Občianska spoločnosť musí byť základným pilierom v demokratickej krajine, lebo demokracia by nebola, keby nebola občianska spoločnosť, hovorí Martin Giertl, splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý včera pobudol v Báčskom Petrovci.

“Občianska spoločnosť je dokonca aj tam, kde nie je demokracia, napríklad v totalitných krajinách,” hovorí pre portál Storyteller Martin Giertl. “Historicky je to tak, že sa občania vždy zaujímali a budú zaujímať o verejné veci, vždy budú aktívni. Samozrejme, inú úlohu hrá v demokratickej spoločnosti.”

Giertl je splnomocnencom pre rozvoj občianskej spoločnosti slovenskej vlády už päť rokov. Jeho úrad v súčasnoti zastupuje dve základné agendy.

“Prvou agendou je Otvorené vládnutie, ktoré predstavuje novú kultúru vládnutia, nové nastavenie, ktoré znamená, že vládnutie sa bude robiť participatívne a veľmi otvorene. To znamená, že správa verejných vecí, či zo strany štátu alebo samosprávy sa bude robiť spoločne so všetkými občanmi. Táto agenda je na Slovensku od roku 2011 a vychádza zo spoločnej veľkej agendy, ktorej iniciátorom bol bývalý americký prezident Barack Obama a vláda SR sa kontinuálne k tomu hlási. Dokonca, v programovom vyhlásení slovenskej vlády je otvorené vládnutie ako základný princíp vládnutia na Slovensku,” vysvetľuje Giertl.

Druhou agendou je rozvoj občianskej spoločnosti, čiže hľadanie nastavení, podpory a politík, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, aby mohla byť zapojená do otvoreného vládnutia, čiže do správy verejných vecí.

Z nej vychádza aj utorková návšteva splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti slovenskej vlády Martina Giertla v Báčskom Petrovci.

Splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Gierl v Petrovci

“Včera som pobudol medzi vojvodinskými Slovákmi, keďže jeden z troch veľkých národných projektov, ktoré náš úrad realizuje je výskum občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, ktorý je súčasťou nášho lepšieho pochopenia občianskej spoločnosti, aby sme vedeli pripraviť nový rámcový dokument a v rámci neho akčné plány,” hovorí Giertl a dodáva:

“Práve pripravujeme novú koncepciu pre rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku, ktorá by mala byť platná v rokoch 2021 – 2030 a aj robíme spomínaný výskum. Čiže výskum je pre nás dôležitý, lebo akékoľvek poznanie, ktoré nám môže pomôcť nastavovať veci, aby to fungovalo lepšie je dôležité. Vždy je lepšie raz vidieť a rozprávať sa ako stokrát sprostredkovane niečo vnímať. Preto sa pýtame aj ľudí v cudzine, ktorí majú vzťah k Slovensku, ktorých zaujíma nielen to, ako žijú Slováci v zahraničí, ale reflektujú aj to, čo vedia o Slovensku.”

Tu je vzťah k občianskej spoločnosti veľmi determinovaný hlavne aktivitami, ktoré sú viazané na etnickú príslušnosť, ako Slovákov.

Martin Giertl

V štuktúrovanom rozhovore s fókusovou skupinou nielen v Báčskom Petrovci, ale aj v iných európskych krajinách, kde žijú a pôsobia kompaktnejšie komunity Slovákov v Európe pre potreby výskumu zisťujú vzťah Slovákov v zahraničí k občianskej spoločnosti s dôrazom na otázky, akí sú aktívni v rámci slovenskej komunity a toho, čo robia ako Slováci žijúci mimo Slovenska.

“To je ten primárny vzťah, ale nás zaujíma aj celkovo ako ten človek cíti občiansku spoločnosť nielen rámcovanú svojou príslušnosťou k nejakému etniku, ale aj k celkovej spoločnosti, kde žije, v tomto prípade k Srbsku. Tu je vzťah k občianskej spoločnosti veľmi determinovaný hlavne aktivitami, ktoré sú viazané na etnickú príslušnosť, ako Slovákov,” hovorí splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Na otázku aká je situácia vo veci občianskej spoločnosti u nás v porovnaní s rumunským Nadlakom, kde tiež bol medzi Slovákmi, Giertl odpovedá:

“Nadlak je optimistickejší.”

