Prví Petrovčania, prví slovenskí osadníci Petrovca, po sebe zanechali aj svedectvo, že tu, v novom chotári jesto všetkého. V barinách je dostatok rýb, pôda i keď pomerne tvrdá (roky stála ladom), predsa je nadmieru úrodná a pasienky sú bujné. Všetko sa dá dopestovať, len nie víno. Toto je kyslé a pôda viniču vôbec nevyhovuje. Ako by aj? Dobré víno sa rodí tam, kde je pôda zlá. Chudobná.
U farára Sztehlu sa dočítame, že predsa je tu aj vína, ale zo Sriemu. Vypadá, že vínko chýbalo tým naším kolonistom, čo sa sem dostali z južných kopcov Slovenska, priľahlých kopcov v Maďarsku a z maďarských piesočnatých pustatín. Chýbalo, kým neobjavili, že tam medzi Petrovcom a Kulpínom, na tom najvyššom kopci, odkiaľ si čerpali piesok, predsa bude prosperovať aj vinič. Konečne tento kopček, či vlastne tu ide o nejakú antickú dunu, nazvali aj Viničkami. Tam si začali vysádzať svoje prvé slovenské vinice. Prečo slovenské? Nuž podľa etymológov, vinica je slovenský ekvivalent importovaného vinohradu, ale aj tu môžeme predpokladať možnosť slovanského pôvodu podľa vzoru, záhrad(a), ohrad(a). (Aspoň si tak myslí V. Machek.) Všeobecne sa však predpokladá germánsky pôvod, prevzatie germánskeho slova weingards = vinica, i keď aj tu ide o vplyv latiny na germánske slová, vyjadrujúce niečo späté s vínom. Vinič, vinica v podstate predstavuje zmysel niečoho, čo sa ovíja okolo niečoho. Vinúť, ovíjať sa, z čoho vznikol postupne aj veniec.
Víno, vinič, vinicu a pod. Slovania vo svojej chladnej pravlasti nepoznali. Poznali len rad ovíjajúcich sa rastlín, z čoho a asi samostatne, vzniká vinič, vinica, ale víno, ako nápoj je už definitívne prevzaté od národov, ktoré sa s týmto nápojom spoznali aj skorej ako Rimania a Gréci. Aj oni, pri príchode do krajov Stredozemia, disponovali slovom pre ovíjanie, ako napr. lat. vinculum = spojiť, oviť, vincire = spojiť, pospájať, z čoho si tvoria slová, ako vinculum = povraz, stuha, vinea = vinica, vinetum = vinica a vinum = víno, nápoj urobený z ovíjajúcej sa rastliny tiež bude najskôr importom z nejakého jazyka v Stredozemí, lebo podoba slova víno jestvuje aj medzi Semitmi.
Podobný proces prebiehal aj v jazyku Grékov. Aj tu, ako východisko pre ich (F)οινος / woinos = víno, poslúžil nejaký jazyk Stredozemia, čo je ale tiež v nejakej kolízii s ich termínom na niečo ovíjajúce sa, hadiace sa, o čom svedčí ich oinos / οινος = cestička, chodník, chodníček, dráha, smer a pod. Každý chodník, cestička sa hadila, ovíjala, otáčala pomedzi kopce, sledovala tok potokov a pod.
Keď Slovania prišli do teplejších krajov, Rimania tu už od skorej mali vysadené vinice a pili víno. Názov pre sad ovíjajúcich sa rastlín sme mali, ale názov pre nápoj z týchto rastlín, z vinice, sme nemali. Siahli sme po blízkom slove susedov. Po slove, ku ktorému sa dopracovali ako Gréci, tak aj Rimania a dostali sme víno. Určite ani tu nebola priama cesta. Niekde sa to prevzalo z románskych jazykov a niekde z jazykov Germánov, ktorí si to od Rimanov vypožičali ešte skorej.
Akokoľvek, ale In vino veritas a aj toto z Viničiek nie je také zlé. Aj ono vie povedať pravdu. Nevie nám však povedať, či tie Viničky sú naozaj antickou dunou, lebo v takom prípade možno sa v nich skrýva ešte niečo. To niečo sú drahocenné kovy. Také prvky, čo ešte ani Mendelejev nepoznal a nezaradil ich do svojej periodickej tabuľky. Dnes, v období vesmírnych letov, sú vyhľadávané. Po Austrálii, U.S.A. a inde geológovia vŕtajú tie duny a hľadajú. Aj nájdu a ťažia. V nich sú skryté obrovské peniaze. Možno takýto poklad bude aj vo Viničkách.
Pridaj komentár & Dodaj komentar