Sprievodca vo voľbách do národnostných rád: Čo všetko by ste mali vedieť

Voľby členov do 23 národnostných rád národnostných menšín sa budú konať 13. novembra. Vtedy sa bude voliť, kto sa počas nasledovných štyroch rokov zúčastní pri rozhodovaní alebo bude samostatne rozhodovať o kultúre, vzdelávaní, informovaní a úradnom používaní jazyka v mene celej národnostnej menšiny.

Načo sú národnostné rady?

,,Národnostná rada je organizácia, ktorá je zo zákona poverená určitými oprávneniami zúčastňovať sa pri rozhodovaní alebo samostatne rozhodovať o určitých otázkach v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma s cieľom uskutočňovania kolektívnych práv národnostnej menšiny na samosprávu v týchto oblastiach,“ hovorí Zákon o národnostných radách národnostných menšín.

Znamená to, že od práce národnostnej rady závisí, v akej miere a akým spôsobom sa bude pestovať kultúra menšiny, nakoľko sa deti a mladí búdú môcť vzdelávať v materinskom jazyku a ako to vzdelávanie bude vyzerať, v akej miere bude menšinová spoločnosť informovaná pravdivo, včas a objektívne a či príslušníci a príslušníčky tej menšiny porozumejú obsah dokumentu, ktorý im vydajú. Nie je to malá vec.

Voľby do národnostných rád: Kto všetko môže hlasovať?

Hlasovať môže každý, kto sa zapísal do osobitného voličského zoznamu 72 hodín pred dňom konania volieb. Príslušník národnostnej menšiny sa do tohto zoznamu zapisuje na základe podanej žiadosti lokálnej samospráve. Jedna osoba sa môže zapísať len do jedného osobitného voličského zoznamu.

Emilija Orestijevićová z Centra pre slobodné voľby a demokratiu (CeSID) upozorňuje, že na nadchádzajúce voľby čakáme vo veľmi špecifickej atmosfére, v ktorej sa prelína proces sčítania obyvateľov a zápis do osobitného voličského zoznamu. Sčítanie obyvateľov má veľký význam pre fungovanie rady, lebo vplýva na samotný proces voľby týchto orgánov, ako aj na počet členov a financovanie, no dôležité je, aby občania pochopili rozdiel medzi týmito dvomi procesmi.

,,Na rozdiel od sčítania obyvateľov, kde je povinné zúčastniť sa, zápis do osobitného voličského zoznamu je na základe vlastného rozhodnutia – tento register sa zhotovuje pre každú národnostnú menšinu a obsahuje iba údaje o voličoch, čiže zoznam príslušníkov národnostnej menšiny, ktorí majú právo voliť na blížiacich sa voľbách,“ uvádza spolubesedníčka Storytelleru.

Voľby prostredníctvom elektorov alebo priame voľby do národnostných rád

Voľby členov do národnostných rád môžu byť, na základe vyššie uvedeného zákona, priame alebo sa môžu konať prostredníctvom elektorského zhromaždenia, pričom vychádzajú zo zásad slobodnej voľby, rovnosti volebného práva, periodicity a tajnosti volieb.

Priame voľby sa konajú ak je 24 hodín pred vypísaním volieb do národnostných rád v osobitných voličských zoznamoch viac ako 40 % príslušníkov jednej národnostnej menšiny podľa posledného sčítania obyvateľstva (rok 2011), kým sa voľby prostredníctvom elektorov konajú, keď nie sú splnené podmienky na priame voľby, alebo ak sa nové voľby vypisujú 60 dní po rozpustení niektorej rady, vysvetľuje Emilija Orestijevićová.

,,Priame voľby sa veľmi podobajú prezidentským, parlamentným alebo lokálnym voľbám – uskutočňuje ich Republiková volebná komisia (RIK) a volebné výbory vo volebných miestnostiach po celom Srbsku. Z druhej strany, voľby prostredníctvom elektorov sa konajú na jednom mieste, najčastejšie v Belehrade a to tak, že elektorské zhromaždenie volí členov rady spomedzi voličov z osobitného voličského zoznamu, na základe kandidátskej listiny. Aj pri týctho voľbách je hlasovanie tajné,“ uvádza naša spolubesedníčka.

Na nadchádzajúcich voľbách štyri rady sa budú voliť elektorským spôsobom a to macedónska, chorvátska, čiernohorská a goranská, ktorá sa volí po prvý raz.

Financovanie volieb

Legislatívny rámec nevníma rady ako politické orgány, ale ako organizácie, ktoré majú určité verejné oprávnenia. Podľa toho je financovanie samotnej kampane ponechané na samotných učastníkov volieb (vyhlásených volebných listín), žiadne finančné prostriedky sa z rozpočtu nevyčleňujú . Na druhej strane, prostriedky na organizáciu a uskutočnenie samotných volieb sa zabezpečujú zo štátneho rozpočtu.

Emilija Orestijevićová hovorí, že podľa zákona takéto netransparetné financovanie môže byť problémom.

,,Keďže prostriedky na kampaň nie sú poskytnuté zo štátneho rozpočtu, tým pádom nie sú pod kontrolou Agentúry na prevenciu korupcie. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny kontrolný orgán, ktorý priamo kontroluje využitie finančných prostriedkov vytvára sa tu priestor na početné zneužívania a možnosť manipulácií,“ vysvetľuje.

Kto kontroluje?

Povinnosť dodržiavať určitú procedúru vo volebných miestnostiach majú na starosti členovia volebného výboru a RIK v prípade priamych volieb, čiže špeciálne komisie, ktoré uskutočňujú voľby konajúce sa prostredníctvom elektorských zhromaždení.

Zástupcovia všetkých vyhlásených volebných listín majú tiež právo dohliadať na prácu RIK-a, uvádza Orestijevićová.

,,V tejto fáze nevieme, či na voľbách budú prítomní aj akreditovaní pozorovatelia (domáca alebo medzinárodná pozorovateľská misia). Je dôležité zdôrazniť, že občania, ktorých volebné práva sú ohrozené majú právo chrániť svoje volebné práva pred Republikovou volebnou komisiou podaním žiadosti o zrušenie hlasovania do 72 hodín od vzniku nesprávnosti,“ pripomína naša spolubesedníčka.

Okrem spomenutého, tento volebný cyklus neodolá tradičným problémom volebného systému v Srbsku akým je nestály a stranícky charakter volebnej administrácie v Srbsku, nedostatočné školenie členov volebných výborov a správanie sa médií počas kampane, uvádza Orestijevićová. Problémom je aj politizácia.

,,Národnostné rady sú podľa štruktúry orgány, ktoré sú hlboko spolitizované ‒ najčastejšie sa formujú počas výraznej politickej kompetície a pod vplyvom politických strán. A preto je mimoriadne ťažko tomuto problému predísť, ale na ňom možno pracovať povzbudzovaním zodpovednosti členov a efektívnejšou kontrolou práce rady vo všetkych fázach,“ odporúča spolubesedníčka Storytelleru.