Tolerancia vedia ku kultúre mieru, mieni komisárka pre ochranu rovnosti Brankica Jankovićová

Tolerancia, ktorej medzinárodný deň sa oslavuje 16. novembra, znamená vedomé rozhodnutie konať nenásilným alebo zdržanlivým spôsobom. Zakladá sa aj na náboženskom učení všetkých dominantných relígií, ako aj na štátnych zákonoch ustanovujúcich právo na odlišné názory a neohrozovanie jednotlivca. Toto právo je chránené, okrem iného, aj inštitúciou Komisára pre ochranu rovnosti v čele s Brankicou Jankovićovou, s ktorou sme sa v predvečer Medzinárodného dňa tolerancie porozprávali pre portál Storyteller.

Medzinárodný deň tolerancie je príležitosťou, aby sme si znova a znova pripomenuli, že tolerancia nie je slabosť, hoci to nie je prirodzený lež „politický“ stav človeka, pretože tolerancia sa učí. Čo znamená tolerancia dnes a do akej miery je Srbsko úrodnou pôdou pre toleranciu – sme tolerantná spoločnosť?

„Nemôžem si nepovšimnúť, že tolerancia je často definovaná ako niečo, čo sa musí, niečo, čo nie je prirodzené a že človek sa musí kvôli tolerancii obmedzovať. S tým však hlboko nesúhlasím. Tolerancia je akceptovanie rozmanitosti človeka, naša forma prejavu a spôsob ako byť človekom. Je založená na vedomostiach, otvorenosti, komunikácii a slobode prejavu, názoru a svedomia.

Mnohé rozličnosti, ktoré existujú, deti si napríklad nevšimnú, nevedia, aký rozdiel medzi ľuďmi robí farba pleti, národnosti alebo povedzme pohlavia. Nevedia ani, či je niekto bohatý alebo chudobný, keď sa spolu hrajú. Ony vlastne iba keď dospievajú učia sa dať zmysel a význam týmto rozličnostiam. Preto je na nás, aby sme deťom poskytli model, podľa ktorého aj naďalej budú akceptovať rozmanitosti, a nemať z nich strach. Je to strach, ktorý vedie k odporu, netolerancii a nepriateľstvu.

Spoznávaním iných ľudí, pochopením rôznych hodnôt sa stávame lepšími a bohatšími. Predtým, ako môžu sami objaviť svet, rodina je prvou učiteľkou, a potom materská a základná škola. Preto je vzdelávanie najdôležitejšiou časťou v rozvoja tolerancie. Pokiaľ ide o Srbsko, musím povedať, že sa veľa toho urobilo, ale je tu priestor na zlepšenie. Prebudené je povedomie v ľuďoch o tom, že tolerancia vedie ku kultúre mieru a spoločnosti, v ktorej sa všetci dobre cítia. Stále je však pred nami veľa práce, aby sme túto myšlienku v plnej miere zrealizovali.“

Ktoré sociálne skupiny v Srbsku sú v kontexte ochrany rovnosti a boja proti diskriminácii najviac marginalizované alebo diskriminované? Vidíme, alebo aspoň predpokladáme, posun v zlepšovaní realizácie alebo konzumácie rovnakých príležitostí a čo k tomu prispieva?

„Podľa našich údajov a prijatých sťažností osoby so zdravotným postihnutím sú najdiskriminovanejšie, ale častá je aj diskriminácia na základe veku a pohlavia. Rómske ženy tiež patria medzi najviac diskriminované a marginalizované sociálne skupiny, ktoré sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii, s ktorou sa ťažko alebo takmer vôbec nedokážu vyrovnať. Otázka ich postavenia a ochrany v spoločnosti je mimoriadne zložitá a ich riešenie si vyžaduje zapojenie všetkých úrovní moci, ako aj širšej spoločnosti. Samozrejme, že existujú posuny, moňo nie sú dostatočne viditeľné alebo dostatočne rýchle, ale existujú.

Sťažnosti podané komisárovi sú určite jedným z ukazovateľov prítomnosti diskriminácie a stupňa dodržiavania zásady rovnosti v spoločnosti, ale nie sú jediným. Prítomnosť diskriminácie v spoločnosti je ovplyvňovaná mnohými faktormi vrátane sociálneho a kultúrneho kontextu, v ktorom žijeme, postoja spoločnosti k diskriminácii, informovanosti občanov o nevyhnutnosti a dôležitosti dodržiavania predpisov, ochoty prihlásiť porušenia, stupňa tolerancie k rozličnosti, dôvery v prácu inštitúcií, prepoznávania dôvodov a foriem diskriminácie, činnosti občianskej spoločnosti v oblasti ochrany ľudských práv atď.

