[dropcap style=“no-background“] O [/dropcap]chrana životného prostredia je téma, ktorá sa, našťastie, stáva čoraz aktuálnejšia. Vieme, že je v posledných štyroch desaťročiach tlak ľudstva na našu planétu čoraz silnejší. Dnes potrebujeme 1,7 planét, aby sa vytvorili zdroje nevyhnutné pre našu súčasnú spotrebu.
Tohto roku už od 1. augusta žijeme na ekologický dlh, a zvlášť ustarosťuje údaj, že sa tento deň každý rok posúva dopredu.
Deň ekologického dlhu je ten deň v kalendárnom roku, ktorý nám ukazuje, že ľudstvo z prírody zobralo viac než ekosystémy našej planéty môžu v aktuálnom roku obnoviť.
Je výstražné tvrdenie organizácie Global Footprint Network (GFN), ktorá skúma, aký vplyv má ľudské správanie sa na stav planéty, o tom, že minieme viac, než je naša planéta v stave obnoviť za celý rok. To znamená, že sme za sedem mesiacov vyprodukovali viac oxidu uhoľnatého než naše oceány a lesy môžu “vstrebať”, chytili sme viac rýb, zoťali viac lesov a minuli viac vody než to Zem môže vyprodukovať. Ak ľudstvo bude pokračovať s takým správaním sa k našej jedinej planéte, budúcnosť nie je ružová.
Ochrana prírody a nášho životného prostredia nemôžu viacej byť iba koníčkom niektorých združení a dobrovoľníkov. A preto každý z nás, každý jednotlivec, je povinný svoje aktivity prispôsobiť tak, aby negatívny vplyv na prírodu bol čím menší. Príroda, v ktorej žijeme sa nenachádza niekde ďaleko a mimo nás, ale v našej bezprostrednej blízkosti a celé ľudstvo je súčasťou tej prírody. V súčasnosti, keď je naše životné prostredie natoľko ohrozené, každý z nás musí byť ekologickým aktivistom a všetci musíme byť kritickí pozorovatelia svojho konania v kontexte každodenného vplyvu na prírodu.
Voda
[dropcap style=“background“] V [/dropcap]eľká spotreba, nestarostlivosť a znečisťovanie zdravej a čistej vody sú dôvodom, prečo sa po čase pitná voda stala ťažko dostupnou alebo dokonca nedostupnou pre milióny ľudí šírom sveta. Potreba po pitnej vode vo svete narastá, a zásoby sa zmenšujú.Väčšina obyvateľstva ani nerozmýšľa o hodnote vody a jej význame v každodennom živote, pretože čistá, pitná voda v predchádzajúcich dekádach predstavovala niečo úplne samozrejmé a vždy dostupné. Ale predsa sa aj z vody stal prírodný zdroj ohraničeného množstva a nakoľko ju nezačneme používať obozretne a v rozumných množstvách, je otázka času, kedy zostaneme bez nej.
Nedostatok pitnej vody je problém, s ktorým sa do roku 2030 zoči-voči stretne polovica obyvateľstva na Zemi. Na používanie je dostupné menej ako 1% vody. Priemerná spotreba vody v Európe na jedného obyvateľa je 150 l/deň, a spotreba vody dvakrát rýchlejšia ako jej výroba.
Srbsko musí najdôležitejší zdroj – pitnú vodu – zachovať pre seba. „Srbsko všeobecne nepoužíva vodu racionálne. Srbsko v perspektíve nemá nadostač pitnej vody. Klimatické zmeny prinášajú znižovanie úrovne podzemných vôd. Súčasne, to znamená zmenšovanie kapacity podzemných vôd a zásob, ktoré máme,“ hovorí minister ochrany životného prostredia Goran Trivan.
Trivan zároveň poukazuje na to, že povrchové vody musia byť čisté, aby sme aj tu mali časť zásob, ktoré sa môžu kvalitne prerábať na kvalitnú pitnú vodu.
„Nemyslím si, že máme nadostač pitnej vody a to je dôvod prečo u mňa stále narastajú obavy z toho, ako využívame túto vodu. Vôbec sa nezhodujem s tým, že mnohé pramene vody sú dané ako koncesia alebo nejakým iným spôsobom rozličným subjektom. Bol by som rád, keby sme všetky tie kapacity chránili alebo aspoň aby ich používali spoločnosti, ktoré sú naše, a nie na tento spôsob, dávajúc tým, ktorí tento trh využívajú. To nie je bezpečné a Srbsko musí tento najdôležitejší zdroj, planetárne hovoriac, zachovať pre seba“, hovorí minister Trivan, pričom zdôrazňuje, že sa musí prihliadať aj na odpadové vody.
