Vianoce v auguste v domove, ktorý tvorí to najvzácnejšie – ľudskosť a umenie alebo seminár dramatického písania Píšeš? Píšem!

Seminár dramatického písania Píšeš? Píšem!, ktorého deviaty ročník bude koncom augusta v Pivnici, Slováci vo Vojvodine, a veru aj v Chorvátsku a na Slovensku dobre poznajú. Ikeď sa nemôže pochváliť podporou tunajších strešných inštitúcií Slovákov, veru jeho organizátori – Ochotnícke divadlo Janka Čemana a Katarína Mišíková Hitzingerová – môžu byť viac než hrdí. V rozhovore práve s jeho ideovou tvorkyňou Katarínou Mišíkovou Hitzingerovou zistíte prečo.

Prečo seminár Píšeš? Píšem! a prečo práve vo vojvodinskej Pivnici?

– Za všetko môže vlastne pán profesor Ľubko Majera. Pred ôsmymi rokmi si vybral na inscenovanie dve moje hry. Jednu realizoval s divadelníkmi v Brezne a druhú „Chodíte sem často?“ v Pivnici. Vladko Kolár z Divadla Janka Čemana ma pozval na premiéru. A ja som prišla, našla v Pivnici svoj druhý domov a prečítala si zbierku drám vydanej pri príležitosti výročia festivalu DIDA. Navrhla som seminár, keďže námety hier boli zaujímavé, ale stavba drámy „vŕzgala“.

Ide o seminár dramatického písania, aspoň tak začínal, ale časom prerástol vo festival písaného a hovoreného slova, hudby, výtvarníctva. Prečo k tomuto rozšíreniu došlo a čo je jeho poslaním tu a teraz?

– Stále ide o seminár dramatického písania. Všetky umelecké výstupy, ktoré na seminári prezentujeme sú zakorenené v slove, v texte. Pred dvomi rokmi vznikla súťaž dramatických a filmových textov (teraz už aj poézie a prózy), ktorá je priamo napojená na malý seminár s názvom Poď sa vypísať! a festival DIDA. Čiže ak by sme definovali akýsi harmonogram týchto podujatí, tak začneme decembrom, kedy býva malý seminár s názvom Poď sa vypísať!, ktorý sa týka len dramatického písania, filmových scenárov a poézie a prózy. Vedú ho skúsení lektori z oblasti divadla, filmu a literatúry. Následne je vyhlásená súťaž  dramatických a filmových textov, poézie a prózy, ktorej vyhodnotenie sa koná v posledný víkend DIDA-y. Všetky víťazné texty sa snažíme realizovať v dielňach počas predposledného augustového týždňa na seminári Píšeš? Píšem!.

Seminár sa postupne rozrástol aj v rámci dielní a to z toho dôvodu, že sme hľadali ďalšie zaujímavé formy ako víťazné texty realizovať. Poslaním semináru je od jeho začiatku  spoločne tvoriť a vytvárať umelecké diela a neskôr ich prezentovať pred publikom doma a v zahraničí. Účelom projektu však nie sú jeho výsledky, realizačné výstupy ako divadelné inscenácie, filmy, autorská hudba, fotografie, výtvarné návrhy scény a kostýmov atď., ale v prvom rade získané vedomosti a skúsenosti plynúce zo vzájomnej interakcie a tvorivého procesu a v neposlednom rade účinok vplývajúci na ďalšie pôsobenie účastníkov v divadlách, na školách, v súboroch, v komorných zboroch v slovenských komunitách. Cieľom je zachovanie dolnozemskej dramatickej spisby najmä vojvodinských Slovákov a podpora medzinárodnej spolupráce medzi vojvodinskými Slovákmi a Slovákmi žijúcimi na Slovensku.

Koľko účastníkov už bolo na seminári, ktorého 9. ročník sa práve chystá a čo o ňom hovoria po jeho ukončení? Vracajú sa naň aj o rok?

