Srbsko odpočítava posledné dni do parlamentných a prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v nedeľu, 3. apríla. I keď sa takmer vie, kto zvíťazí, občania dúfajú, že sa mýlia.
Volebná účasť sa líši od prieskumu k prieskumu, ale môžeme si byť istí, že rozhodovať bude viac občanov ako v referende, keď v januári tohto roku v Báčskom Petrovci, podľa Republikového štatistického úradu, zostalo prázdnych 62 % hlasovacích lístkov. Na republikovej úrovni bola zdržanlivosť vyššia, takže 69 % lístkov zostalo bez vyjadrenia názoru na zmenu ústavy. Takmer 63 % občanov obce Báčsky Petrovec dalo svoj súhlas, a neplatné boli takmer 4 % hlasovacích lístkov.
Na lokálnych voľbách v Báčskom Petrovci pred dvomi rokmi sa zo 11.989 ľudí, ktorí boli na voličskom zozname, 53 % rozhodlo, že podporí jednu z lokálnych politických možností. Tie možnosti boli koalícia SPS, SDPS (40%), potom Jednotné Srbsko (35%), SPS (12%), skupiny občanov získali 6-percentnú podporu, koalícia LSV, VP a ZZV 5 % a menšinová strana Slováci vpred! dostala 2-percentnú podporu.
Pred dvomi rokmi boli aj parlamentné voľby. Vtedy 49 % občanov obce Báčsky Petrovec dalo hlas ,,pre naše deti“, 15 % dalo hlas koalícii Dačić-Palma, 9% Zjednotenému demokratickému Srbsku, Suverenisti získali takmer 5%, pokým 3% hlasovalo pre Šapića, a 2% pre Kráľovstvo Srbov.
Anna Lačoková a Katarína Trusinová sú Slovenky zo Srbska, a keďže žijú na Slovensku, tieto voľby vynechajú. Hovoria, že nemajú možnosť prísť do Srbska a zmeškali prihlásiť sa na srbské veľvyslanectvo v Bratislave. Veria, že každý hlas stojí za námahu, pretože je zameraný na zmenu.
,,Myslím si, že každý hlas veľa znamená, síce neverím, že sa niečo zmení, ale každé úsilie sa oplatí“, hovorí Trusinová, ktorá študuje na Slovensku. Dodáva, že je takmer celkom spokojná s tohtoročnou voľbou, no pochybuje, že sú pre ponúknuté možnosti prioritné potreby mladých.
Čo vplýva na to, komu dáme svoj hlas?
Zdravý rozum, situácia v iných krajinách, stranícky program, potreba, aby sa hlasovalo proti, osobná zodpovednosť voči právu rozhodovať, viera, že konečne existuje niekto, pre koho možno hlasovať, súlad ideológie, potreba niečo zmeniť. Sú to faktory, ktoré budú vplývať na to, ktoré číslo bude zakrúžkované, a ktoré naši čitatelia uviedli v usporiadanej ankete.
,,(Volím) na základe výsledkov, suverenity v rozhodovaní v maximálnej možnej miere, politiky neutrality, rešpektovania územnej integrity štátu, pozitívnych medzinárodných diplomatických vzťahov a podobne,“ znie jedna z odpovedí.
Existuje však o niečo širšia škála faktorov, ktoré ovplyvňujú konečné rozhodnutie, o ktorej sa našim respondentom nepodarilo zmieniť, a to je nátlak. Džípy bez štátnej poznávacej značky, kúpa hlasov, vydieranie prepúšťaním, sú scenáre, ktoré sme už videli. Aleksandar Popov zo Strediska pre regionalizmus dodáva, že v menších mestách je nátlak väčší.
„Máme tu priame hrozby ľuďom a jej rodinným príslušníkom. V menších mestách, kde sa všetci poznajú, sa ľudia necítia tak chránení, pretože súdny systém je podriadený vládnucej strane. To odrádza ľudí, aby zdvihli hlas proti,“ vysvetľuje Popov.
Zbieranie kapilárnych hlasov, podplácanie potravinovými balíkmi, hlasovanie zosnulých, vytváranie osobných databáz, sú známe scenáre. Na otázku, či budeme mať 3. apríla spravodlivé voľby, Popov odpovedal jednoznačne negatívne.