Úloha súdov v tomto procese je veľmi dôležitá, právne normy upravujúce naliehavosť však zostávajú nedostatočne rešpektované a často máme problém absolútneho zastarávania v prípadoch vedenia priestupkového konania. Dôležitú úlohu zohrávajú aj médiá, v ktorých treba podnecovať témy, ktoré rozvíjajú kultúru tolerancie, porozumenia a uctievania rozmanitosti, medzigeneračnej solidarity, vzájomného rešpektu, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

Mechanizmy existujú, angažovanosť jednotlivcov a niektorých inštitúcií tiež, ale ešte treba urobiť veľa. Preto je dôležité neustále vzdelávať zamestnancov v štátnej správe a miestnej samospráve, vo vzdelávacom systéme, v zamestnaní, zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, nositeľov súdnych funkcií, policajtov, zamestnancov inšpekčných služieb, novinárov a novinárky… Zmena povedomia nie je niečo, k čomu príde cez noc, naopak, vyžaduje si čas a odhodlanú prácu.“

Prečítajte aj článok Krajanské médiá ako spoločensko-politické, kultúrno-ľudské, obsahové, svetonázorové a myšlienkové platformy

Aké sú najbežnejšie sťažnosti občanov, ktoré prichádzajú na adresu inštitúcie Komisára pre ochranu rovnosti a čo s nimi môžete urobiť?

„Väčšina sťažností sa týka diskriminácie v oblasti práce a zamestnania a potom z dôvodu neprístupnosti verejných priestorov a zariadení, ako aj poskytovania verejných služieb. Najčastejšie sú to osoby so zdravotným postihnutím, za ktorými nasleduje vek a pohlavie ako dôvod diskriminácie.

Ku každej sťažnosti pristupujeme rovnako, zohľadňujeme všetky okolnosti prípadu a vydáme stanovisko k tomu, či došlo k diskriminácii alebo či došlo k porušeniu práva z dôvodu osobných charakteristík. Ak áno, odporúčame eliminovať diskrimináciu, čiže eliminovať akékoľvek následky takého zaobchádzania.

K dispozícii máme aj mechanizmus súdnej ochrany. Ak sa domnievame, že prípad je dôležitý pre širšiu skupinu ľudí, môžeme začať súdne konanie a táto možnosť je veľmi významná, pretože nielenže tým spôsobom formujeme súdnu prax v tejto relatívne novej právnej oblasti, ale aj preto, že sa z viacej strán odosiela odkaz, že diskriminácia nebude tolerovaná.

Jedným z najsilnejších mechanizmov, ktoré má naša inštitúcia, je vydávanie všeobecných odporúčaní. Spomeniem, že v rámci postupov vybavovania sťažností občanov sme sa dozvedeli, že niektoré nemocnice pri rozhodovaní o tom, kto bude sprevádzať dieťa podstupujúce liečbu, sa rozhodujú na základe stereotypov a predsudkov o úlohe otca a matky v živote dieťaťa. Preto sme odporučili, aby zdravotnícke zariadenia umožňovali rodičom (opatrovníkom / adoptívnym rodičom) dieťaťa, ktoré sa podrobuje ošetreniu, aby ho sprevádzali v nemocniciach na rovnakom základe bez toho, aby sa robili rozdiely na zákalde pohlavia alebo akýchkoľvek iných osobných charakteristík.“

Ako sa stať a zostať tolerantným v čase, keď na všetkých úrovniach vystupňuje násilie a nenávistné prejavy?

„Je to ťažké, ale uskutočniteľné a potrebné. Bolo by najjednoduchšie zdvihnúť ruky, ale nemáme na to právo kvôli sebe ale aj kvôli budúcim generáciám. Dosahuje sa to kontinuitou, neustálym bojom, reakciami, odporúčaniami … bez ohľadu na skutočnosť, že často cítite, že ste sami. Je však dôležité nájsť spolubesedníkov a partnerov v tomto procese, pretože napriek úsiliu sa individuálne mnoho toho nedosiahne. Tolerancia sa učí, nedosahuje sa cez noc a často musíte prekonať svoje ego.

Je dôležité zbaviť sa strachu, pretože iba oslobodený človek sa vie povzdvihnúť nad alebo pod priemer, za ktorý sa mnohí ľudia kŕčovito držia.

Brankica Jankovićová

Tiež je dôležité zbaviť sa strachu, pretože iba oslobodený človek sa vie povzdvihnúť nad alebo pod priemer, za ktorý sa mnohí ľudia kŕčovito držia. Za cenu, že vám spočitujú vaše reagovanie na negatívne spoločenské javy, nie preto, aby ste boli nad niekým iným, ale aby sme všetci spoločne boli lepšími. Potrebujeme sa naučiť dialóg a začať znova počúvať sa a porozumieť si navzájom. Je potrebné neustále zdôrazňovať, že protichodné názory neznamenajú nepriateľstvo, ale skôr príležitosť na pokrok. Môže byť liečivé, keď vieme, ako nám osobne rozličné názory pomáhajú.“

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.