– Prvého ročníku sa zúčastnilo deväť účastníkov , jedna lektorka a traja ľudia z organizačného tímu. Minulý rok, na ôsmom ročníku bolo  60 účastníkov + 16 lektorov + 15 ľudí z organizačného tímu .

SLOVO ÚČASTNÍKOV

Najviac sa mi páčila spolupráca medzi dielňami , a ochota jedni druhým pomôcť v akejkoľvek situácii. To, že sa môžeš zapojiť do rozhovoru a dať aj návrh aj v inej dielni , čiže neodmietnu to len tak, aspoň to neukážu :D. A vždycky si vypočujem pripomienky a názory na moju/našu dielňu a moje/naše prezentovanie tej dielni…

(Kristán Križan, Kysáč)

Aj keď som nemohla sa zúčastniť，dostala som príležitosť vidieť spracovať môj text, čo je veľká česť pre mňa. Teším sa už na video. Splnili ste mi sen. Môžem všetko sledovať aj cez facebook.

(Marianna Ibrahimi, Topoľčany)

Pracovanie v dielňach, na ten spôsob aj to, že všetky dielne spolupracovali najviac čo mohli, jedlo bolo fantastické a tiež aj ubytovanie.

(Aleksander Kolár, Kysáč)

Tak isto ako aj každý rok, to spojenie na jednom mieste, kde sú vsetci ako jeden celok, ako jedna rodina.

(Miroslav Kolár, Kysáč)

Páčilo sa mi všetko…, ale najviac to, že sa tu získavajú nové priateľstvá a tiež že sa tu mnoho toho nového môžeš naučiť.

(Dalibor Brňa, Pivnica)

Naučil som sa nové veci (žonglovanie, pľutie ohňa, biť sa s palicami, točiť s horiacou palicou, chodiť na chodúľoch…). Spoznal nových super ľudí. Skvelá atmosféra, tvorivý proces.

(Ivan Vanko, Dubnica nad Váhom)

Ako je seminár na tom s inštitucionálnou podporou, keď ide o tunajšie „strešné“ inštitúcie Slovákov?

– Rok čo rok sa snažíme inovovať tento seminár o nové prvky, podporujeme a oboznamujeme so súčasnou invenčnosťou na slovenskej divadelnej scéne. Divíme sa však tomu, že podpora kompetentných inštitúcií nepociťuje rovnakú potrebu stmeľovať a vychovávať divadlom, pričom rešpektujeme a udržiavame tradíciu vojvodinskej drámy. Rok čo rok nám narastá počet účastníkov. Navracajú sa predošlí priaznivci a počas záverečnej prezentácie prichádzajú podporiť účastníkov diváci z Kysáča, Báčskej Palanky, Kulpína, Báčskeho Petrovca, Iloku. Seminár je generačne naplnený od mladých žiakov, cez študentov na stredných a vysokých školách až po dospelých. Veľký hold vzdávam Ochotníckemu divadlu Janka Čemana z Pivnice a jeho priaznivcom, vďaka ktorým seminár žije z roka na rok na základe toho ľudského, čo sa nikdy nebude dať kúpiť: ochoty a dobrosrdečnosti.

Je mi veľmi ľúto, že o inej inštitúcii, ktorá by takúto činnosť mala podporovať, hovoriť nemôžem. Ešte by som možno i poľavila v slovách, keby sa dotyční prišli pozrieť na diela tých, ktorí šíria ďalej vojvodinskú divadelnú tradíciu. A ak je argumentom na získanie podpory konštatovanie: „Bol uprednostnený kvalitatívne hodnotnejší projekt rovnakého žiadateľa.“, pričom sme ani na jednom ročníku nezaregistrovali oficiálnu návštevu hodnotiteľov, neprichádza mi skonštatovať nič iné ako: „TABIDA CONSUMIT FERRUM LAPIDEMQUE VETUSTAS; … SCRIPTA FERUNT ANNOS“ (Zhubný zub času hlodá železo i tvrdý kameň; … napísané slovo však nikdy nepremôže čas. Ovídius, Listy z Pontu).  Pozitívna spätná väzba a ohlasy, ktoré sa organizátorom dostávajú od účastníkov, nevyhnutne potrebuje základný kameň opory v tých, ktorí by mali vojvodinskú silnú divadelnú tradíciu podporovať.

