V porovnaní s predchádzajúcim sčítaním obyvateľstva, ktoré bolo realizované pred 11 rokmi, sa počet obyvateľov Srbska znížil o 7,5% a v súčasnosti je nás 6 647 003. Srbov a Rómov je menej o 10%, kým ostatné menšiny evidujú straty 20% až 50%. Obavy zo sčítania boli oprávnené.
„Počet Slovákov medzi týmito dvoma sčítaniami klesol o nejakých 10 000. Obec Báčky Petrovec zmizla z demografickej mapy. V najbližších štyroch až piatich desaťročiach, ak bude počet Slovákov naďalej klesať takýmto tempom, znížia sa na úroveň jedného sídla“, varuje Dr. Daniela Arsenovićová, profesorka na Departmáne geografie, turizmu a hotelierstva na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade .
Ukrajinci, Rusíni, Slováci a Rumuni stratili pätinu obyvateľstva. Bez tretiny zostali Maďari, Bulhari, Bunjevci, Slovinci, Chorváti. Najhoršie dopadli Vlachovia a Nemci, ktorí prišli o 40% svojich občanov, pričom sa v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním o polovicu menej ľudí vyjadrilo ako Čiernohorec/Čiernohorka. Arsenovićová uvádza, že pokles počtu obyvateľov sa očakával.
„Je to dôsledok nízkej pôrodnosti, teda fertility – priemerného počtu narodených detí na jednu ženu v plodnom období. To číslo je 1,5 – čo znamená, že na jednu ženu sa rodí toľko detí. Aby počet obyvateľov rástol, ten počet by mal byť ponad dva“, vysvetľuje profesorka.
Dôvodom je, okrem nízkej návštevnosti pôrodnice, aj deformovaná veková pyramída, teda väčší počet starších ľudí, a tým aj úmrtnosť. V zozname „vinníkov“ je aj migrácia, vysvetľuje Arsenovićová.
„Máme negatívne migračné saldo, čo znamená, že v krajine máme viac emigrácie ako imigrácie. Samozrejme, tá rovnováha nie je rovnaká, keď sa pozrieme na úroveň obcí a menších lokálnych prostredí. Nárast počtu obyvateľov evidujú najmä väčšie mestské centrá, čo je dôsledok prisťahovalectva z iných častí krajiny. Kým menšie územia evidujú pokles pre nedostatočnú pôrodnosť a vysídlenie obyvateľstva“, vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Nízka fertilita je prítomná aj u žien všetkých menšín, okrem príslušníčok bosniansko-moslimskej, albánskej a moslimskej národnosti. Jediná menšina, ktorá zaznamenala rast, bola bosniansko-moslimská o 6%. Sú tu aj Rusi, ktorých počet sa viac ako zdvojnásobil, a 16% občanov sa vyjadrilo ako Juhoslovan/Juhoslovanka.
Napriek väčším škodám, ktoré utrpeli menšiny, Srbi v súčasnosti tvoria 80,6% populácie, zatiaľ čo podľa posledného sčítania obyvateľstva to bolo 83,3%. Najpočetnejšou menšinou sú Maďari, ktorí tvoria 2,8% obyvateľstva oproti 3,5% pred desaťročím. Za nimi nasledujú bosnianski Moslimovia s podielom 2,3%, kým sú na treťom mieste Rómovia s 2%. Slováci tvoria 0,6% celkovej populácie. Rozsiahlejšie vyľudňovanie menšín je výsledkom hry malých čísel, vysvetľuje Arsenovićová.
„Nie je rovnaké, keď negatívne číslo zasiahne 7-miliónovú populáciu, ako keď zasiahne 50.000 obyvateľov. Samozrejme, že sa to vo väčšej miere odzrkadlí na menšej populácii. Musím podotknúť, že pri niektorých etnických skupinách, ako sú Slováci a Maďari vo Vojvodine, je tento negatívny trend čiastočne dôsledkom nehateného pohybu v rámci krajín Európskej únie“, hovorí profesorka.
Územia kde žijú Slováci?
Kanjiža, Senta, Čoka, Ada, Báčska Topola a Malý Iďoš sú mestá, v ktorých dominujú Maďari. Bosnianski Moslimovia väčšinou žijú v Sjenici, Novom Pazare a Tutine. Bosilegrad a Dimitrovgrad sú obce s väčšinovým bulharským obyvateľstvom, zatiaľ čo Albánci žijú prevažne v Preševe a Bujanovci.
