Spoločnosť

V demokracii občianska spoločnosť musí byť základný pilier, hovorí splnomocnenec slovenskej vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl

Občianska spoločnosť musí byť základným pilierom v demokratickej krajine, lebo demokracia by nebola, keby nebola občianska spoločnosť, hovorí Martin Giertl, splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý včera pobudol v Báčskom Petrovci.

“Občianska spoločnosť je dokonca aj tam, kde nie je demokracia, napríklad v totalitných krajinách,” hovorí pre portál Storyteller Martin Giertl. “Historicky je to tak, že sa občania vždy zaujímali a budú zaujímať o verejné veci, vždy budú aktívni. Samozrejme, inú úlohu hrá v demokratickej spoločnosti.”

Giertl je splnomocnencom pre rozvoj občianskej spoločnosti slovenskej vlády už päť rokov. Jeho úrad v súčasnoti zastupuje dve základné agendy.

“Prvou agendou je Otvorené vládnutie, ktoré predstavuje novú kultúru vládnutia, nové nastavenie, ktoré znamená, že vládnutie sa bude robiť participatívne a veľmi otvorene. To znamená, že správa verejných vecí, či zo strany štátu alebo samosprávy sa bude robiť spoločne so všetkými občanmi. Táto agenda je na Slovensku od roku 2011 a vychádza zo spoločnej veľkej agendy, ktorej iniciátorom bol bývalý americký prezident Barack Obama a vláda SR sa kontinuálne k tomu hlási. Dokonca, v programovom vyhlásení slovenskej vlády je otvorené vládnutie ako základný princíp vládnutia na Slovensku,” vysvetľuje Giertl.

Druhou agendou je rozvoj občianskej spoločnosti, čiže hľadanie nastavení, podpory a politík, ktoré pomôžu občianskej spoločnosti, aby mohla byť zapojená do otvoreného vládnutia, čiže do správy verejných vecí.

Z nej vychádza aj utorková návšteva splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti slovenskej vlády Martina Giertla v Báčskom Petrovci.

Splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Gierl v Petrovci

“Včera som pobudol medzi vojvodinskými Slovákmi, keďže jeden z troch veľkých národných projektov, ktoré náš úrad realizuje je výskum občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, ktorý je súčasťou nášho lepšieho pochopenia občianskej spoločnosti, aby sme vedeli pripraviť nový rámcový dokument a v rámci neho akčné plány,” hovorí Giertl a dodáva:

“Práve pripravujeme novú koncepciu pre rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku, ktorá by mala byť platná v rokoch 2021 – 2030 a aj robíme spomínaný výskum. Čiže výskum je pre nás dôležitý, lebo akékoľvek poznanie, ktoré nám môže pomôcť nastavovať veci, aby to fungovalo lepšie je dôležité. Vždy je lepšie raz vidieť a rozprávať sa ako stokrát sprostredkovane niečo vnímať. Preto sa pýtame aj ľudí v cudzine, ktorí majú vzťah k Slovensku, ktorých zaujíma nielen to, ako žijú Slováci v zahraničí, ale reflektujú aj to, čo vedia o Slovensku.”

Tu je vzťah k občianskej spoločnosti veľmi determinovaný hlavne aktivitami, ktoré sú viazané na etnickú príslušnosť, ako Slovákov.

Martin Giertl

V štuktúrovanom rozhovore s fókusovou skupinou nielen v Báčskom Petrovci, ale aj v iných európskych krajinách, kde žijú a pôsobia kompaktnejšie komunity Slovákov v Európe pre potreby výskumu zisťujú vzťah Slovákov v zahraničí k občianskej spoločnosti s dôrazom na otázky, akí sú aktívni v rámci slovenskej komunity a toho, čo robia ako Slováci žijúci mimo Slovenska.