„Myslím si, že vládnuca strana využíva všetky svoje legálne a nelegálne zdroje, aby dosiahla čo najlepšie skóre. Vidíme, že funkcionárska kampaň bola v plnom prúde. Nie všetko sa deje v deň volieb. „Ešte predtým sa pracuje na tom, aby sa voliči kúpili,“ vysvetľuje.
Čo po demokratických sviatkoch?
Takmer každý sviatok má aj rituály, ktoré sa vykonávajú po jeho ukončení. Po Vianociach sa rozoberá stromček, po Veľkej noci sa zhotovujú studené predjedlá z varených vajec, a po voľbách sa počítajú hlasy, ktoré vraj neboli férové a uvažuje sa o proteste.
Kým Popov uvádza, že by len „veštci pozerajúci sa do kariet“ mohli predpovedať, čo sa stane nasledovný deň, pretože je blízka budúcnosť kvôli ukrajinskej kríze neistá, rôzne organizácie predsa len „veštili z kariet“.
Inštitút pre európske záležitosti urobil prieskum začiatkom marca, v ktorom uvádza, že 86 % anketovaných sa plánuje prejsť na volebné miesto, no 18 % sa zrejme rozhodne po ceste. SNS dostane 44 % hlasov pre parlament, Spojení za víťazstvo Srbska 15 %, koalícia okolo Dačića 5% a koalícia Musíme 2,7% hlasov. Treba zdôrazniť, že viac ako pätina opýtaných odmietla odpovedať na otázku, komu dá svoj hlas. V prezidentskom kresle bude sedieť ten istý muž so 60 % hlasov, hneď za ním je Zdravko Ponoš s 18 % hlasov. Samozrejme, predvolebný výskum treba brať s rezervou.
V ankete, ktorú sme usporiadali, predpovede sú hlavne pesimistické, no nájde sa aj niektorá kladná odpoveď. Napríklad, jeden respondent verí, že sa všetko zmení. Je tu aj predpoklad, že Belehrad ,,padne“, a tak tretina rozpočtu bude pod kontrolou demokraticky zvolených ľudí. Je tu aj predstava, že v zastupiteľstve bude viac reálnej opozície, a preto bude zaujímavejšia. Celkový dojem je, že vládnuca strana oslabne. Existuje aj odpoveď, že jedinou zmenou bude rotácia kresiel.
,,Chcem, aby sa vláda zmenila. Aby nebola ,,moc“, ale aby v štátnych funkciách boli schopní, humánni, nesebeckí ľudia, ľudia, ktorí sú pripravení konať dlhodobé spoločné dobro“, znie jedna z odpovedí.
Jeden z tých, ktorí vyplnil Storytellerovu anketu, napísal, že po 3. apríle ceny, samozrejme, budú vyššie. A možno sa v pondelok dočkáme aj informácie, že koronavírus je stále prítomný, ako sa to už raz stalo, hovorí jeden z respondentov.
Hlas menšín
Aleksandar Popov vysvetľuje, že existuje rozdiel v tom, ako strana bude prehovárať príslušníkov väčšej, v respektíve menšej národnostnej menšiny. Ako príklad uvádza Zväz vojvodinských Maďarov, ktorý má zaručené miesto v zhromaždení, a to počtom voličov aj „dohodou“ so súčasnou vládnucou stranou.
„Pokiaľ však ide o menšie menšiny, usilujú sa získať popredných ľudí, najskôr v národnostných radách, a potom ľudí s vysokým rešpektom. Týmto spôsobom je menšina ovplyvnená, aby sa pridala k vládnucej strane,“ vysvetľuje náš spolubesedník.
Anna Lačoková je novinárka žijúca na Slovensku. Dôvodom vysťahovania jej rodiny do zahraničia bola najmä nespravodlivosť, napätie v spoločnosti, politické zasahovanie tam, kde sa to nepatrí, cenzúra v médiách.
,,Tiež sme chceli, aby naše dieťa malo viac možností, pekné detstvo. Keby sa aspoň niečo z vyššie uvedeného zmenilo, bol by to dobrý začiatok. Srbsko je naša vlasť, vždy sa k nej budeme vracať“, povedala.
Katarína Trusinová po ukončení štúdia neplánuje zostať na Slovensku. I keď verí, že zvíťazí niekto, kto Srbsko skutočne zmení, jej plány sú trochu opatrnejšie.
,,Chcela by som sa vrátiť domov, ale keďže sa u nás zamestnávajú hlavne príslušníci strany, verím, že tu zostanem“, uzaviera naša spolubesedníčka.
Pridaj komentár & Dodaj komentar