Ako hovorí, v Srbsku sa plánuje vybudovať 359 systémov na spracovanie odpadových vôd, čo znamená, že do toho treba investovať 4 až 5 miliard eur. „To je veľa peňazí. Srbsko toľko prostriedkov nemá, ale bude musieť vyčleňovať. Bude musieť vyčleňovať viac peňazí na životné prostredie od doterajších 0,2-0,7 percent HDO, a to 1, 2 alebo 1,3 percent, ako je to v mnohých krajinách. Ak chceme žiť zdravo, dlhšie a ak chceme ochrániť prírodu, k tomu musí prísť. Zaručujem, že k tomu príde,“ hovorí Trivan.
Energia
[dropcap style=“background“] O [/dropcap]tázka energie je tiež dôležitou otázkou. Konvenčná výroba energie sama po sebe znečisťuje naše životné prostredie. Ešte stále je málo výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nam na dosah, akou je energia vetra, geotermálna energia, energia biomasy, energia vody, ale nie tá z mini hydrocentrál, ktoré sú „smrteľné“ pre prírodu a celkovú biodiverzitu, a tým aj samotného človeka. I keď je Srbsko jedna z najchudobnejších krajín Európy, absolútny je rekordér v spotrebe elektrickej energie. O tom, že energiu doslova hádžeme cez okno, hovorí údaj, že spotreba elektrickej energie po jednotke obytného priestoru u nás je vo vrchu Európy a vynáša okolo 200 kilovat hodín, a v krajinách EÚ v priemere 140 kilovat hodín.
Spomenuli sme výrobu energie v mini hydroelektrárňach a nemôžeme nespomenúť plánovanú výstavbu mini hydroelektrární v našej krajine.
Koncept výstavby mini hydroelektrární je jeden úplne chybný prístup v zabezpečovaní energie z obnoviteľných zdrojov, pretože tieto objekty v energetickej bilancii prinášajú veľmi málo, a prinášajú nemerateľné ekologické škody. Výhody z nich majú iba jednotlivci a záujmové skupiny, ale na účet prírody a všetkých občanov. Príkladom je Stara planina.
Neuveriteľný je údaj, že Vláda Republiky Srbsko plánuje, či plánovala výstavbu viac ako 60 mini hydroelektrární v chránenej zóne najväčšie parka prírody v Srbsku Stara planina, čím sa niektoré z najkrajších a najčistejších riek v Srbsku vysušili a premiestnili do cievy, čím by sa zmenil výhľad riečneho koryta a okolia. Tým by sa vykonal ekocid nezmerateľných rozmerov, ktorý by prispel k zničeniu prírodného biotopu rastlinných a živočíšnych druhov, medzi ktorými sa nachádzajú aj zriedkavé chránené druhy, ktoré sú pred vymiznutím nielen v Srbsku, ale aj vo svete (jalec – „klen”, pstruh potočný, raky…)
Ďalší problém výstavby týchto závodov na Starej planine je v tom, že Pirot môže zostať bez zásobovania čistou pitnou vodou. Známe je, že Pirot sa v zásobovaní čistou pitnou vodou v jednej časti využíva pramene (Krupačko vrelo), ktoré sa napájajú vodou z riek Starej planiny. Pôda na Starej planine je natoľko citlivá, že by hocijaké práce na riekach vo väčšom objeme mohli priviesť ku katastrofálnym následkom, v ktorých by rieky zmenili svoj tok a zmizli, a pramene pitnej vody v Pirote by sa navždy vysušili.
Predsa posuny vo výrobe „zelenej“ energie sú viditeľné a dobrý príklad na to je novootvorený vetropark v Alibunári. Pri otváraní veterného parku v Alibunári pokrajinský tajomník pre energetiku Nenad Grbić vyhlásil:
“O ekologickom význame projektu sa najmenej vie, i keď význam veterných parkov na dlhé dráhy je najväčší. Zelená energia, ktorú veterný park Alibunár bude vyrábať, zníži emisiu oxidu uhličitého o viac ako 88 tón ročne. Zároveň, veterný park bude na ročnej úrovni energiu dodávať viac ako 38 tisíc domácnostiam. Ekologické benefity sa zvýraznia v nadchádzajúcich rokoch, kým všetky výskumy ukázali, že potenciálne negatívne vplyvy veternej elektrárne na lokálnu komunitu sú minimálne. S potešením môžem konštatovať, že viac ako 90% predvídaných kapacít veterných parkov sa buduje na území Vojvodiny. Tento projekt, podobne ako ďalšie projekty vo výstavbe, prispejú k stabilite elektroenergetického systému. Pokrajinský sekretariát k tomuto projektu prispel proaktívnym prístupom vo vydávaní povolení pre komplexné prokelty, a, pravdaže, všetko je v súlade so zákonom,“ povedal Grbić.
