Vojvodinskí Slováci v procese „návratovej“ migrácie medzi dvomi domovinami

Náhle a masové vysťahovalectvo vojvodinských Slovákov na Slovensko sa začína v roku 2015. Tento rast súvisí s prehlbovaním ekonomickej a politickej krízy v Srbsku, ktorá je sprevádzaná vysokou mierou korupcie a klientelizmu. Súčasná kríza vytvára pocit úplnej bezperspektívnosti života v Srbsku.

Každý siedmy človek na svete je migrant. Tento údaj, ktorý pred niekoľkými rokmi zverejnilo Oddelenie OSN pre ekonomické a sociálne záležitosti (UN DESA), v prvom rade rozpráva príbeh svetových dejín – dejín ľudskej migrácie, pohybu a sťahovania ľudí z rôznych dôvodov. Skutočnosť, že na svete je 258 miliónov ľudí, ktorí sú žijú mimo rodiska, pripomína aj realitu, ktorú žije komunita Slovákov vo Vojvodine, zvlášť od roku 2015, čiže „návratovú“ migráciu na Slovensko.

Práve téma návratovej migrácie Slovákov z Vojvodiny zaujala Sanju Zlatanovićovú z Etnografického ústavu Srbskej akadémie vied a umenia a Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, ktorí už niekoľko rokov spoločne realizujú výskum týkajúci sa aktuálnych migrácií vojvodinských Slovákov.

Zlatanovićová a Marušiak časť výskumu prednedávnom prezentovali na Katedre etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a práve ich výskum a jeho výsledky ponúkajú hĺbkovú analýzu, aj možnosť na pochopenie, či zohľadnenie javu návratovej migrácie vojvodinských Slovákov na Slovensko v kontexte zachovávania slovenskej identity a tradície a interetnických a intraetnických vzťahov.

Prečo sa venúvate výskumu práve tejto témy?

J. Marušiak: „Niekedy výskumník hľadá svoju tému, ale v našom prípade si táto téma našla nás. Obaja sa už pomerne dlho venujeme problematike politiky identít, interetnických a intraetnických vzťahov v našom regióne stredovýchodnej Európy.“

S. Zlatanovićová: „Už od roku 2013 som realizovala terénny výskum v Banáte, o.i. aj medzi príslušníkmi komunity vojvodinských Slovákov. S týmto fenoménom sme sa spolu s Jurajom stretli aj počas návštevy Kovačice a Padine v roku 2015. Neskôr som získala štipendijný pobyt v Bratislave v rámci Národného štipendijného programu SR. Pôvodne bola cieľom môjho výskumu historická a politická kontextualizácia komunity vojvodinských Slovákov, resp. politiky Slovenska voči slovenskej diaspóre.

Spočiatku som v rámci štipendia neuvažovala o realizácii terénneho výskumu na Slovensku. Spontánne sme sa však v Bratislave stretávali s ľuďmi, pochádzajúcimi z Vojvodiny a vtedy sme si uvedomili, koľko ich už na Slovensku je. Na základe týchto kontaktov sa tak začal terénny výskum a neskôr sme rozhodli ho koncipovať a venovať sa mu systematicky od roku 2017. V súčasnosti teda realizuje bilaterálny projekt dvoch vedeckých pracovísk – Etnografického ústavu Srbskej akadémie vied a umení a Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. To nám umožňuje uskutočňovať terénny výskum na Slovensku i v Srbsku. Práve v súčasnosti som na opakovanom štipendijnom pobyte v rámci Národného štipendijného programu v Bratislave, ktorý sa zameriava vyslovene na otázky migrácií vojvodinských Slovákov.“

Aktuálnu migráciu vojvodinských Slovákov označujete za „návratovú“. Čo pod tým rozumiete?

S. Zlatanovićová: „V prípade komunity vojvodinských Slovákov „návratová“ migrácia znamená, že sa určitý počet jej príslušníkov vracia do krajiny pôvodu svojich predkov, po takmer troch storočiach strávených v diaspóre. S ohľadom na to, že migruje iba časť komunity a že súčasní migranti sa narodili, podobne ako ich rodičia a niekoľko predchádzajúcich generácií, v Srbsku, môžeme hovoriť o návratovej migrácii iba podmienečne. Preto ju zvykneme označovať úvodzovkami. Vojvodinskí Slováci sú totiž príkladom dobre integrovanej menšiny v srbskej spoločnosti.“

Hoci niektorí jednotlivci sa rozhodli pre odchod natrvalo, mnohí odchádzajú na sezónne práce a po ich skončení sa vracajú naspäť. Individuálne dôvody, pohľady a skúsenosti sa veľmi odlišujú. Prakticky všetci respondenti zdôrazňovali ekonomické a profesionálne dôvody migrácie.

