v takom prípade podnikli policajné kroky alebo ak by prokuratúra začala vyšetrovanie, verejné pohoršenie bolo také silné, že vláda ustúpila. To znamená, že urobila krok vpred, mohla tým ľudí vystrašiť, ale potom sa neodvážila uskutočniť až do konca to, čo mohla mať v úmysle.

A nakoniec, dve témy, ktoré by potenciálne mohli v tomto období zasiahnuť veľký počet ľudí: boli porušené práva občanov na prácu a právo na zdravotnú starostlivosť pacientov, ktorí nespadajú do kategórie covid pacientov?

V tejto súvislosti nebolo prijaté nijaké zásadné rozhodnutie. Nemám taký predmet. Je však potrebné poznamenať, že vláda sa veľmi starostlivo starala o fungovanie priemyselnej výroby, a to aj počas policajného času. V tomto ohľade teda väčšina zamestnancov nemala porušené právo na prácu. Právo na prácu však nie je právom, ktoré nemožno obmedziť počas núdzovéhostavu. Články 202 a 203 Ústavy stanovujú nedotknuteľné práva, ale pracovné práva medzi ne nepatria. Problémy súvisiace s povinným očkovaním tiež nesúvisia s núdzovým stavom, pretože očkovanie bolo zavedené po zrušení tohto stavu. O týchto otázkach sa preto rozhoduje v rámci bežného súdneho konania.

Pokiaľ ide o druhú otázku, je to pravda a teraz štatistiky ukazujú, že viac ľudí zomrelo, pretože zdravotný systém nebol vo funkcii liečby iných chorôb, s výnimkou liečby komplikácií samotného kovidu, čo však nie je srbské špecifikum, ale globálny fenomén. V týchto prípadoch sa musí rešpektovať úplný priebeh spravodlivosti, aby ľudia, ktorí takýmto spôsobom stratili svojich blízkych alebo iba utrpeli trvalé poškodenie vlastného zdravia, mohli požadovať náhradu za svoje domnelé alebo skutočné škody. Osobne si myslím, že ide o vážny problém a otázkou je, do akej miery to tak je. Čarovným slovom v ústavnom práve je proporcionalita: je zavedené obmedzenie úmerné skutočnému nebezpečenstvu a sú dôvody, ktoré viedli k uloženiu opatrení vo verejnom záujme, existuje medzi nimi priama súvislosť a je vyvážená s následkami, ktoré sú spôsobené týmito obmedzeniami? V tomto ohľade má dokonca aj Európsky súd pre ľudské práva veľa práce a v tejto súvislosti už má precedensy, ktorými sa v zásade riadime. V každom prípade nie som schopný odhadnúť, koľko takýchto súdnych sporov sa v súčasnosti vedie, ale je celkom isté, že to prinesie zaujímavé ústavné problémy.

Celý rozhovor v maďarskom jazyku s Tamásom Korheczom, sudcom Ústavného súdu Srbska si môžete vypočuť tu:

Egy esetben piros lapot kapott a kormány | 2021. július 10.

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.

About the author

Médiá píšu / Mediji pišu

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

PODKAST “Na ivici”

PODKAST Storyteller

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller





PODKAST “KRENULE SMO”

Instagram