Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu zo Starej Pazovy, píše geografiu smrti vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne

Profesor dejepisu Jaroslav Miklovic zo Starej Pazovy sa už roky sa zaoberá skúmaním dejín vojvodinských Slovákov, ako aj prvej svetovej vojny v kontexte slovenských vojakov. Práve v podkaste Storyteller hovoríme o tejto téme, ako aj o Miklovicovej dvojrečovej knihe, ktorá pod názvom Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo veľkej vojne 1914 – 1918 vyšla v roku 2020.

„Stredobodom môjho záujmu sú prvé dejiny vojvodinských Slovákov, znamená osídľovanie Slovákov na územie dnešnej Vojvodiny, dnešného Srbska. Vždy som bočil od 19. a 20. storočia, medzitým asi začiatkom roku 2014 známy z Dolného Kubína mi poslal jednu fotografiu, na ktorej je pohreb jedného srbského vojaka, ktorý bol vojnový zajatec z Nagymegyeru presunutý na prácu do Dolného Kubína,“ hovorí Jaroslav Miklovic v podkaste Storyteller a ďalej ozrejmuje:

„Známy sa ma opýtal, či môžem nájsť dedinu Velike Krčmare, odkiaľ vojak, ktorého všetci volali Srb, pochádzal. Prišli sme do kontaktu s jeho rodinou, o čom ste písali aj na portáli Storyteller. Tento známy založil mimovládnu organizáciu, ktorá sa volá Veľká vojna 1914 – 1918 a potom začal spolupracovať s občianskym združením Klub vojenskej histórie Beskydy z Humenného. Ony sa prevažne zaoberajú mapovaním hrobov slovenských vojakov, či to bolo na srbskom fronte, alebo na ruskom či talianskom. Jednoducho upravujú hroby a postavujú pamätné tabule. A práve tento môj známy mi navrhul, že by som mohol urobiť zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne. Dosť som o tom váhal, viac krát som oľutoval, pretože zriedka kto mi vyšiel v ústrety. Povedal som si však, že ak ony môžu, môžem aj ja. Len som zabudol jednu vec: ony to robia dvanásti, a ja som to robil sám.“

Odporúčame aj: Rozprávačský kód režiséra Ľubomíra Kocku z Ameriky pramení vo vojvodinskej Pivnici

Rakúsko-uhorské ministerstvo vojny vydávalo takzvané listiny strát a prvá listina vyšla v septembri 1914 a posledná až v marci 1919.

„To je rok po ukončení vojny a zaujímavé je, že dodnes napríklad Ministerstvo vojska Maďarskej republiky dopĺňa tie listiny,“ vysvetľuje Miklovic a dodáva, že fakticky presný počet koľkí zahynuli ani nebudeme vedieť, lebo ich je strašne veľa.

„Zo začiatku som zaslal cirkulárny mail na cirkevné zbory a spolky. Jediný, kto sa mi ozval v tom momente pán Jonáš z Bieleho Blata, ktorý je známy ako zberateľ, potom rodina Hubová z Pivinice, terajší senior báčsky Slađan Daniel Srdić, pán Surový z Kysáča, čestný predseda Matice slovenskej. Všetky druhé informácie a údaje som zbieral sám tak, že som chodil do cirkevných zborov, obzeral matriky, prepisoval z matrík, ale vo väčšine som sa opieral o spomenutú databázu strát, ktoré možno nájsť na štyroch webových stránkach,“ hovorí okrem iného profesor dejepisu zo Starej Pazovy.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

V doslove Miklovicovej knihy Dr. Milan Micić napísal, že Miklovic „svojou prácou humanizuje historiografické bádanie: stredobodom jeho pozornosti je obyčajný človek, zmobilizovaný mladík zo slovenských osád vo Vojvodine, oblečený do rakúsko-uhorskej uniformy…“ a knihu vidí ako “ geografiu vojenských smrtí, geografiu ich zomieraní“.

Celý rozhovor si vypočujte TU.