Profesor dejepisu Jaroslav Miklovic zo Starej Pazovy sa už roky sa zaoberá skúmaním dejín vojvodinských Slovákov, ako aj prvej svetovej vojny v kontexte slovenských vojakov. Práve v podkaste Storyteller hovoríme o tejto téme, ako aj o Miklovicovej dvojrečovej knihe, ktorá pod názvom Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo veľkej vojne 1914 – 1918 vyšla v roku 2020.

“Stredobodom môjho záujmu sú prvé dejiny vojvodinských Slovákov, znamená osídľovanie Slovákov na územie dnešnej Vojvodiny, dnešného Srbska. Vždy som bočil od 19. a 20. storočia, medzitým asi začiatkom roku 2014 známy z Dolného Kubína mi poslal jednu fotografiu, na ktorej je pohreb jedného srbského vojaka, ktorý bol vojnový zajatec z Nagymegyeru presunutý na prácu do Dolného Kubína,” hovorí Jaroslav Miklovic v podkaste Storyteller a ďalej ozrejmuje:

“Známy sa ma opýtal, či môžem nájsť dedinu Velike Krčmare, odkiaľ vojak, ktorého všetci volali Srb, pochádzal. Prišli sme do kontaktu s jeho rodinou, o čom ste písali aj na portáli Storyteller. Tento známy založil mimovládnu organizáciu, ktorá sa volá Veľká vojna 1914 – 1918 a potom začal spolupracovať s občianskym združením Klub vojenskej histórie Beskydy z Humenného. Ony sa prevažne zaoberajú mapovaním hrobov slovenských vojakov, či to bolo na srbskom fronte, alebo na ruskom či talianskom. Jednoducho upravujú hroby a postavujú pamätné tabule. A práve tento môj známy mi navrhul, že by som mohol urobiť zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne. Dosť som o tom váhal, viac krát som oľutoval, pretože zriedka kto mi vyšiel v ústrety. Povedal som si však, že ak ony môžu, môžem aj ja. Len som zabudol jednu vec: ony to robia dvanásti, a ja som to robil sám.”

Odporúčame aj: Rozprávačský kód režiséra Ľubomíra Kocku z Ameriky pramení vo vojvodinskej Pivnici

Rakúsko-uhorské ministerstvo vojny vydávalo takzvané listiny strát a prvá listina vyšla v septembri 1914 a posledná až v marci 1919.

“To je rok po ukončení vojny a zaujímavé je, že dodnes napríklad Ministerstvo vojska Maďarskej republiky dopĺňa tie listiny,” vysvetľuje Miklovic a dodáva, že fakticky presný počet koľkí zahynuli ani nebudeme vedieť, lebo ich je strašne veľa.

“Zo začiatku som zaslal cirkulárny mail na cirkevné zbory a spolky. Jediný, kto sa mi ozval v tom momente pán Jonáš z Bieleho Blata, ktorý je známy ako zberateľ, potom rodina Hubová z Pivinice, terajší senior báčsky Slađan Daniel Srdić, pán Surový z Kysáča, čestný predseda Matice slovenskej. Všetky druhé informácie a údaje som zbieral sám tak, že som chodil do cirkevných zborov, obzeral matriky, prepisoval z matrík, ale vo väčšine som sa opieral o spomenutú databázu strát, ktoré možno nájsť na štyroch webových stránkach,” hovorí okrem iného profesor dejepisu zo Starej Pazovy.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

V doslove Miklovicovej knihy Dr. Milan Micić napísal, že Miklovic “svojou prácou humanizuje historiografické bádanie: stredobodom jeho pozornosti je obyčajný človek, zmobilizovaný mladík zo slovenských osád vo Vojvodine, oblečený do rakúsko-uhorskej uniformy…” a knihu vidí ako ” geografiu vojenských smrtí, geografiu ich zomieraní”.

Celý rozhovor si vypočujte TU.