Sanja Zlatanovićová

Ako ste výskum koncipovali a z akého aspektu ste k nemu pristúpili? 

J. Marušiak: „Výskum je koncipovaný ako multilokálny, s ohľadom na to, že máme do činenia s migračnou situáciou. Komunita vojvodinských Slovákov je rozdelená. Časť žije v Srbsku, časť získala kratší alebo dlhší prechodný pobyt na Slovensku, kým ďalšia jej časť sa natrvalo usídlila na Slovensku. Mnohí jej príslušníci sa nachádzajú „niekde medzi“ rozličnými (ne)možnosťami. Multilokálny prístup definuje terén ako sieť lokalít a umožňuje zohľadniť dynamiku navzájom prepojených častí komunity. Náš prístup k problematike aktuálnych migrácií vojvodinských Slovákov predpokladá na jednej strane analýzu politiky Slovenskej republiky voči svojim diaspóram, najmä voči diaspóre v Srbsku, na strane druhej terénny výskum nám umožňuje analyzovať problematiku z rozličných perspektív tzv. obyčajných ľudí.

Pri chápaní problematiky „návratovej“, ale aj transnacionálnej migrácie zohrávalo kľúčovú úlohu uplatňovanie interdisciplinárneho a bilaterálneho prístupu. Ja ovládam slovenský a československý sociálny, historický a politický kontext, kým Sanja môže analyzovať sledovanú problematiku v srbskom a juhoslovanskom kontexte. Naši respondenti dostali možnosť zvoliť si jazyk, v ktorom chcú rozprávať.“

Aký je výsledok výskumu, ktoré sú závery – sú alarmujúce pre zotrvanie Slovákov vo Vojvodine na vojvodinskej rovine?

S. Zlatanovićová: „Výskum stále prebieha, komunita vojvodinských Slovákov je v neustálom pohybe. Namiesto definitívneho záveru by sme radšej uviedli, čo hovoria jednotliví príslušníci tejto komunity. Respondenti vnímajú masovú migráciu na Slovensko ambivalentne. Na jednej strane vyjadrujú svoje obavy o zvyšok komunity v Srbsku, pretože v prevažnej miere z nej odchádzajú mladí a vzdelaní ľudia. Na druhej strane, nazdávajú sa, že pohyb ľudí je pre ňu prínosom: niektorí odchádzajú, niektorí sa vracajú, mnohí sú na oboch miestach. Medzi oboma časťami komunity cirkuluje silný prúd ľudí, informácií, materiálnych a nemateriálnych statkov. Jednotliví respondenti vysvetľovali, že na Slovensku sa môžu naučiť spisovný jazyk, nadviazať nové kontakty, získať nové poznatky a zručnosti, a to všetko predstavuje pozitívny prínos pre komunitu.“

Ktoré sú hlavné dôvody/motívy tejto návratovej migrácie?

S. Zlatanovićová: „Začiatok 90. rokov minulého storočia sa niesol v znamení rastu nacionalizmu a vojen v priestore bývalej Juhoslávie. Sprevádzal ich náhly úpadok materiálnych štandardov obyvateľstva. To viedlo k prvej väčšej vlne vysťahovalectva vojvodinských Slovákov. V závislosti od miesta pobytu príslušníkov slovenskej komunity sa vo väčšej či menšej miere začalo prejavovať etnické napätie.

Mladší ľudia odchádzali na Slovensko na štúdium, sťahovali sa aj celé rodiny. Mnohí z tých, ktorí ukončili štúdium na Slovensku, uvažovali o návrate do Srbska. Ekonomická kríza v krajine však bola aj naďalej hlboká, a oni už mali vybudované sociálne a profesionálne zázemie pre život na Slovensku. Niektorí z nich sa vracali do Srbska, ostali tam alebo sa, po uplynutí istého času, opätovne rozhodli presťahovať na Slovensko.

„Návratová“ migrácia pokračovala naďalej, ale väčšie rozmery nadobudla približne v roku 2008. Táto vlna bola priamo vyvolaná globálnou ekonomickou krízou a nemožnosťou získať zamestnanie v Srbsku. Hoci niektorí jednotlivci sa rozhodli pre odchod natrvalo, mnohí odchádzajú na sezónne práce a po ich skončení sa vracajú naspäť. Individuálne dôvody, pohľady a skúsenosti sa veľmi odlišujú. Prakticky všetci respondenti zdôrazňovali ekonomické a profesionálne dôvody migrácie.