Klimatické zmeny
[dropcap style=“background“] V [/dropcap] poslednom období sme svedkovia čoraz častejších extrémnych udalostí, akými sú veľké požiare, záplavy, erózie pôdy a veľkých búrok, ako aj vĺn tropických teplôt. Štatistické analýzy poukazujú na to, že vznik týchto javov je zvýšený v dôsledku klimatických zmien. Podnebie na Zemi sa stále mení, vlastne stále sa aj menilo. Do začiatku priemyslenej revolúcie, klíma sa menila ako výsledok zmien prírodných okolností.Dnes však termín klimatické zmeny používame, keď hovoríme o zmenách klímy, ku ktorým prichádza od začiatku 20. storočia ako výsledok ľudských aktivít. Štatistika hovorí, že od roku 1990. svet zažil 12 najhorúcejších rokov, od kedy sa teploty merajú a zapisujú: 2002 a 2003 (spolu), 2001, 1997, 1995, 1990 a 1999 (spolu), 1991 a 2000 (spolu). Podľa Agentúry pre ochranu životné prostredia Srbska, teploty narastajú aj v Srbsku, a zvlášť za posledných 15 rokov.
Dokázané je, že ku globálnemu otepľovaniu neprichádza samo o sebe, a že je dôsledkom antropogénneho vplyvu. V súčasnosti priemerná teplota na Zemi je o 0,8 stupňov vyššia než pred priemyselnou revolúciou, čiže pred tým, než ľudia masove začali troviť fosilne palivá a hromadiť oxid uhličitý v atmosfére. Oxid uhličitý (CO2), plyn, ktorý vzniká spaľovaním uhlia, ropy, ropných derivátov a plynov, v najväčšej miere vplýva na globálne otepľovanie. Okolo 25 miliard tón oxidu uhličitého sa vypustí do atomosféry každý deň, 800 tón každej sekundy! Odborníci hovoria, že by tento trend emisie oxidu uhličitého mohol zvýšiť priemernú teplotu na Zemi o 4,4 – 6,4 °C do konca tohto storočia. Podľa nich zvýšenie teploty už ponad 2 °C by priviedlo ľudstvo do veľmi nebezpečnej situácie.
Odborníci už niekoľko desaťročí poukazujú na problém klimatických zmien, ktoré zapríčinil človek. Uskutočnili sa mnohé stretnutia, na ktorých sa svetoví lídri snažili dohodnúť vo veci zníženia vplyvu človeka na klímu a zjemnenia klimatických zmien.
Predsa, sú aj svetlé prípady. Aj náš štát sa angažuje v riešovaní tohto problému, čo potvrdzuje aj Daniela Božanićová, šéfka oddelenia pre klimatické zmeny v Ministerstve ochrany životného prostredia, ktorá zdôrazňuje, že zákon o klimatických zmenách, ktorý je v príprave, je veľmi dôležitým dokumentom:
„Cieľom zákona o klimatických zmenách je účinný, transparentný a kontinuovaný monitoring a informovanie o emisiách plynov so sklenníkovým efektom (GHG) a iných informácií, ktoré sú významné v oblasti klimatických zmien. Konečný cieľ tohto zákona je účinné zníženie emisií GHG, ako aj zvýšenie odolnosti na zmenené klimatické podmienky. Zákon uvedie záväzok monitorovania pre priemyselné a energetické závody, ako aj vypracovanie GHG inventáru na ročnej úrovni. Zároveň definuje aj záväzok vypracovania nízkouhličitej stratégie a akčných plánov, ako aj nacionálneho plánu adaptácie. Zákonom sa transponujú relevantné časti EÚ zákonodarstva, ktoré sú priamo významné a dôležité v oblasti klimatických zmien, konkrétne nariadenie o mechanizme monitoringu, časti predpisu o systéme obchodovania s emisnými jednotkami GHG, ktoré sa vzťahujú na monitoring, informovanie a verifikáciu, ako aj relevantné časti a verifikáciu, ako aj relevatné časti Rozhodnutia o spoločných snahách na znížení emisií GHG“.
