Deti a mládež v Dramatickom štúdiu CEKOS-a v Sonte pestujú interkultúrne divadlo

V západnej časti Vojvodiny, v multietnickej dedine Sonta, už niekoľko rokov Dramatické štúdio CEKOS-a vyniká podľa nekaždodenného prístupu v divadelnej tvorbe. Táto divadelná skupina, ktorá predovšetkým zoskupuje deti a mládež, ktorým je divadelný výraz blízky, vznikla ako divadelný krúžok v rámci Základnej školy Ivana Gorana Kovačića ešte v roku 2011. Potom niekoľko rokov vystupovala pod názvom Divadelná skupina Ište Pozor a až v roku 2015 mení názov v Dramatické štúdio Centra pre kultúru a vzdelanie Sonta, keďže medzičasom založili združenie CEKOS.

“Dramatické štúdio existuje od roku 2011, ale prešlo niekoľkými transformáciami, aby nakoniec po založení združenia CEKOS aj divadelná skupina v rámci neho dostala svoj nový dom,” hovorí predseda CEKOS-a a mentor Dramatického štúdia Nikola Dobrijević, inak profesor srbského jazyka v základnej škole v Sonte. “CEKOS vlastne spolu so mnou založili žiaci tejto školy. Od samotného začiatku túto divadelnú skupinu väčšinou tvorili a tvoria bývalí a súčasní žiaci sontianskej školy, takže sa ona nemôže oddeliť od školského divadelného krúžku, ale žiacke združenie je tu na to, aby zjednodušilo mnohé technické veci v práci a bolo nápomocným pre školu.”

Od samotného začiatku túto divadelnú skupinu väčšinou tvorili a tvoria bývalí a súčasní žiaci sontianskej školy, takže sa ona nemôže oddeliť od školského divadelného krúžku, ale žiacke združenie je tu na to, aby zjednodušilo mnohé technické veci v práci a bolo nápomocným pre školu.

Nikola Dobrijević

Vo fókuse je celkový divadelný proces, nielen servírovanie odkazu

Dramatické štúdio za osem rokov svojej existencie pripravilo jedenásť divadelných predstavení, jeho členovia napísali osem dramatických textov a vydali štyri knihy. Okrem toho, realizovali a mnohé ďalšie aktivity, a najdôležitejší je divadelný festival Týždeň divadla, ktorý sa tohto roku v Sonte uskutoční po piatykrát.

Títo mladí divadelní tvorcovia neutekajú pred ťažkými alebo komplikovanými spoločenskými témami, ktoré vo svojich predstaveniach analyzujú, kritizujú, Ovi mladi pozorišni stvaroci ne beže od teških ili komplikovanih društvenih tema koje u svojim predstava obrađuju, kritikuju, pozerajú im do očí. Treba zdôrazniť, že vo fókuse majú celkový proces divadlenej tvorby, a nielen obyčajné servírovanie odkazu.

“Témy, ktorými sme sa zaoberali boli rozličné. V poslednej dobe sa zaoberáme interkultúrnosťou, diskrimináciou, prijatím rozličností a všeobecne edukáciou, keďže robíme s deťmi a mladými a diváci sú najčastejšie v tom veku. No, bez ohľadu na to, myslím si, že nám téma nikdy nebola primárna,” hovorí náš spolubesedník Nikola a dodáva:

“Som veľký protivník idey, že v divadelnom diele je postačujúce zaoberať sa nejakou dôležitou, či významnou spoločenskou témou a zanedbať samotnú divadlenú tvorbu. Radšej by som potom pozeraô dorbú dramatizáciu telefonického zoznamu, ako zle predvedený a odovzdaný odkaz o násilí v spoločnosti. Našou hlavnou témou je divadlo a tým sa aj zaoberáme, a témy same prídu.

Som veľký protivník idey, že v divadelnom diele je postačujúce zaoberať sa nejakou dôležitou, či významnou spoločenskou témou a zanedbať samotnú divadlenú tvorbu.

Nikola Dobrijević

Okrem toho, títo mladí ľudia majú aj iný prístup k divadelnej práci s deťmi a mladými, na istýsi spôsob ho môžeme opísať ako inovatívny, lebo určite patrí medzi nekaždodenné prístupy k divadelnému umeniu v rurálnych prostrediach.

“To, čo je inovatívne, ako hovoríš, je náš prístup a metodológia práce a to nám je veľmi dôležité,” hovorí Nikola Dobrijević. “V práci s deťmi a mladými od začiatku podporujeme a motivujeme ich tvorivosť.  Fráza „detská tvorivosť“ neznamená nič, ak im prinesieme pripravený text a povieme, čo majú robiť. Tu prestáva ich kreativita. Podnecujeme ich, aby ony tvorili príbeh, text, režírovali, navrhli scénografiu. Tým je aj práca orientovaná na proces, a nie iba na produkt. Sledujeme ich prácu a rozvoj a podľa toho im dáve ďalšie úlohy.”

Dôležiotu časťou Dramatického štúdia je aj interkultúrny prístup a sociálne angažovaný teáter.

“V našej práci určite existuje aj sociálny angažmán, a interkultúrnosť je niečo, čím sa naozaj v poslednej dobe stále zaoberáme, zvlášť cez Dramatické štúdio. Po prvé, prostredie, v ktorom pracujeme je výrazne interkultúrne, a aj samotní zakladatelia a členovia združenia a dramatického štúdia prichádzajú z rozličných etických skupín a u nás je to niečo, čo sa dožíva ako samozrejmosť a nikto o tom ani nerozmýšľa,” hovorí Nikola.

