Národnostné rady sú najvyšším stupňom kultúrnej samosprávy, ktorý majú v súčasnosti príslušníci 21 národnostných menšín v Srbsku, napísala Jelena Perković vo výskume Transparentnosť práce národnostných rád národnostných menšín v Srbsku v roku 2015. Za dve desaťročia existencie národnostných rád sa veľa dosiahlo, ale politizácia týchto inštitúcií vytvára pre občanov a občianky problém.
Jelena Perković je novinárka s bohatou skúsenosťou. Pracovala ako novinárka a redaktorka Informačného centra vo Vrbase. Bola dopisovateľkou pre Blic, Betu, Tanjug, Privredni pregled, Dnevnik, Rádio-televíziu Vojvodiny. Redigovala rusínsku agentúru Rutenpres a týždenník Ruské slovo.
Spolu s Vladimírom Palančaninom, Xéniou Mijačić a Slavkom Orosom založila v roku 2010 Novinársku asociáciu Rusínov. V novosadskom Centre regionalizmu sa aktívne venuje výskumu postavenia národnostných spoločenstiev.
„Transparentnosť je veľmi dôležitá pre každé spoločenstvo, pre každú oblasť ľudskej činnosti. Je veľmi dôležitá ako prvok úspešného fungovania ľudskej spoločnosti, ale aj ako prvok dobrého hospodárenia s tým, čo je vám zverené – peniaze, prírodné zdroje, kultúrny majetok, čokoľvek,“ uvádza Jelena Perković v rozhovore pre Storyteller.
Ako by mala vyzerať transparentnosť národnostných rád?
Jelena Perković: Presne pred 10 rokmi vykonalo Centrum pre regionalizmus Monitoring transparentnosti v práci národnostných rád národnostných menšín – maďarskej, bulharskej, slovenskej, rómskej a rumunskej menšiny. V tom čase už 10 rokov existovali národnostné rady. Zistili sme situáciu, ktorá naznačovala vysoký stupeň pracovnej netransparentnosti. Už dokumenty prijaté národnostnými radami, bez ktorých by nemohli fungovať, pôsobili transparentne. Život však prináša množstvo noviniek a potom sa v praxi stretávate s pochybnosťami. Mnohé národnostné rady kauzu neverejných zasadnutí neriešili. Ste teda na pochybách, ako by ste to mali urobiť, aby ste dodržali nejaký zákonný postup.
Pred 10 rokmi boli webové stránky jedným z hlavných mechanizmov transparentnosti. Ale ako vtedy, tak aj dnes, po 20 rokoch práce, niektoré národnostné rady nemajú svoje weby – čo je podľa mňa – neopodstatnené. Sledovanie práce, rozhodovacie procesy, prijaté dokumenty by mali byť dostupné členom danej národnostnej menšiny, štátnym orgánom, rôznym organizáciám, výskumníkom a dokonca aj médiám. Toto v realite ani zďaleka nemáme.
Ako sa vyjadrujete k transparentnosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM)?
Jelena Perković: Aktuálnu situáciu vo výskume som nesledovala, ale čiastočne som informovaná. V roku 2014 bola pomerne dobre štruktúrovaná. Mala dvojjazyčnú stránku, na ktorú vyvesovala dokumenty, a riešili sa problémy súvisiace so zvolávaním zasadnutí. Ako výskumníčku ma zaujalo, že NRSNM realizovala zasadnutia v Novom Sade, ale aj v prostrediach, v ktorých žijú príslušníci slovenskej menšiny. Takto udržiavali kontakty s menšinou, čo je veľmi dobré.
NRSNM čelila verejnosti – zdá sa mi viac ako iné rady – tým, že bola vystavená kritike. Anna Tomanová Makanová, ktorá bola v tom čase predsedníčkou, bola vystavená veľkej kritike. Odhadujem, že nie vždy to bolo opodstatnené, ale že ten tlak bol vyvíjaný z politických dôvodov.
A tu sa dostávame k „bolestnej“ otázke. Transparentnosť NRSNM, podobne ako pri iných národnostných radách, nebola veľmi otázna. Predsa si dávali pozor. Najväčší problém bol v rozhodovacom procese a v personálnom obsadení. Z toho dôvodu sa voči vedeniu prejavila veľká nevôľa. Nezabúdajme, slovenská menšina patrí k tým početnejším. Ako tradičná národnostná menšina mala rozvetvenú sústavu inštitúcií a úradov, ktorým zriaďovateľom alebo spoluzakladateľom bola zo zákona národnostná rada – a priestoru na personálne obsadenia bolo dosť. A myslím si, že to bola línia kritiky vtedajšiemu vedeniu.
Prečo?