ČO LEKTORI HOVORIA O SEMINÁRI?

Som presvedčený, že takýto seminár je pre ľudí prospešný. Na konci seminára sme spoločne prešli viacerými cieľovými rovinami – herectvo, autorské texty, réžia, dramaturgia, scénografia, hudba, kostýmy, nové poznatky, priateľstvá, medzinárodná spolupráca, zábava, pokora, ktoré sa zlučujú v jedno – divadlo. Preto si myslím, že čemanovskí machri vo vojvodinskej krajine by mali ďalej zasievať a žať spoločný úspech, aby jedného dňa ukázali svetu, že „CHCIEŤ“ stačí k tomu, aby sme boli šťastnými a dopriali si to, po čom nám prahne naša duša.

(Ján Marcinek, lektor pre hereckú tvorbu, Slovensko)

Mal som možnosť zúčastniť sa na seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici už druhýkrát. Už počas predchádzajúceho ročníka ma veľmi pozitívne zarazila vysoká úroveň divadelníctva dolnozemských Slovákov. Je pozoruhodné, ako si títo ľudia vážia slovenskú kultúru, jazyk a reč a prostredníctvom divadla si to všetko udržiavajú a prenášajú z generácie na generáciu. Myslím si, že práve tento seminár ponúka účastníkom nové impulzy a podnecuje ich tvorivosť využívajúc pritom práve slovenský jazyk a reč. Pozitívnym faktorom je aj účasť slovenských profesionálnych lektorov, pretože dochádza k hodnotnej výmene skúseností, ale aj určitého kultúrneho vedomia. Seminár Píšeš? Píšem! nie je len o tom, aby sa písalo v slovenčine. Je o tom, aby sa v slovenčine myslelo, tvorilo a najmä cítilo.

(Richard Sanitra, lektor pre hereckú zložku (technika reči – slovenský jazyk), Slovensko)

Tvorivá a pozitívna energia, ktorá sa pritom uvoľňuje, je úplne hmatateľná, jej dávka je minimálne priamo úmerná času, ktorí účinkujúcich delí od (dúfajme) ďalšieho ročníka tohto, v mnohom jedinečného, seminára. Takže ak smiem parafrázovať známe polozabudnuté heslo zo šesťdesiatych rokov: Píšme! Píšte! A nebojujme…

(Ján Chalupka, lektor dramaturgickej zložky, Kulpín, umelecký šéf vo Zvolenskom divadle Slovensko)

Seminár Píšeš? Píšem! a podobné podujatia môžem ohodnotiť ako pozitívnu vec. Predovšetkým je to o ľuďoch s ľuďmi! O ich kreativite a odbornosti nie toľko vytvoriť definovať veci, proste NASMEROVAŤ! Rozpoznať u jednotlivca to, čo je najvzácnejšie, v čom sa nachádza a čo mu leží, rozpoznať kapacitu a pracovať s uchádzačmi. Je dobre aj to, že jestvuje uvoľnenosť, práca sa nehodnotí, proste sa analyzuje, dopúšťajú sa chyby, ktoré prospievajú… lebo na chybách sa človek učí! No a celkovo je to dobré preto, lebo sa rozprúdi ten kreatívny duch v spoločnosti svojich priaznivcov a vtedy ľudia dokážu viac ako si myslia. Dokážu nechať stopy smerom, ktorým chodia… možno pre niekoho novú cestičku zatiaľ neznámu!

