Naša Vojvodina je veľmi spevavá, hovorí novinárka a hudobníčka Tatiana Jašková

Ako osemročnú ju prilákali husle, našťastie sa jej vyskytla možnosť, aby sa naučila aj hrať na nich. Jej hudobná cesta sa začala v Hudobnej škole Josifa Marinkovića v Kovačici a ďalšie hudobné zdokonaľovanie pokračovalo na strednej hudobnej škole v Zreňaníne. Tatiana Jašková po ukončení strednej hudobnej školy, sláčik vymenila za novinárske pero a stala sa novinárkou, hoci je hudba v jej živote stále prítomná. Práve Tatiana je hostkou v prvej epizóde podkastu „PoTYkajme si!“.

Tatiana, tvoje úspechy sú pozoruhodné, ako novinárske, tak na poli hudby. Pochádzaš z Kovačice, aktualne pôsobíš v Novom Sade, čomu sa tu najviacej venuješ?

 Tatiana Jašková:  Okrem toho, že som tu zamestnaná, čo mi je v podstate na prvom mieste, zapísala som aj master štúdiá. Keď mám slobodný čas trávim v miestnostiach Kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika, kde som aktívna v ženskej speváckej skupine, v ľudvom orchestri a pracujem aj s komorným zborom Agapé.

Kedy si sa začala hudobne vzdelávať a ako si prišla až po master štúdiá?

 Tatiana Jašková:  Začalo to tak, že sme doma mali husle, ktoré boli iba ozdobou a keď som dorástla a pochopila, že by ma možno hudba na nejaký spôsob zaujala, odišla som k pani učiteľke, s ktorou som tri, štyri roky cvičila husle a solfeggio a potom som začala chodiť aj do Hudobnej školy Josifa Marinkovića. V tom som aj pokračovala, zakončila som v Zreňaníne strednú hudobnú školu ako hudobný teoretik, čiže hudobný spolupracovník.Túžila som sa zapísať na Akadémiu umenia, ale nejako sa moje plány zmenili a zapísala som štúdiá žurnalistiky.

Zvolila si si novinárstvo. Predpokladám, že to prekvapilo tých, ktorí ťa poznajú, lebo si skvelá hudobníčka a možno bolo očakávané, že pôjdeš na akadémiu umenia.

 Tatiana Jašková:  Už som bola tu v Novom Sade a pôsobila v Šafáriku a mnohí ľudia nevedeli, čo vlastne študujem. Všetci si myseli, keďže hrám husle, že som na Akadémii a neuvedomili si, že študujem niečo iné, lebo aj predým, ako som sa dostala do Nového Sadu som na nejaký spôsob spolupracovala s týmito ľuďmi, ktorí sú aj dnes v spolku.

To bolo akési odbočenie od hudby, no zase si vrátila na tú cestu. Čo sa udialo, keď si vyštudovala novinárstvo?

 Tatiana Jašková:  Po mojich štúdiach na Filozofickej fakulte, som sa rozhodla, že by som mohla zapísať štúdijný program na Akadémii umenia, ktorý sa volá Hudba a média. Vedela som, že je to to, čo by mi zodpovedalo. Možno by som tak nerozmýšľala pred piatimi, šiestimi rokmi, ale nejako, keď človek pracuje na sebe, aj pohľad do budúcnosti sa zmení. Moje master štúdia sú mojim zrkadlom, lebo sa mi zdá, že som konečne teraz zjednotila to, čo ma celý život bavilo, hudbu a média.

Správne a v najlepšej miere si využila to, že si novinárka a že si zjednotila média a hudbu, čím si vlastne prehĺbila svoje vedmosti. Na čo sa tvoje štúdiá vzťahujú, čo ti ponúkajú?