Náhle a masové vysťahovalectvo vojvodinských Slovákov na Slovensko sa však začína v roku 2015. Tento rast súvisí s prehlbovaním ekonomickej a politickej krízy v Srbsku, ktorá je sprevádzaná vysokou mierou korupcie a klientelizmu. Súčasná kríza vytvára pocit úplnej bezperspektívnosti života v Srbsku.“

Ako možno vnímať, či pozorovať tieto „naše“ migrácie v kontexte celosvetových/celoeurópskych migrácií?

J. Marušiak: „Migrácie na Slovensko, resp. do iných štátov EÚ, sa netýkajú iba vojvodinských Slovákov a príslušníkov iných národnostných menšín v Srbsku, ale aj väčšinového srbského obyvateľstva. Odlišná dynamika ekonomického a politického vývoja v oboch štátoch spôsobila, že Slovensko predstavuje pre vojvodinských Slovákov nielen „externú domovinu“, ale aj atraktívnu destináciu pre ekonomickú a pracovnú migráciu. V tomto prípade vojvodinskí Slováci reagujú na vzniknutú situáciu podobne, ako ich Srbi. Teda ide primárne o ekonomicky motivované migrácie. Na druhej strane, táto situácia je výzvou aj pre Slovensko. Doteraz Slovensko bolo krajinou, odkiaľ obyvatelia viac odchádzali, než prichádzali, v súčasnosti sa stáva cieľovou krajinou nielen pre príslušníkov slovenskej diaspóry, ale aj pre občanov Srbska, Ukrajiny, v menšej miere aj Bulharska a Rumunska.“

Vojvodinskí Slováci svoju príslušnosť spájajú s dvoma domovinami. V jednej sa narodili, z druhej odišli ich predkovia a tá im v súčasnosti otvára nové možnosti pracovného i materiálneho rastu. Dvojitá príslušnosť prináša početné výzvy. Vzhľadom na dobré bilaterálne vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom pre nich samotných nenesie konfliktný potenciál.

Juraj Marušiak

Už v názve výskumu spomínate syntagmu „medzi dvomi domovinami“. Zaoberali ste sa aj témou „dvojitej domovskej“ identity?

J. Marušiak: „Individuálne skúsenosti a perspektívy sa veľmi odlišujú. Respondenti hovorili o zmiešanom pocite príslušnosti, ktorý sa menil v priebehu času. Niekedy sa cítia ako príslušníci menšiny v oboch krajinách, a niekedy nájdu spôsob, ako svoju dvojakú príslušnosť využiť ako prednosť. Slovensko, na rozdiel od Srbska, vnímajú ako krajinu, v ktorej sa môžu pracovne realizovať a v ktorej môžu zarobiť toľko, aby im to umožňovalo dôstojný život. Tí, ktorí žijú dlhšie na Slovensku, ho vo väčšine prípadov vnímajú ako svoj domov. Najčastejšou odpoveďou tých, ktorí získali na Slovensku právo na trvalý pobyt, je, že pre nich sú domovom obe krajiny. Vo vyjadreniach našich respondentov je teda prítomná ambivalencia. Počas dlhšieho rozhovoru s respondentmi sme zaznamenali výrazné oscilácie u jednotlivcov pri hodnotení vlastnej príslušnosti a pocitu, kde sa nachádza domov.

Respondenti sú zároveň viacnásobne viazaní na oba štáty. Pracujú na tom, aby si svoju viacdomosť, ktorá vylučuje jednoznačné rozhodnutie buď – alebo, udržali. Na našu prosbu, aby hierarchizovali, kde sa cítia viac alebo menej „doma“, odpovedali rozlične. Najviac zastúpené bolo evidentné želanie, aby sa Slovensko stalo ich domovom. Pre tých, ktorí zostávajú v Srbsku, alebo sa tam vracajú po pobyte na Slovensku – Slovensko zostáva „externou domovinou“.

„Návratová“ migrácia vojvodinských Slovákov je v pohybe, príslušníci komunity cirkulujú medzi Srbskom a Slovenskom. Proces „návratu“ má viaceré etapy a podoby. Vojvodinskí Slováci svoju príslušnosť spájajú s dvoma domovinami. V jednej sa narodili, z druhej odišli ich predkovia a tá im v súčasnosti otvára nové možnosti pracovného i materiálneho rastu. Dvojitá príslušnosť prináša početné výzvy. Vzhľadom na dobré bilaterálne vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom pre nich samotných nenesie konfliktný potenciál.“