“Potreba po tejto téme pochádza z toho, že okolo nás nie je všetko také. Naša obec, obvod a pokrajina, oddávna známa podľa svojho multikulturalizmu, vlastne má problém segregatívneho multikulturalizmua,” vysvetľuje náš spolubesedník. “To se manifestuje tak, že máte situácie, keď dve susedné dediny vo Vojvodine rozličného etnického zloženia medzi sebou ani nespolupracujú, že sú mladí vzájomne slbo poviazaní a nepoznajú sa a že aj naďalej existuje veľký počet predsudkov a stereotypov. Pre nás je to výzva a chceme pracovať na vylepšení interkultúrnej spolupráci mladých.”

Prečítajte aj tento článok: Tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom

Interkultúrne divadlo v mládežníckej činnosti

CEKOS v roku 2018 realizoval projekt Interkultúrne divadlo rurálnej Báčky, ktorý podporila aj Európska mládežnícka nadácia, ktorá je jedným zo zriedkavých donátorov, ktorý prepoznáva význam posilňovania malých, lokálnych, čatso rurálnych komunít prostredníctvom podpory činnosti organizácií pre mladých, ktoré sa činia v takých komunitách.

“Naš nedávny projekt Interkultúrne divadlo rurálnej Báčky sa práve zaoberal spomínanou témou: spojili sme 16 mladých z celého obvodu a učili sme ich o interkultúrnosti a divadle. Ako výsledok sme dostali 5 divadelných performancií, ktoré sa zaoberajú problémami, s ktorými sa stretávame každý deň. Vychádzali zo svojej osobnej perspektívy a každodennosti, z dokumentárnej skúsenosti a urobili nadstavbu veľmi zaujímavého a komického predvedenia,” Nikola Dobrijević opisuje projekt.

V rámci tohto projektu vzniklo aj predstavenie Ruka ruke, ktoré pripravili mladí členovia Dramatického štúdia a ktoré sa aj teraz hrá.

“Je to interkultúrna komédia o jednej typickej vojvodinskej dedine, ktorú zachytili súčasné migrácie obyvateľstva z východu na západ a o jednom starom dobre známom motíve, a to je zakázaná láska,” vysvetľuje Nikola a dopĺňa:

“Všetky výsledky tohto projektu spolu s opísanou metodológiou práce a dejinami dramatického štúdia sa môžu nájsť v príručke Interkultúrne divadlo v mládežníckej činnosti. Ak ho niektorá divadlená skupina chce používať, môže sa nám ozvať a my im pošleme jeden exemplár,” hovorí on.

Kto sú herci, režiséri a scénaristi divadelnej skupiny?

“Všetko sa začalo od nášho druhého predstavenia Svet, na aký sme si zvykli v sezóne 2012/13, ktorého text sme vo forme publikácie predstavili 23. apríla, kedy sme si pripomenuli Svetový deň knihy. Ide o predstavenie, ktoré vzniklo na skúškach, keď herci, vtedy žiaci v šiestom ročníku základnej školy improvizujúc vymysleli text a režírovali scénky, s mojou malou mentorskou pomocou. ten text bol neskoršie vyhľadávaný aj v iných divadlách (Apatín, Báčska Palanka) a to sme vnímali ako signál, v ktorom smere máme ísť,“ pripomína si Nikola.

“Niekoľko rokov neskoršie sme v pozícii, keď máme vlastných dramatikov, režisérov a dokázalo sa, že som ja vlastne najhorší režisér a že deti a mladí môžu oveľa lepšie od nás. Predstavenie Divadelný bontón, ktoré režírovali dve vtedy 11-ročné dievčatá, som nevidle do premiéry, ani som nebol prítomný na skúškach. S tým predstavením účinkovali na festivale v Srbskej Crnji a získali cenu za najlepšie predstavenie a zároveň jednu z dvoch rovnoprávnych druhých cien za najlepšie herecké obsadenie. Mne osobne sa to nikdy nepodarilo,“ hovorí Nikola, spokojne sa usmievajúc.

Okrem spomenutých, bolo aj druhých vystúpení, cien, výsledkov. Predstavenie Naša spoločná úloha bola vyhlásená za najlepší projekt v programe Mladí sú zákon – Západná Vojvodina v roku 2016.

“Zúčastňujeme sa na prehliadkach a festivaloch, často organizujeme hosťovania v školách alebo v domoch kultúry v okolí,” dodáva Nikola, ale pripomína aj každodennosť, ktorá ani nie je taká žiarivá.

“Veľmi málo možností, zvlášť v posledných rokoch, je na to, aby ste niekdy vystúpili. Všetko menej je festivalov a záujmu iných škôl o hosťovanie, a existujú aj súťaže, na ktorých z našej pozície je ťažko byť konkuretným, zvlášť preto, že veľa profesionálov teraz pracuje s detskými a mládežníckymi skupinami. Snažíme sa, keď pripravíme predstavenie, aby sme ho čím dlhšie a viacej hrali. Väčšinu zahráme v priemere 8-9-krát, a niektoré aj viacej, akým je aj Divadelný bontón, ktorý sme hrali 23-razy.

Projekt pod názvom Tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom, ktorý realizuje Asociácia slovenských novinárov, finančne podporilo Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy  R. Srbsko. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Ministerstva, ktoré udelilo prostriedky.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.