E kológia, čiže ochrana životného prostredia do života krajinnej inžinierky Viery Turčanovej z Hložian vstúpila, keď odišla do dôchodku. Ale vlastne sa o ňu začala zaujímať ešte veľmi dávno, ako sama hovorí, keď začala študovať na Lesníckej fakulte. „Po ukončení štúdií, vlastne keď som začala robiť v Poľnohospodárskej škole vo Futogu (oddelenie hortikultúry), kde som aj žiakom začala vštepovať lásku k prírode a zodpovednosť k životnému prostrediu,“ hovorí naša spolubesedníčka, ktorá je inak predsedníčka ekologického združenia EKOS v Hložanoch. Po odchode do penzie sa začína aktívnejšie venovať tejto oblasti, pretože, podľa jej slov, má viacej času robiť niečo, čo je užitočné pre celú spoločnosť.

Už roky životné prostredie vnímate ekologickými očami. Aký je stav vo veci ochrany životného prostredia v Báčskopetrovskej obci a vôbec v Srbsku?

„Začnem od Hložian, dediny, v ktorej žijem a pôsobím. Od vtedy, ako sme založili ekologické združenie EKOS, Hložany sú krajšie a upravenejšie ako boli predtým. Je pravda, že neboli nikdy veľmi znečistené, ale vidí sa rozdiel medzi voľakedajšou a terajšou „tvárou“ dediny, teda je viditeľný vplyv EKOS-u. Ale keď ide o tunajšiu skládku, ani EKOS, ani ja nemôžeme nič urobiť, lebo to je problém na úrovni štátu. Treba povedať, že ikeď sa o nej hovorí ako o verejnej komunálnej skládke, ona je vlastne divá skládka, pretože nie je regulovaná žiadnymi predpismi. Ochrana životného prostredia v obci Báčsky Petrovec je na dosť dobrej úrovni, ale mnohé veci treba ešte urobiť, sanovať, predpismi regulovať , aby bola na úrovni Európskej únie. Nejde však len o to, aby to bolo ako v EÚ, veď je aj náš cieľ, aby sme žili v zdravom a upravenom prostredí. V porovnaní s ostatnými časťami Srbska, ľudia v našej obci sa predsa snažia triediť a odkladať odpad na patričné miesta, ale je pravda, že ešte treba mnoho robiť na povzdvihovaní ekologického povedomia občanov.“

V porovnaní s ostatnými časťami Srbska, ľudia v našej obci sa predsa snažia triediť a odkladať odpad na patričné miesta, ale je pravda, že ešte treba mnoho robiť na povzdvihovaní ekologického povedomia občanov.

„V porovnaní s ostatnými časťami Srbska, ľudia v našej obci sa predsa snažia triediť a odkladať odpad na patričné miesta, ale je pravda, že ešte treba mnoho robiť na povzdvihovaní ekologického povedomia občanov,“ hovorí Viera Turčanová, ekologická aktivistka z Hložian. / Foto: Igor Bovdiš

Odborníci v rôznych oblastiach, aj ekológovia, environmentalisti, ekonómovia a iní, upozorňujú, že ak si ľudia ako jednotlivci a zvlášť ľudia a veľké spoločnosti nezmenia systém a politiku tvorby a nakladania s odpadom za 12 rokov, naša planéta bude už v úplne kolabse, čo prednedávnom pripomenula aj envirnomentalistka Ivana Maleš. Obehová ekonomika je podľa nich spôsob, politika, systém, ktorý môže nastaviť systém, ktorý bude ohľaduplný voči prírode.

„Keď sa hlbšie zamyslíme nad tým, čo je obehová, alebo cirkulárna ekonomika, zistíme, že voľakedy dávno, asi pred 50-timi rokmi tento systém existoval, len sa tak nenazýval. Je to vlastne hospodárstvo, ktorému je odpad zdroj/surovina pre výrobu, čiže odpad nie je odpad, ale surovina pre ďalšie výrobky. Hospodárstvo, v ktorom sa množstvo odpadu zmenšuje. Ale tento systém voľakedy existoval v každej domácnosti. Napríklad, pri zaváraní zelenín a ovocia na zimu, odpad, ktorý vznikal (šupky, listy a pod.) nikdy nebol odpadom, ale surovinou pre kompost. V súčasnosti, s nárastom výroby, narástla aj spotreba, a my kupujeme čoraz viacej, hromadíme veci a predmety, vyhadzujeme ich ako odpad, lebo chceme novšie, modernejšie a krajšie. Ak sa náš životný štýl čoskoro nezmení, práve odpad, ktorý my samy vytvárame nás – zahrabe!

Konkrétne v Hložanoch a v iných dedinách obce, divé skládky sa iba zväčšujú, lebo tam hádžeme veci a predmety, ktoré už nechceme, nepotrebujeme. Práve cirkulárna ekonomika sa zakladá na tom, aby sme začali rozmýšľať, ako vyprodukovať čím menej odpadu. Tento systém nie je iba o recyklácii, ale v sebe zahŕňa viacej princípov. Pre mňa je zvlášť zaujímavý princíp zdieľania, keď si ľudia medzi sebou zdieľajú, čiže vypožiačiavajú veci. Napríklad: ja mám motorovú pílu, ktorú momentálne nepoužívam. Aj sused potrebuje pílu, tak si ju kúpi. Keby sa v tomto prípade uplatnila ekonomika zdieľania, sused by pílu nekúpil, ale by som mu ja požičala. Podobne môžeme robiť s knihami v knižniciach. Aj o tom je cirkulárna ekonomika.“

Prečo obehová ekonomika ešte nezažíva v našej krajine?

„Pretože je v našom hospodárstve taká situácia, že firmám je lacnejšie zobrať suroviny na výrobu z prírody, ako konečný výrobok, resp. odpad zrecyklovať a využiť ešte raz. Napríklad pivovary u nás neberú späť použité fľaše, aby ich umyli a využili znovu, ale vždy vyrábajú nové fľaše. A sklo ako odpad sa iba množí…

Ale k uplatneniu cirkulárnej ekonomiky bude musieť prísť, lebo prepočty a údaje hovoria o tom, že naše budúce generácie už o 30-40 rokov nebudú môcť ťažiť niektoré prírodné zdroje, lebo ich príroda nestíha obnovovať!“

„Budúce generácie už o 30-40 rokov nebudú môcť ťažiť niektoré prírodné zdroje, lebo ich príroda nestíha obnovovať.“ / Foto: Igor Bovdiš

Ako môže jednotlivec prispieť k ochrane životného prostredia na spôsob cirkulárnej ekonomiky?

„Môže nepoužívať igelitové tašky, nenakupovať nepotrebné veci. Môže vopred, pred nákupom, rozmýšľať a plánovať ako využiť odpad, ktorý vznikne po spotrebovaní výrobku. Trénovať plánovanie spôsobu nakladania s odpadom aj v domácnosti. Uprednostňovať väčšie balenia, ktoré je aj ekologické aj ekonomické. Vyhýbať sa používaniu výrobkov, ktoré sú škodlivé pre prostredie a tým aj pre naše zdravie. Nepáliť skládky. Nepoužívať agresívne čistiace prostriedky, ale prírodné (sódu bikarbónu, citrón a podobne). A tak ďalej. Teda treba meniť vlastné životné návyky a štýl, aby naša planéta prežila.


Projekt pod názvom Eko dizajn našich životov finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý udelil prostriedky.


Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.-

Posted by:Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.