Helena Babjaková je mladá kulpínska volejbalistka, ktorá od detstva prejavovala vášeň pre tento šport. Inšpirovaná svojou staršou sestrou Luciou, ktorá začala chodiť na volejbalové tréningy aj Helena sa rozhodla vyskúšať volejbal už ako osemročná.
„Pamätám si, že prvé tréningy len málo súviseli s volejbalom, boli to len rôzne hry s volejbalovou loptou. Až neskôr sme začali s volejbalom a základnými elementmi. Nikdy nezabudnem na svoj prvý zápas, ktorý sa konal v Kulpíne v roku 2020. Ako malá som snívala o reprezentovaní Kulpína a tento sen sa mi splnil. Mala som veľku trému, ale rýchlo som pochopila, že toto je to, na čo som čakala, a že tá tréma je zbytočná“, hovorí Helena.
Tímová hra Helenu uchvátila svojou dynamikou a spoluprácou, ktorá je nevyhnutná na úspech.
„Keď hrám, pre mňa nič iné neexistuje – len volejbalový terén, moje spoluhráčky, tréner, volejbalová lopta a súperi z druhej strany siete. Volejbal je môj únik z reality. Najobľúbenejšie zážitky na zápasoch sú body získané bojom. Dlhé a ťažké body, keď sme všade – na teréne, mimo neho, na zemi, vo vzduchu – len aby lopta nespadla na zem a aby ten bod bol náš,“ vysvetľuje.
Helena si váži podporu svojej rodiny a trénera, ktorí sú jej najväčšími vzormi.
„Je krásne vedieť, že mám ich gény a že ich využívam. Keď som zistila, že nie som prvá v rodine, ktorá hrá volejbal, chcela som byť najlepšou hráčkou v rodine. Veľkým vzorom je aj môj tréner, ktorý sa nikdy nevzdáva. I keď som sa vzdávala ja, on sa nikdy nevzdával“, hovorí Helena.
Balansovanie medzi školou a športom nie je vždy jednoduché, volejbal má pre ňu prednosť.
„Každý deň ráno idem do školy, potom si oddýchnem, urobím niečo pre školu a idem na tréning. Po tréningu idem spať a takto dookola. Je ťažké balansovať medzi školou a športom. Mojou chybou je, že zvyknem dávať šport na prvé miesto a nie školu. I keď mi hovoria, aby som sa viac sústredila na školu, stále robím opak. Mne to neprekáža, ale mojim rodičom áno,“ hovorí s huncútskym úsmevom Helena.
Heleniným snom bolo v prvom rade reprezentovať Kulpín.
„Je tomu iba štyri roky, ale som vďačná, že vôbec existuje náš Ž.V. K Kulpín a že z mojich desiatich rokov tréningu, mám štyri roky skúseností z hry. Ako malá som chcela byť profesionálnou volejbalovou hráčkou, ale myslím si, že ma to už prešlo. Nemôžem si predstaviť, že by som trénovala päťkrát do týždňa a dvakrát denne. Možno je to tým, že tu nemám takú príležitosť, ale aj tým, že v tejto chvíli mám iné plány do budúcnosti.“
Jej zápal a odhodlanie ju doviedli až k nezabudnuteľným zážitkom, vrátane účasti na turnaji v Holandsku, v Sint Anthonis, kde so svojím tímom obsadila druhé miesto.
„Najlepším zážitkom bol pre mňa volejbalový turnaj Pinkstertoernooi v Holandsku. S mojimi spoluhráčkami sme patrili do B kategórie, pretože v A kategórii boli hráčky superligy. Hralo sa 2 sety po 10 minút a tieto zápasy by som nazvala „férovými zápasmi“, pretože v B kategórii sme nemali rozhodcov, takže komunikácia medzi súpermi bola skvelá. Hrali sme osem zápasov, z toho päť sme vyhrali, dvakrát remizovali a raz prehrali. Skončili sme na druhom mieste v Holandsku!“, spomína Helena.
Helena sa pripravuje na novú etapu svojho života, keďže plánuje študovať na Slovensku. S vedomím, že to bude jej posledná sezóna v Kulpíne, je odhodlaná pokračovať vo volejbale aj v novom prostredí, no zároveň je otvorená novým výzvam a možnostiam.
„Bude mi to ťažké, lebo neviem, či sa niekedy vrátim. Skúsim pokračovať s volejbalom aj na Slovensku. Ak to vyjde, bude to super, ak nie, skúsim niečo iné a nové,“ hovorí Helena.
Fotografie použité v tomto príspevku sú z archívu spolubesedníčky a Ž. V. K. Kulpín.
Pridaj komentár & Dodaj komentar