Search and Hit Enter

VIA KIDS: Slovko a Kolumbus

Poznáte ho? Slovko. Slovo Slovko je naozajstné slovíčko, zložené z písmen. Ako každé iné slovko, aj ono sa dokáže pohybovať neuveriteľne rýchlo i neuveriteľne pomaly. Slovo Slovko má jednu významnú vlastnosť: urečnenosť. Slovko nikdy nemôže mlčať. Len čo ho má niekto na jazyku, Slovko hneď vyskočí von a rovno do ucha poslucháča. Slovko občas vyskočí z jazyka i bez rozmyslu. A potom z toho vznikne poriadny nezmysel! Slovko má i ďalšiu výnimočnú vlastnosť: Dokáže meniť podoby. Vie sa zmeniť na akékoľvek slovo, ktoré je práve potrebné. Ale občas i zbytočné. Navyše, Slovko má schopnosť ohnúť sa do akejkoľvek podoby. Je neuveriteľne ohybné práve vďaka tomu, že má slovenský pôvod. Je ohybnejšie ako olympijské gymnastky. Slovko sa dokáže premiestňovať v čase – vie na seba prevziať podobu minulú, súčasnú aj budúcu. Slovko má svoj vlastný časostroj!


Raz tak zrána Slovko donútilo Rečňovanku podísť k poličke s knihami a vybrať odtiaľ atlas. Bol poriadne starý. Skoro taký starý, že prvé, čo Slovku zišlo na um, bolo zrecylovať ho! 

Hneď vám aj objasním prečo: Vypadávali z neho všetky strany! Slovko otvorilo atlas kdesi v strede a hľadí: “Čo je toto – Francúzsko hraničí s Indiou?” A tu zas kdesi ku koncu atlasu: “Hore je Antarktída a dole Arktída?” “Iste sa niekomu tie strany rozsypali,” povedala Rečňovanka, hľadajúc oprávnený dôvod, prečo je polovica Afriky prilepená k Južnej Amerike. Sahara sa mení na Amazonský prales, Níl na Amazon. Na jednej mape vidieť Suezský prieplav i Lamanšský prieliv. Len si to skúste predstaviť. To bol chaos! Alebo si to skúste nakresliť.

“Takto vypadá svet? Je pravda, že som ešte nebolo všade a viem len po slovensky, ale zdalo sa mi, že v škole to učitelia opisujú inak,” uvažuje Slovko. Rečňovanka, akoby Slovko kdesi v hlave počula, hovorí na hlas: “Aha, tu je čosi, čo tiež nepoznám. To je sranda!” Slovo Slovko malo rado zábavu. Často si len tak samo pre seba nahlas povedalo: “To je sranda.” Pritom sa naširoko usmialo a neveriacky pokrútilo očami. Žarty a veselie sú jednoducho sranda nielen pre ľudí, ale aj pre slovíčka. Zvlášť pre naše všestranné slovo Slovko.

Slovenské a české územia delil v atlase IBA stred veľkej dvojstrany. Čuduj sa svete, bola to asi jediná dvojstrana, ktorá držala v atlase pohromade! “Aké je to Slovensko veľké!” konštatovalo Slovko ústami Rečňovanky: “Zdá sa mi dvakrát také, ako som si predstavovalo. Ale prečo je hlavným mestom Praha? Kto len tento atlas zostavil! Ja byť Kolumbus tak sa normálne namosúrim.”

