Výrub stromov na obľúbenom výletnom mieste Širina v Báčskom Petrovci, kU KTORÉMU PRIŠLO bez oznámenia zo strany príslušných inštitúcií, vyvolal hnev občanov A OBČIANOK a znepokojenie nad ohrozením vtáctva a ďalšej fauny a flóry. Odborníci apelujú na zachovanie zostávajúcej zelene a výsadbu nových stromov.
Pred týždňom obyvatelia Báčskeho Petrovca s neverou sledovali, ako mizne časť ich obľúbeného výletného miesta Širina, pri kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj. Veľké množstvo stromov bolo vyrúbaných bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia alebo verejnej diskusie, čím zostali holé plochy na mieste niekdajšej zelenej oázy. Tento krok vyvolal lavínu negatívnych reakcií a množstvo otázok znepokojených ľudí.
Kanál Dunaj-Tisa-Dunaj (DTD), vitálna vodná cesta Vojvodiny, sa nachádza pod správou verejného vodohospodárskeho podniku „Vody Vojvodiny„. Tento podnik má kľúčovú úlohu v údržbe plavebnej dráhy, zavlažovaní poľnohospodárskych plôch, predchádzaní povodniam a ochrane pred vodou, čím zabezpečuje fungovanie tohto zložitého systému kanálov. Práve preto sme kontaktovali „Vode Vojvodine“ v súvislosti s výrubom lesíka na Širine, žiadajúc vysvetlenie pre odstránenie stromov v blízkosti kanála, ale odpovede sme doteraz nedostali.
„Vode Vojvodine“ sa starajú o 929 kilometrov kanálov, vyvažujúc potreby plavby, zavlažovania a ochrany životného prostredia. Okrem „Vody Vojvodine“ sa na správe systému DTD podieľa aj Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva, Pokrajinský sekretariát a miestne samosprávy, prostredníctvom spoločnej spolupráce na zachovaní tohto dôležitého zdroja.
Obyvatelia Báčskeho Petrovca zdôrazňujú, že Širina je dôležitým biotopom pre prísne chránené druhy vtákov v Srbsku, medzi ktorými sú aj ďatle a žlny, ktoré sú obzvlášť citlivé na stratu starých stromov.
„V okolí Báčskeho Petrovca je najčastejší veľký ďateľ (Dendrocopos major) a dedinský ďateľ (D. syriacus). V okolí boli zaznamenané aj stredný (Leiopicus medius) a malý ďateľ (Dryobates minor). Žlny sú v tejto rovinatej oblasti zriedkavejšie kvôli malému počtu starých stromov, ale pri kanáli bola na hniezdení videná zelená žlna (Picus viridis) a bola spozorovaná aj sivá žlna (P. canus). Vo Vojvodine je okrem týchto ďatľov v niektorých väčších lesných oblastiach prítomná aj čierna žlna (Dryocopus martius),“ hovorí Andrej Medveď, profesor biológie.
Prísna ochrana týchto druhov je nevyhnutná, pretože majú dôležitú úlohu v ekosystéme. Ďatle a žlny pomáhajú pri kontrole populácií hmyzu a ich dutiny využívajú aj iné vtáky na hniezdenie. Zachovanie týchto druhov prispieva k zachovaniu biodiverzity a zdravia našich lesov.
Mária Melichová, členka združenia „Zelení Petrovec“, často trávi voľný čas v prírode pri kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj.
„Širina bola skutočnou oázou pre vtáky. Minulú zimu som osobne prvýkrát uvidela sivú žlnu na jednej strane Širiny, a potom aj v lete blízko nej, čo naznačuje možnosť hniezdenia. Stredného ďatľa som tiež vídala počas celého roka, práve na stromoch, ktoré sú teraz vyrúbané. Dokonca aj brhlíka som prvýkrát spozorovala na Širine toto leto,“ hovorí Mária a dodáva, že na Širine sa okrem prísne chránených ďatľov vyskytujú aj sovy a sokoly, vzácne dravce.
„Bohužiaľ, deň pred výrubom som tam prvýkrát videla aj zelenú žlnu. To ráno, v nedeľu 26. októbra, mi aplikácia Merlin za jedinú hodinu rozpoznala 27 rôznych druhov vtákov! Toto jasne hovorí o bohatstve a význame tohto biotopu, ktorý sme, žiaľ, stratili,“ uzatvára táto ekologická aktivistka.