Jelena Perković: Zloženie členov bolo v politickom zmysle rôznorodé. Nedominoval jeden politický smer, ale viacero. Nielen v slovenskej národnostnej rade, ale aj v iných radách, preto začali iskriť nedorozumenia rôznych politických záujmov, ktoré nesmeli byť viditeľné. V národnostnej rade nemôžu byť zo zákona zastúpené politické strany, ktoré nemajú národnostný charakter. Myslím si, že sa pracovné rozhodnutia pôvodne neformujú v radách, ale mimo ich – v štruktúrach silných politických strán. A to nie je vidno. To nikto nesmie povedať. Práve to je tá netransparentnosť, ktorá „bolí“ bežných občanov, ktorí nemajú žiadne záujmy.
Existuje aj taký postoj, že je lepšie mať dobré vzťahy s tými, ktorí vládnu, lebo tak dostaneme ďalšie peniaze, pretože ak budeme apolitickí, nedostaneme nič. To mi vtedy povedali v slovenskej národnostnej rade. Tiež, že najväčším problémom ich práce je skryté, politické pôsobenie členov pod vplyvom veľkých politických strán, ktoré je navonok neviditeľné.
Národnostná rada sa zaoberá kultúrou istej menšiny. Prečo mocní politickí mocnári potrebujú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú kultúrou jednej menšiny?
Jelena Perković: Z hľadiska politického pragmatizmu je to potrebné. Záujmom politických strán je mať vplyv v národnostných radách. Pretože v Srbsku je až 15% obyvateľstva príslušníkmi národnostných menšín. To je asi 800.000 občanov. Pri odstránení štvrtiny, zostávajú dospelí občania – voliči.
Po druhé, politické strany potrebujú ľudí, ktorí budú realizovať politiku na čele inštitúcií, ktoré vedú. Často sú to však personálne riešenia, ktoré vás prinútia povedať si: „Nemáme na to niekoho lepšieho?“ Ešte vždy sa nevyvolí najschopnejší káder, ale – ako to už aj na celoštátnej úrovni býva – poslušníci.
Ako s tým bojovať? A kto by mal bojovať? Aké je riešenie?
Jelena Perković: Základnou podmienkou dobrého riadenia je kapacita človeka, ktorý má dôveryhodnosť, ktorý je vzdelaný, ktorý vie, čo chce, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva. Dokázať presvedčiť druhých svojím postojom, že to niečo je dobré – ako pre teba, tak aj pre nich. Takí ľudia musia nielen vedieť, ale aj mať charakter a autoritu. To je ono, čo nám Boh nechal ako slobodu. Viem, že to nemajú ľahké ani členovia národnostných rád, lebo aj oni sú pod tlakom.
Sledovali ste terajšiu situáciu s národnostnými radami?
Jelena Perković: Veľa vecí sa už vyriešilo. Niektoré sa zľahli. Niektoré boli úplne prekonané. Národnostné rady nemôžu voliť vedenia inštitúcií, ale majú veľký vplyv, pretože dávajú stanovisko. To zostane. A „kuchynské kombinácie“ politických strán budú fungovať vždy.
Národnostné rady sú teraz štruktúrované. Tá organizácia sa usadila. Myslím, že aj zákon popisuje, čo z orgánov musia mať. Financovanie je vyriešené, ale stále sú to malé peniaze. Viditeľnosť národnostných rád je oveľa väčšia ako v roku 2014. Malo by sa zvýšiť postavenie národnostných rád pri bilaterálnych rokovaniach, pretože ony najlepšie poznajú situáciu vo svojej menšine.
Je dobré, že existujú. Postúpili od samého začiatku. Stali sa celkom solídnym účastníkom dialógu so štátom, pokiaľ ide o záujmy etnických spoločenstiev. Nie vždy to dopadne tak, ako si národnostné rady želajú. Bola založená aj Koordinácia národnostných rád národnostných menšín – a to je dobre.
Pomerne významná je pomoc materinských krajín svojim príslušníkom v Srbsku. Menšiny sú často mostom do Európskej únie. Národnostné rady by mohli prispieť – hoci majú malé právomoci – k zníženiu emigrácie príslušníkov národnostných menšín zo Srbska do materinských štátov, ktoré sú členské krajiny EÚ. Mohli by vyvinúť tlak na Ministerstvo pre ľudské práva a práva menšín.
Počet príslušníkov národnostných menšín klesá rýchlejšie ako počet väčšinového obyvateľstva. Počet členov národnostnej rady priamo závisí od počtu členov menšiny. Financie pre národnostné rady sa pre znížený počet obyvateľov zatiaľ neznížili, čo však neznamená, že sa tak nestane.
Pridaj komentár & Dodaj komentar