 Tatiana Jašková:  S ohľadom na to, že sa na tieto štúdia môžu dostať aj tí, čo neabsolvovali Akadémiu umenia, mala som kolegov, ktorí sú producenti alebo pracujú v marketingu, ale predsa to má súvis aj s médiami. Veľmi mi to pomohlo v tom ako mám rozmýšľať v budúcnosti. Nedalo mi to až toľko vedomostí, že by som sa za jeden rok toľko naučila a robila iba to, ale vzhľadom na to, že sa hudbou už roky zaoberám a tiež som novinárkou, nejako mi to pomohlo, aby som si vykryštalizovala všetko to, čo som doteraz urobila a zamyslela sa nad tým, čo vlastne v živote chcem robiť. Mám nádej, že už čoskoro budem teoretičkou hudby a médii, niekto by povedal hudobnou kritičkou. Dúfam, že ma to bude napĺňať a ak aj nebudem novinárkou, ktorá chodí do terénu, že sa možno jedného dňa viacej budem venovať aj hudobným reláciam, buď televíznym alebo rozhlasovým a že to dobre dopadne.

Máme tu mnoho hudobných festivalov, ktoré si vyžadujú hudobného kritika. Bola si vedúcou ženskej speváckej skupiny Perla v Kovačici, teraz je tomu tak v Šafáriku, v komornom zbore Agapé. V podstate svoj voľný čas tráviš pri nacvičovaniu iných. Je to pre teba náročné?

 Tatiana Jašková:  Ja som si to zvolila, nikto ma k tomu nenútil. Ešte na základnej som začala pôsobiť v školskom orchestri, v chóre, neskoršie v ľudovom orchestri Rosička a to bol vlastne môj život. Ja som na tie skúšky chodila, pretože som hudbu mala rada a ani som nevedela ako by som inak ten voľný čas trávila. Najprv som bola v ľudovom orchestri, potom som spievala v skupine Sláviky. Neskoršie sme spolu s Milinkou Čížikovou založili dievčenskú spevácku skupinu Perla, ktorá i keď je mladá, funguje trochu viac ako päť rokov, dosiahla pozoruhodné úspechy. Keď sme zakladali skupinu, prihliadali sme na to, aby v nej boli dievky, ktoré už majú skúsenosť, buď aby mali základnú alebo strednú hudobnú školu, alebo aby mali skúsenosť na javisku. Vzhľadom na to, že žijem v Novom Sade, čas mi nedovolí, aby som pôsobila aj v Kovačici, tak som sa trochu vzdialila, ale ochotne pomôžem vždy, keď ma oslovia. So ženskou speváckou skupinou v Šafáriku tiež dlho spolupracujem. Dáva mi to veľmi dobrý pocit, keď prídem na skúšku a vidím, že dievky svoj voľný čas trávia so mnou a učíme sa niečo nové. Vždy sa usilujem v tom pokračovať, keď vidím, že ten záujem jesto u všetkých spevákov a ochotníkov. Nevidím v tom žiadny problém, iba pôžitok.

Čo je také najnovšie, čo ste robili so speváckou skupinou?

 Tatiana Jašková:  Také najnovšie veci boli v súvislosti s projektom osláv storočnice Kultúrneho centra P. J. Šafárika, keď sme vydali CD-čko. Dialo sa to v ozaj neľahkých podmienkach, ale vedeli sme, že to musíme prichystať, lebo išlo o projekt. Mali sme termín, do kedy sa musíme nacvičiť a bolo to náročné z tej strany, že sme sa nemohli stretávať, ale dokonca to veľmi dobre dopadlo. Bola to veľká výzva aj pre mňa, ale aj všetky ženy, ktoré tu pôsobia, samozrejme aj pre členov ľudového orchestra, lebo sme CD-čko spolu nahrali. K tomu sme natočili video klipy. Dnes by som povedala, že je to žiadúce, lebo si ľudia chcú niečo aj vizuálne predstaviť.