Cirkulárna ekonomika
[dropcap style=“background“] P [/dropcap]okrok a modernizácia priniesli mnohé výhody v práci vo všetkých oblastiach našich životov. Ale rovnako tak aj množstvo odpadu, v ktorom sme sa začali dusiť. Pozrime sa čo sa stáva s takým množstvo odpadu, aké množstvá odpadu vytvárame a koľko sme a ako ako jednotlivci zodpovední za náš odpad. Odpad vzniká v našich rukách, každý z nás ho vyrába a preto by sme mali byť maximálne zodpovední za jeho uskladňovanie. Odpad je významným zdrojom, ktorý prispieva k zelenej ekonomike a z ktorého sa môže aj dobre zarobiť. A prečo neprichádza k zárobku z toľkého odpadu a prečo ešte stále nie je vytvorený systém riadenia odpadom? Prečo aj ďalej pozorujeme skládky, ktoré horia a zároveň znečisťujú vzduch, pôdu a podzemné vody?
Dnes v Srbsku máme okolo 3 500 divých skládok a iba 8 sanitárnych regionálnych, a iba 5 až 7 percent odpadu sa prerába. Práve z dôvodu neadekvátneho nakladania odpadu a nevytvoreného systému, Srbsko stráca okolo 250 miliónov eur ročne. Koncept cirkulárnej ekonomiky ako koncept udržateľného rozvoja a ochrany prírodných zdrojov je jeden zo základných motívov pre zmenu politík v rozvoji celkového výrobného priemyslu.
Kľúčová otázka obehovej ekonomiky je: čo s výrobkami, ktoré sa po spotrebovaní stávajú odpad? Voľakedy ten výrobok bol odpadom, vlastne končil na skládke, bez ohľadu ma jeho zloženie. Dnes ten produkt netreba, aby skončil na skládke. Podľa nových politík do roku 2035 množstvo komunálneho odpadu, ktorý sa odkladá na skládky musí byť 10% alebo menej z celkového množstva komunálneho odpadu. Všetky materiály a suroviny vo výrobe jedného produktu budú musieť byť v opätovnom výrobnom procese. Používaním eko dizajnu, ekologických materiálov a surovín vo výrobe sa realizuje cieľ – aby zdroje a energia krúžili vo výrobe a používali sa kýmkoľvek je to možné, čo predstavuje základný cieľ cirkulárnej ekonomiky.
Podľa Sinišu Mitrovića, analytika a riaditeľa Centra pre cirkulárnu ekonomiku Hospodárskej komory Srbska, Srbsko sa naozaj zasadzuje a podnecuje uvedenie obehovej ekonomiky.
„S cieľom harmonizácie národnej legislatívy s právnou praxou Európskej únie, Zhromaždenie Srbska koncom februára 2016 schválilo zmeny a doplnky troch zákonov v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane zmien a doplnkov Zákona o riadení odpadu. Novelizáciou Zákona o ochrane životného prostredia sa predvída formovanie Zeleného fondu Republiky Srbsko, ako aj rozpočtového fondu, ktorý, okrem iného, umožní udržateľné financovanie systému riadenia odpadu. V súlade s hierarchou riadenia odpadu EÚ, uvedené sú pojmy prípravy pre opätovné využitie odpadu, zvlášť rozvojom systému pre reparáciu výrobkov. Hierachia riadenia odpadu v Srbsku je: prevencia vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, ďalšie operácie opätovného využitia odpadu (opätovné použitie s cieľom získavania energie – insinerácia) a na samotnom konci aj skladovanie odpadu,“ hovorí Mitrović.
„Predĺžením životného veku výrobkov a zmenami obchodných modelov výrobcov, ale aj zmenami návykov konzumentov, sa prispie k zníženiu generovaných množstiev odpadu, a to je v súlade s príncipmi cirkulárnej ekonomiky. Eko dizajn výrobkov je jeden z kľúčových podmienok na splnenie uvedeného cieľu,“ hovorí on.
Sľubná cesta k Európske únii
[dropcap style=“background“] N [/dropcap]a európskej ceste našej krajiny ako sľub, že sa situácia v tejto oblasti upraví, stojí aj kapitola 27 – životné prostredie a klimatické zmeny, ktorá zahŕňa veľmi dôležitú a významnú oblasť: oblasť ochrany životného prostredia. Táto kapitola je jedna z najnáročnejších kapitol v rokovaniach s EÚ. Odborníci hovoria, že jedna tretina celkového EÚ zákonodarstva sa vzťahuje na životné prostredie.V kapitole 27 sa hovorí o nastavení štandardov v životnom prostredí, ktoré by mali ochraňovať životné prostredie pre budúce generácie. Hovorí sa o tom, že sa urobí poriadok bez toho, aby sa príroda zničila. Hovorí sa aj o tom, že prostredníctvom kapitoly 27 sa môžu realizovať investície, ktoré privedú k vylepšeniu a ochrane životného prostredia.