Postavenie civilného sektoru na Slovensku

“Od vzniku Slovenskej republiky, ktorú teraz poznáme, vlastne od roku 1989, čiže ešte v Československu, kedy nastupuje demokracia, občianska spoločnosť je veľmi pevný pilier. V súčasnosti na Slovensku je to prirodzená zložka, ikeď nie je ideálny stav, pretože u nás je demokracia veľmi mladá, ako je mladá krajina,” hovorí náš spolubesedník.

“Civilný sektor u nás nadväzuje na historickú skúsenosť, ale stále to je krajina, ktorá nemá úplne ukončenú transformáciu. Občianska spoločnosť je pritom veľmi aktívna a za to obdobie od vzniku samostatnej republiky ukázala svoju silu a význam. Nielen v podpore demokratických princípov, cez veci, ktoré sú vnímané politicky, ale vo všetkých oblastiach, akým je šport, či vzdelávanie. Čiže v oblastiach, ktoré sa posúvajú cez občiansku spoločnosť a sú v prospech spoločnosti. U nás je civilný sektor naozaj pilier spoločnosti,” dopĺňa a vysvetľuje ďalej:

“Tým, že sme v Európskej únii, kde kultúra občianskej spoločnosti je základnou kultúrou akejkoľvek správy, veci, či v mieste, kde žiješ, alebo celkovo v krajine, sme aktívnou súčasťou globálnej agendy pre udržateľný rozvoj 2030, určujúcej vývoj celej planéty,” hovorí Giertl. “Táto agenda vznikla za spolupráce občianskej spoločnosti a priamo odkazuje na priestor, kde občianska spoločnosť je prirodzená. Je pravda, že je čo zlepšovať tým, že sme mladá krajina a v tom zmysle aj politické myslenie u nás je mladé.”

Giertl hovorí, že občianska spoločnosť na Slovensku je taká, aká je samotná krajina a ľudia v nej.

Z pohľadu terminológie, často sa disktuje o správnom pomenovaní organizácií občianskej spoločnosti, teda či sú to mimovládne, neziskové alebo civilné organizácie.

“Na Slovensku je veľa právnych foriem. Tým, že sme chceli oddeliť občianske organizácie od politického a podnikateľského sektora, vsunul sa termín neziskové. V západných krajinách prídavné meno neziskové (nonprofit) sa veľmi nepoužíva, lebo to v občianskej spoločnosti nehrá rolu. Veď ak tie peniaze organizácie zarobia a použijú na dobrý účel, tak to nehrá rolu, nie? K tomu máme aj zlý preklad z angličtiny výrazu NGO: mimovládna organizácia, čo nie je celkom dobré riešenie, lebo občianske organizácie chcú verejné veci ovplyňovať. My to nemáme jazykovo celkom jasné,” hovorí Martin Giertl a dodáva:

“V súčasnosti však právne formy nehrajú veľkú rolu, lebo skutočne sú dôležité aktivity, podobne ako je tomu v západných krajinách, kde sa podporujú aj rôzne neformálne občianske skupiny a iniciatívy, čo zatiaľ na Slovensku je nemysliteľné.”

Giertl upozorňuje na to, že občianska spoločnosť nie je rajská záhrada, pretože v nej sú nielen pozitívne, ale aj negatívne príklady.

“Sú v nej aj prvky, s ktorými nemusíte byť pozitívne stotožnení – názorovo, či hodnotovo, ale sú súčasťou občianskej spoločnosti, lebo tiež pôsobia vo verejnom priestore,” hovorí a uzaviera:

“Keď sa naučíme takto vnímať občiansku spoločnosť, zistíme, že v rámci nej je nezastupiteľná rola akademikov a vysokých škôl, lebo funkcia vysokých škôl nie je len vzdelávať učiteľov a študentov, ale vzdelávať aj spoločnosť, rozdávať spoločnosti vedomosti, aby spoločnosť napredovala a bola kritická.”

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.