“To je ten primárny vzťah, ale nás zaujíma aj celkovo ako ten človek cíti občiansku spoločnosť nielen rámcovanú svojou príslušnosťou k nejakému etniku, ale aj k celkovej spoločnosti, kde žije, v tomto prípade k Srbsku. Tu je vzťah k občianskej spoločnosti veľmi determinovaný hlavne aktivitami, ktoré sú viazané na etnickú príslušnosť, ako Slovákov,” hovorí splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Na otázku aká je situácia vo veci občianskej spoločnosti u nás v porovnaní s rumunským Nadlakom, kde tiež bol medzi Slovákmi, Giertl odpovedá:

“Nadlak je optimistickejší.”

občianska spoločnosť
Martin Giertl: “Občianska spoločnosť na Slovensku je taká, aká je samotná krajina a ľudia v nej” / Foto © Storyteller

Postavenie civilného sektoru na Slovensku

“Od vzniku Slovenskej republiky, ktorú teraz poznáme, vlastne od roku 1989, čiže ešte v Československu, kedy nastupuje demokracia, občianska spoločnosť je veľmi pevný pilier. V súčasnosti na Slovensku je to prirodzená zložka, ikeď nie je ideálny stav, pretože u nás je demokracia veľmi mladá, ako je mladá krajina,” hovorí náš spolubesedník.

“Civilný sektor u nás nadväzuje na historickú skúsenosť, ale stále to je krajina, ktorá nemá úplne ukončenú transformáciu. Občianska spoločnosť je pritom veľmi aktívna a za to obdobie od vzniku samostatnej republiky ukázala svoju silu a význam. Nielen v podpore demokratických princípov, cez veci, ktoré sú vnímané politicky, ale vo všetkých oblastiach, akým je šport, či vzdelávanie. Čiže v oblastiach, ktoré sa posúvajú cez občiansku spoločnosť a sú v prospech spoločnosti. U nás je civilný sektor naozaj pilier spoločnosti,” dopĺňa a vysvetľuje ďalej:

“Tým, že sme v Európskej únii, kde kultúra občianskej spoločnosti je základnou kultúrou akejkoľvek správy, veci, či v mieste, kde žiješ, alebo celkovo v krajine, sme aktívnou súčasťou globálnej agendy pre udržateľný rozvoj 2030, určujúcej vývoj celej planéty,” hovorí Giertl. “Táto agenda vznikla za spolupráce občianskej spoločnosti a priamo odkazuje na priestor, kde občianska spoločnosť je prirodzená. Je pravda, že je čo zlepšovať tým, že sme mladá krajina a v tom zmysle aj politické myslenie u nás je mladé.”

Giertl hovorí, že občianska spoločnosť na Slovensku je taká, aká je samotná krajina a ľudia v nej.

Z pohľadu terminológie, často sa disktuje o správnom pomenovaní organizácií občianskej spoločnosti, teda či sú to mimovládne, neziskové alebo civilné organizácie.

“Na Slovensku je veľa právnych foriem. Tým, že sme chceli oddeliť občianske organizácie od politického a podnikateľského sektora, vsunul sa termín neziskové. V západných krajinách prídavné meno neziskové (nonprofit) sa veľmi nepoužíva, lebo to v občianskej spoločnosti nehrá rolu. Veď ak tie peniaze organizácie zarobia a použijú na dobrý účel, tak to nehrá rolu, nie? K tomu máme aj zlý preklad z angličtiny výrazu NGO: mimovládna organizácia, čo nie je celkom dobré riešenie, lebo občianske organizácie chcú verejné veci ovplyňovať. My to nemáme jazykovo celkom jasné,” hovorí Martin Giertl a dodáva:

“V súčasnosti však právne formy nehrajú veľkú rolu, lebo skutočne sú dôležité aktivity, podobne ako je tomu v západných krajinách, kde sa podporujú aj rôzne neformálne občianske skupiny a iniciatívy, čo zatiaľ na Slovensku je nemysliteľné.”

Giertl upozorňuje na to, že občianska spoločnosť nie je rajská záhrada, pretože v nej sú nielen pozitívne, ale aj negatívne príklady.

“Sú v nej aj prvky, s ktorými nemusíte byť pozitívne stotožnení – názorovo, či hodnotovo, ale sú súčasťou občianskej spoločnosti, lebo tiež pôsobia vo verejnom priestore,” hovorí a uzaviera:

“Keď sa naučíme takto vnímať občiansku spoločnosť, zistíme, že v rámci nej je nezastupiteľná rola akademikov a vysokých škôl, lebo funkcia vysokých škôl nie je len vzdelávať učiteľov a študentov, ale vzdelávať aj spoločnosť, rozdávať spoločnosti vedomosti, aby spoločnosť napredovala a bola kritická.”


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

About the author

Avatar

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Informacije o COVID-19 u opštini Bački Petrovac

koronavirus

E-KNIHA ZADARMO!

PODKAST

PARTNERI

Newsletter Storyteller





Instagram