Dúfame, že sa to podarí a že sa plány splnia. Okrem toho, že spievaš v skupine a nacvičuješ ju, si dobre známa sólistka a za tebou sú dva úspešné festivaly dolnozemských Slovákov, Zlatý kľúč a festival Stretnutie v pivnickom poli. Koľkokrát si sa tu zúčastnila a aké odmeny si dostala?

 Tatiana Jašková:  Na festivale Zlatý kľúč som pred niekoľkými rokmi prvýkrát vystúpila, ale nespievala som sama. Vtedy sme na javisku boli spolu s Ivanom Slávikom a Máriou Turanskou. To bola spolupráca Kataríny Mosnákovej Bagľašovej a Milinky Sklabínskej, ktoré pracovali na skladbe. Myslím si, že sme vtedy získali druhú cenu. Potom bolo potrebné, aby som na nejaký spôsob dozrela ako vokálna sólistka, aby som sa zúčastnila znovu. Bola to moja prvá spolupráca s Jaroslavom Berédim zo Selenče. Bol tu tiež aj Đorđe Petriško a Ondrej Maglovský. S Ondrejom dlho spolupracujem, sme spolu aj v Novosadskom rozhlase a bol a je vždy nápomocnou rukou aj v Šafáriku a pomohol nám aby aj toto CD-čko tak dobre dopadlo. Všetky úpravy zmesí robil práve on. Tá naša spolupráca vyvrcholila na Zlatom kľúči. Dostala sa mi do rúk cena pre interpretáciu, ktorej sa veľmi teším a myslím si, že v tom budem aj pokračovať.

Na festivale Stretnutie v pivnickom poli som so svojou účasťou minulý rok v novembri zakočila, lebo sú také pravidlá, že sa spevák môže zúčastniť trikrát. Prvýkrát som tu spievala v roku 2011 a tak som si rozmyslela, že by bolo dobre, aby prešlo tých 10 rokov a aby som poslednýkrát zúčastnila a videla koľko som sa posunula, keby sme prirovnali prvý výstup, keď som začínala spievať, a ako je to dnes. Ukázalo sa to dobre, zúčastnila som sa trikrát a trikrát som aj dostala cenu odbornej poroty. Z toho som mala veľmi dobrý pocit, nielen ako účastníčka. Musím spomenúť to, že od roku 2011 moja rodina získala dobrých priateľov z Pivnice, s ktorými vždy kontaktujeme, často sa navzájom navštevujeme. Takže nejde tu len o tú súťaž, ale tu sme získali aj celoživotných priateľov. Pri takejto príležitosti by som posmelila všetkých mladých spevákov, lebo si myslím, že je táto naša Vojvodina veľmi spevavá. Máme ozaj dobrých spevákov, môžem to povedať aj z hľadiska novinárky, lebo veľa chodím na festivaly, je mi to srdcu blízke, takže som navštívila naše slovenské osady a vypočula mnoho spevákov. Dokonca aj v Kovačici som na Rozospievaných klenotách rokami hrávala a niektorých spevákov si pamatám aj od vtedy a myslím si, že máme veľmi dobrých spevákov. Spomeniem aj to, že som účinkovala aj na festivale Cez Nadlak je, kde vačšina spevákov boli z Vojvodiny a všetci boli dobrí.

Môžeme očakávať, že nahráš niektoré piesne aj ako sólistka, vlohy na to máš?

 Tatiana Jašková:  Akoby tá myšlienka bola vôkol mňa, ale myslím si, že nie, pretože rok, dva dozadu som sa viac venovala skupinovému spevu. Ja sa snažím, už keď sme tu v Šafáriku a sú tu dievky z rôznych našich prostredí, aby som nerobila s nimi iba kovačické piesne, ale aby som sa aj sama naučila aj piesne, ktoré sa spievajú v iných dedinách. Samozrejme, chcela by som vydať CD-čko a budem rozmýšľať v tom smere, aby to boli piesne z Kovačice, lebo som tam vyrástla, myslím si, že najlepšie môžem interpretovať to, čo mi je najbližšie a čomu ma učila aj stará mama.