Tento proces treba pochopiť ako potrebu Srbska, aby sa upravila a vylepšila kvalita životného prostredia, vybudovala ekologická spoločnosť a aby sa zachovali prírodné zdroje. Treba zdôrazniť, že neexistuje žiadne nariadenie z Bruselu, ale to je naša a len naša potreba a príležitosť, aby sme upravili stav životného prostredia v krajine, lebo to, čo je v predošlých desaťročiach zničené, teraz musíme a máme možnosť sanovať a nakoľko je to možné vylepšiť situáciu v tejto oblasti.
V posledných augustových dňoch do Ministerstva ochrany životného prostredia prišli komentáre Európskej komisie na prvý náčrt rokovacej pozície pre kapitolu 27, ktorý bol zaslaný do Bruselu na neformálne konzultácie.
„Na začiatku, pozorujúc samotnú metodológiu a štruktúru dokumentu, rokovaciu pozíciu pre kapitolu 27 ohodnotili pozitívne. Dostali sme dodatočné vysvetlenia, predovšetkým vo veci predpisov, ktoré v EÚ schválili koncom roku 2017. Európska komisia odporúča, aby všetky požiadavky Republiky Srbsko vo veci prechodných opatrení boli časovo limitované a s presne definovanými fázami pre uplatnenie práva EÚ. Všetky plány pre implementáciu musia obsahovať aj finančné údaje, trovy, ako aj zdroje financovania, aby sa na ten spôsob ukázalo, ako Srbsko dosiahne zosúladenosť v konkrétnych oblastiach,“ hovorí Ivan Karić, predseda Rokovacej skupiny 27 a štátny tajomník Ministerstva ochrany životného prostredia a dodáva, že zvlášť treba pozornosť upriamiť na oblasti financovania životného prostredia a silnenie administratívnych kapacít.
On zdôrazňuje, že Srbsko je povinné v oblasti životného prostredia rešpektovať princíp „znečisťovateľ platí“, mať jasné finančné programy vylepšenia a ochrany životného prostredia, pokračovať s vytvorením inštitúcie Zelený fond a vložiť dodatočné úsilie v silnení kapacít, aby sa práca európskej integrácie pre kapitolu 27 čím lepšie priviedla ku koncu a pokračovala s implementáciou a sledovaním. “Vážne sme analyzovali komentáre a urobili sme detailný plán všetkých aktivít a medzikrokov, aby sme do konca tohto roku odovzdali druhú revidovanú verziu na neformálne konzultácie. Ako aj doteraz, do celkového rokovacieho procesu budú zapojení všetci aktéri v spoločnosti, od organizácií občianskej spoločnosti, asociácií, združení, odborných komôr, inštitútov, fakúlt, ústavov, Stálej konferencie miest a obcí (SKGO), Konventu, KOMDEL-u, médií a nezávislých expertov, ” zdôrazňuje Ivan Karić.
Základným cieľom kapitoly 27 je vylepšenie životného prostredia a jeho ochrana, k čomu musia prispieť tak jednotlivci, ako aj samotné hospodárstvo. Aby sme využili príležitosť pre rozvoj zelenej ekonomiky ako príležitosť pre silnenie celkového domáceho hospodárstva v zachovanom životnom prostredí. Zároveň, kým čakáme na schválenie zákonov, aby sa vytvoril systém a ekologické povedomie zosilnelo, nič nám nebráni, aby každý z nás osobne prispel k ochrane životného prostredia a planéty Zem.
Projekt pod názvom Eko dizajn našich životov finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nutne nevyjadrujú názory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý udelil prostriedky.
Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!
Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.
Jadranka Marčoková, novinárka a riaditeľka redakcie magazínu EKOlist. Novinársku skúsenosť získavala v týždenníku v slovenskom jazyku Hlas ľudu, novinách Dnevnik a v redakcii Ribolovačka revija. Od 2007 honorárne pracuje v redakcii EKOlist. Vo svojej novinárskej práci sa venuje témam ekológie a ochrany životného prostredia.
Add Comment