„Keďže ďatle sú druhy, ktoré sú svojím spôsobom života viazané na staršie a hrubšie stromy, pretože v nich vytvárajú svoje dutiny na hniezdenie, ale aj hľadajú svoju potravu (hmyz a ich larvy), najväčším problémom pre ich prežitie v niektorých menej zalesnených oblastiach je práve výrub starých stromov,“ hovorí Medveď.
Podľa rôznych výskumov bolo zistené, že na starých stromoch je prítomných a svojím životom viazaných aj viac ako 100 rôznych druhov organizmov, ktoré osídľujú takéto stromy od ich koreňov až po ich korunu, dodáva Andrej Medveď.
„Každý starý strom je ako veľký panelák s množstvom rôznorodých obyvateľov, ktorí si navzájom pomáhajú. Keď je zoskupenie takýchto starých stromov väčšie, vždy je tu aj väčší počet druhov obyvateľov,“ opisuje Medveď.
Podľa tohto profesora biológie je najlepšou ochranou týchto druhov ochrana starých lesov a starých stromov. „Najčastejšie sa na základe niektorých ikonických a známych vzácnych druhov vykonáva ochrana takýchto zalesnených oblastí, a tým sa chráni aj veľké množstvo iných druhov zvierat, rastlín a húb, ktoré ich obývajú,“ vysvetľuje Andrej Medveď.
Profesor zdôrazňuje, že výrub lesa neovplyvňuje len vtáky, ale aj celý ekosystém.
„Ďatle a žlny sú vtáky a odleteli včas a s najväčšou pravdepodobnosťou si budú musieť hľadať nový lesík starých stromov, aby sa mohli kŕmiť a hniezdiť. Toto nie je hniezdne obdobie roka pre ďatle, takže ich hniezda s mláďatami neboli zničené. Ale to určite predstavuje väčšiu stratu pre menšie druhy zvierat, rastlín a húb, pre ktoré staré stromy predstavujú trvalé miesto pre život počas celého ich života,“ vysvetľuje profesor.
Aj keď si vtáky dokážu samy nájsť nové biotopy, spolupráca s miestnou komunitou na zabezpečení alternatívnych biotopov v blízkosti kanála DTD, ako napríklad výsadba pôvodných stromov, by bola prospešná pre dlhodobé zachovanie ďatľov a žln.
Okrem toho, že im bol narušený prirodzený spôsob migrácie a hľadania jesenných a zimných útočísk, vtákom sa ohrozilo sa aj hniezdenie. Ak sme doteraz neboli, sme na správnej ceste k vyhnaniu vzácnych druhov z nášho okolia, myslí si Mária Melichová.
„Bohužiaľ, staré a mŕtve stromy, ktoré tvoria domov ďatľom, sa nedajú nijako nahradiť. Nemôžeme zasadiť starý ani mŕtvy strom. A aj ten má svoje miesto v zdravom ekosystéme,“ dodáva.
Andrej Medveď dodáva, že vtáky, a teda aj ďatle, nemôžeme len tak usadiť v nejakom biotope, ktorý sme im my určili, pretože si vo voľnej prírode vyberú len to, čo im vyhovuje.
„Plánovaná výsadba dlhovekejších pôvodných stromov (nielen klonovaných topoľov) by určite zabezpečila biotop pre mnohé druhy organizmov a aj pre ďatle a žlny na dlhšie časové obdobie,“ myslí si Andrej Medveď a uzaviera:
„To, čo môže každý z nás urobiť pre vtáky a aj pre svoje dobro, je včas (včera) zasadiť stromy, aby sme všetci mali lepšiu ochranu pred vetrom, krajší tieň, príjemnejšie prostredie, menšiu eróziu pôdy a aj perspektívnejšiu budúcnosť pre nás, naše deti a všetky druhy. Pretože každý strom zasadený a zachovaný dnes nám môže v budúcnosti poskytnúť mnohonásobne neoceniteľne kvalitnejší život.“
Autorka fotografií: Mária Melichová
Pridaj komentár & Dodaj komentar