K pestrofarebnosti kultúrnej mapy prispievajú aj Slováci, ktorí dominujú v obciach Báčsky Petrovec a Kovačica. Báčskopetrovčanov úhrne je 11.512, z toho tretinu tvoria Srbi a 60% Slováci. Viac ako polovica z celkového počtu obyvateľov žije v okolitých dedinách. V Obci Kovačica žije 21.178 ľudí, no v samotnej Kovačici žije iba štvrtina. Slovenská menšina tvorí 40% tejto obce.
Menej ľudí – menej práv
Zástupca pokrajinského ochrancu občanov zodpovedný za ochranu práv národnostných menšín János Orosz konštatuje, že výsledky sčítania obyvateľstva majú zásadné, niekedy až rozhodujúce, dôsledky pre spoločenské procesy v menšinovej komunite, ktoré presahujú rámce čírych štatistických ukazovateľov, pretože v mnohých prípadoch vystupuje ako kritérium na uplatnenie určitého práva priam počet alebo percento príslušníkov národnostného spoločenstva.„Tak napríklad počet priamo určuje povinnosť územnej samosprávy zaviesť jazyk menšiny do úradného používania (15% z celkového počtu obyvateľov), dostupnosť vzdelania a výchovy v jazyku menšiny. Vydávanie kníh, vydávanie tlače a práca elektronických médií sú podmienené existenciou zainteresovaného publika. Kultúrna činnosť závisí od existencie autorov, interpretov, ale aj kritického počtu konzumentov, čo zároveň ovplyvňuje získavanie finančnej pomoci pre kultúrne inštitúcie a médiá“, vymenúva Orosz.
Dodáva, že počet príslušníkov národnostnej menšiny vyvoláva potrebu proporcionálneho zamestnávania v orgánoch štátnej správy. Počet príslušníkov určitej národnostnej menšiny podmieňuje zostavenie a počet členov jej národnostnej rady.
„Rovnako ako aj výšku finančných prostriedkov na činnosť rady, pretože 70% štátnych a pokrajinských prostriedkov je alokovaných na základe celkového počtu príslušníkov národnostnej menšiny a počtu jej inštitúcií, pričom sa vo Vojvodine aplikuje aj doplnkové rezidentské kritérium“, vysvetľuje náš spolubesedník.
Stratová nie je iba menšina
Pri etnických komunitách klesá nielen počet obyvateľov, ale zaniká aj kultúrna identita. Ako spoločnosť zostávame ochudobnení o jednu kultúru. Okrem poklesu absolútneho počtu obyvateľov, ktorý so sebou prináša fertilitný a práceschopný kontingent, sa stráca aj výhoda života, dospievania, tvorby a rozvoja národa v multikultúrnom prostredí, upozorňuje Arsenovićová.
„Ten kulturologický aspekt je dôležitý najmä pre územie Vojvodiny, kde obyvateľstvo žilo desaťročia a stáročia v jednom multietnickom spoločenstve“, vysvetľuje pani profesorka.
János Orosz hrdo poukazuje na to, že najdôležitejšou črtou Vojvodiny, vďaka ktorej je v Európe rozpoznateľná, je heterogénnosť jej obyvateľstva. Okrem príslušníkov väčšinového národa žije vo Vojvodine bezmála tridsať rôznych národnostných spoločenstiev.
„Tú demografickú rôznorodosť nevnímame ako nedostatok, ale ako výhodu, tiež bohatstvo, a multikulturalizmus, viacrečovosťa mnohosť konfesií predstavujú základ pre budovanie ducha tolerancie, medzietnického spolunažívania, vzájomného rešpektovania rôznorodosti a úcty k tradíciám, zvykom a všetky osobitosti príslušníkov národnostných spoločenstiev, čo prispieva k ďalšiemu rozvoju demokracie, tolerancie a európskych štandardov na tomto území“, hovorí zástupca pokrajinského ochrancu občanov.
Dodáva, že negatívne demografické pohyby tiahnu len negatívne dôsledky – nielen pre väčšinové, ale jednotlivo aj pre menšinové národy, a teda pre celú komunitu. Niet tam víťazov, pretože je to strata pre všetkých – pre menšinové, ale aj väčšinové obyvateľstvo.