(Ondrej Pavčok, lektor pre hudobnú zložku, Báčsky Petrovec)

Potreba seminára Píšeš? Píšem! vo Vojvodine je veľmi dôležitá z hľadiska zvyšovania úrovne všetkých zložiek, ktoré sa zapájajú do divadelnej tvorby. Od samotného začiatku písania dramatického textu cez dramaturgiu, réžiu, scénografiu, hudbu až po samotné herectvo. Z roka na rok sa táto úroveň zvyšuje. Badateľný je veľký záujem individuálne sa zlepšovať a rozvíjať svoje talentové dispozície, ktoré bezpochyby ľudia vo Vojvodine majú. Sami pociťujú progres a túžia po ďalšom. Dôležité je, akou formou vedú profesionáli jednotlivé bloky seminára a vzájomným vplývaním sa tiež učia a zdokonaľujú. Zdá sa, že tá forma je efektívna a do budúcich rokov sa ju budeme snažiť ešte zefektívniť. Môj osobný dojem z ľudí na Dolnej zemi sa dá len veľmi ťažko slovami opísať… Otvorenosť, nezištnosť, pohostinnosť a ten správny pach ľudskosti ma neskutočne okúzlil a emočne dojal. Bez rozdielu na vek, je to jeden organizmus, ktorý dýcha pre spoločný cieľ. Človek tam rýchlo nadobudne pocit bezpečia, ba priam rodinného zázemia. Z takého miesta, akým je toto, kde ľudia ponúkajú doslova srdce a slzy na dlani, sa len veľmi ťažko odchádza, ale o to radšej sa vracia.

(Tomáš Tomkuljak, lektor pre hereckú tvorbu, Slovensko)

Aké dielne ponúkate v auguste a ako sa prihlásiť na ne?

– Tento rok ponúkame osem dielní, niektoré sú novinkami na seminári. Prihlásiť sa na dielne semináru je veľmi jednoduché. Stačí navštíviť Facebook stránku semináru, kde sa nachádzajú všetky informácie o dielňach a následne vyplniť prihlášku, ktorú záujemci nájdu TU. Následne im emailom potvrdíme či nám prihláška prišla a zašleme informácie pre účastníkov.

ZOZNAM DIELNÍ:

• Dielňa tvorivej dramatiky – detské divadlo
• Dielňa spev v herectve a herectvo v speve
• Dielňa rozhlasové herectva a Herectvo pohybu
• Fotografická dielňa
• Dielňa – Moderátor/ka pred kamerou – Storyteller
• Dielňa Divadlo poézie
• Dielňa WRITE OR DIE – Blog, žurnalistika, tvorivé písanie
• Výtvarná dielňa- spraycan art

Na čo je dobré prísť na seminár do Pivnice?

– Vždy, keď sa končí seminár „Píšeš? Píšem!“, všetci ma prosia, aby mohli ešte chvíľu zostať.. Seminár sa pred ôsmymi rokmi stal v Pivnici malými Vianocami so všetkým, čo k tomu patrí. Ľudia, ktorí sa stali rodinou, našli spriaznené duše, zaľúbili sa, inšpirovali jeden druhého, dobré jedlo a hromada darčekov v podobe vystúpení, výstav a filmov. Vianočným stromčekom je samotné Divadlo Janka Čemana, ktoré prichýlilo všetkých bez ohľadu veku, pohlavia, statusu, rasy, občianstva či obnosu peňaženky. Stalo sa domovom, ktorý tvorí to najvzácnejšie – ľudskosť a umenie. Bez účastníkov, lektorov, organizátorov, divákov a ostatných duší by sme NAŠE VIANOCE uprostred augusta nemohli mať.

Takto organizátori a účastníci pozývali na seminár Píšeš? Píšem! v roku 2016. O dva roky neskôr možno video upútavku zopakovať, so zmeneným dátumom. 🙂 (Zdroj: www.youtube.com)

Fotografie použité v tomto príspevku sú z archívu Semináru dramatického písania Píšeš? Píšem!.