Len čo to Slovko dopovedalo, padol na atlas námornícky klobúk. Spod neho vytŕčal dlhý nos. Klobúk sa pomaly nadvihol došikma a vykuklo spod neho azúrové oko. “Pirát!” skríklo Slovko. Na azúrovom oku však spočinul len tieň. Žiadna čierna páska ako z filmov. “Kto tu spomenul, že Zem nie je guľatá. A kto pochybuje, že Amerika je na západnej strane! Ako to, že sa tu seriózne bavíte o tom, že Mexiko je na juhu Európy! Hádam sme my všetci putovali zbytočne, aby sme vám otvorili oči!? “ rozohňuje sa námorník. “Ale, tu jasne vidieť,…” začalo Slovko.  “Žiadne ale, poď za pasy, …ak máš pochýb,” vyzval ho klobúk väčší ako celý moreplavec. A už pánko – skôr škriatok – v obrovskom námorníckom klobúku, ktorý zakrýval takmer celé jeho telo, tasil ostrú šabľu. Úskok, otočka, podlezenie, ohrozenie odzadu! Slovko sa bráni, prudko rozmýšľa. “Tu už končí všetka sranda,” prehlásilo trasľavým hlasom, neustále skáčuc a uhýbajúc sa klobúku. “A s kým mám tú česť?” spýtalo sa Slovko, aby sa trochu povzbudilo a natiahlo čas počas súboja. “Som Krištof.” “Kolumbus?” zdesene vykríklo Slovko! Azda si tiež vypadol z atlasu?” “Áno! A konečne sa to stalo. Celý čas som sa musel plaviť opačným smerom, na východ. Už som sa nazdával, že nikoho nenapadne pustiť ma von!” “Myslelo som, že ste chceli ísť na západ…” podotklo Slovko. “Ani mi to nespomínaj! Za všetkým je jeden nezmyselný pád na zem! Pred pár rokmi ktosi, nebudem prezrádzať kto, chytil atlas neopatrne do rúk a spadol mu na podlahu. Aby dotyčný, lepšie povedané dotyčná maloletá osoba stopy zahladila, rozsypané strany pozbierala a nahádzala ich halabala späť do tvrdého obalu knihy. A my, námorníci, objavitelia, dobyvatelia, z dvojstrany námorných výprav sme ostali odsúdení na plavby v najnemožnejších, najnezmyselnejších, najzamotanejších smeroch,” spomína na moreplaveckú tragédiu Kolumbus: “Teraz, keď som vonku, mám kapitánsku povinnosť všetku škodu napraviť. Pomôžeš mi poukladať strany správne?”

“Ale ja neviem, kde sa čo na svete nachádza…” zháčilo sa Slovko. “Nič sa neboj, som síce z 15. storočia, ale zato moje predpoklady o tom, kde sa čo na planéte nachádza, sa zatiaľ vždy naplnili. Predpokladám, že viem všetky strany poukladať správne. Len sú na mňa trochu priveľké,” upokojil Slovko Kolumbus a pokračoval: “Tu hľa, Severná Amerika. K nej pridáme celú Latinskú Ameriku. Afrika vypadá ako hlava koňa. Nože, skús nájsť druhú polovicu: Atlas je ako skladačka!” “Aha, tu je,” Slovko zložilo Afriku z dvoch pomaly spráchnivených kusov papiera: “Naozaj, keď to spojíme, vypadá to ako konská hlava – ešte aj ucho má.” “Arktída je na severe. Antarktída na juhu,” poučuje Krištof,  “a toto malé, to je Austrália! Tú dáme celkom napravo.” Postupne Slovko s pomocou Krištofa Kolumba poukladalo stránky do atlasu správne.

“A čo s touto dvojstranou! Drží pohromade,” poukázalo Slovko na dvojstranu prilepenú v atlase. “Popravde, tu sa veľmi nevyznám,” začal obozretne námorník: “Viem len toľko, že kedysi ešte pred mojím narodením existovala akási Veľká Morava. Rozprestierala sa okolo mesta…. Aha, tu je – Nitra!“ “To ale muselo byť veľmi dávno, keď si si tým ani ty nie istý,” ozvalo sa Slovko. “Veru bolo. S územím, o ktorom sa bavíme, sa spája aj niekdajší veľký územný útvar Uhorsko.” A Slovko na to: “A potom? Potom už bolo Slovensko? “Pravdu povediac, tu sa trochu zamotávam,“ začína reptať Kolumbus, “Viedeň, Budapešť, Prešporok, Pressburg… Akési to mám dopletené.”

V tej chvíli akoby zažali žiarovku v Rečňovankinej hlavičke: “Slovensko, ako ho poznáme na mape teraz, je samostatnou republikou od roku 1993. Spoločne s územím na ľavej strane od rieky Moravy tvorilo od roku 1918 Česko-Slovensko.” Rečňovanka vzala do ruky nožnice a dvojstranu rozstrihla: Vytvorila Slovensko a Českú republiku.


Projekt VIA CREATIVA, ktorý realizuje portál Storyteller finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne odzrkadľovať názory ÚSŽZ.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

No Comments

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.