„Miznutie diverzity znižuje možnosť získavania nových vedomostí, učenia sa jazykov, zužuje sortiment tejto klenotnice, a určite hrozí, že povedie k nejakému duchovnému ochudobneniu, ktorému sa musíme brániť“, upozorňuje Orosz.
Ako si udržať mladých ľudí?
Jedným z dôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vyľudňovanie je aj fertilita, teda počet žien v plodnom období. Priemerný vek Slovákov bol vlani 47,6 rokov, keď muži mali v priemere 45,4 rokov a ženy 49,6 rokov.
Vlachovia, Bulhari, Macedónci, Nemci, Slovinci a Chorváti oplývajú o niečo staršími občanmi, ktorí majú v priemere okolo 55 rokov. Väčšinu mladých ľudí tvoria Albánci, bosnianski Moslimovia a Rusi, zatiaľ čo najmladší sú Rómovia s priemerom len 30 rokov.
Orosz vysvetľuje, že mladí ľudia z menšinových národov, ktorí majú svoje vlastné domovské krajiny, ako sú Maďari, Slováci a Rumuni, si často vyberajú štúdium práve tam, a to z dôvodu väčšieho rozsahu povolaní, ktoré majú k dispozícii v ich rodnom jazyku, nižších nákladov na vzdelanie alebo väčších výhod, ktoré im ponúka materský štát. Vysokovzdelaný káder, by musel plynule ovládať väčšinový a menšinový jazyk, aby mohol pracovať vo svojom odbore, čo je ďalším dôvodom prečo sa mladí ľudia často nevracajú.
„Vzdelávanie v domovskej krajine znamená vytvorenie odborníkov, ktorí budú schopní profesionálne pracovať vo svojom rodnom jazyku. Trápime sa s deficitom sudcov, ľudí pracujúcich v administratíve, ktorí hovoria menšinovými jazykmi. Aby ste mohli pracovať so stránkami a vykonávať úkony, musíte dokonale poznať svoj rodný jazyk, nie ten, ktorý budete používať pri nákupe v obchode. Na strane druhej, by bolo žiadúce, aby všetci títo ľudia ovládali srbský jazyk v rovnakej miere, pretože bilingvizmus je must have“, hovorí Orosz.
Počet Slovákov v Srbsku by Sanja ĐorđevićDodáva, že k intenzívnejšiemu odchodu z krajiny navyše prispieva aj možnosť získania dvojitého občianstva – jedným z nich je spravidla aj občianstvo členského štátu EÚ. Mobilitu obyvateľstva nemožno ani zakázať, ani zastaviť, ale určite je cieľom, aby sa mladí ľudia po štúdiu v zahraničí vrátili do domoviny, čím prispejú k posilneniu svojej komunity.
„Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné navrhnúť a implementovať celý rad rôznych stimulačných opatrení. Niekedy to môžu byť mimoriadne štipendiá, zabezpečené zamestnanie, možnosť kariérneho vzrastu, materiálne či iné benefity – v každom prípade v závislosti od konkrétnych životných situácií a potrieb ako tých, na ktorých by sa tieto opatrenia vzťahovali, tak aj tých subjektov, ktoré by ich aplikovali“, uvádza Orosz.
Vyľudňovaniu sa nedá zabrániť, dá sa však spomaliť
Profesorka Arsenovićová hovorí, že je možné, že niektoré menšinové komunity zmiznú z kultúrnej mapy Srbska. Niekedy nie sú v zozname viditeľné z dôvodu metodických zmien pri zbere údajov, ale aj z vyššie uvedených dôvodov. Vidno to na príklade Nemcov, ktorých bolo pred desaťročím 4.064.
„V tomto sčítaní obyvateľstva je asi 2.000 Nemcov. Je vysoká pravdepodobnosť, že v najbližších dvoch sčítaniach obyvateľstva ako etnické spoločenstvo v Srbsku ani nebudú existovať. Znie to neuveriteľné, ale je to realita, ktorú vidíme od sčítania po sčítanie obyvateľstva“, hovorí profesorka Arsenovićová.
Jánoš Orosz hovorí, že ak by existoval osvedčený a komplexný recept na zastavenie vyľudňovania – určite by sa už bol aplikoval. Stále sa však dá niečo urobiť.
„Opatrenia sociálnej politiky na zvýšenie pôrodnosti, pomoc rodinám, sociálne programy, zastavenie trendu odchodu z krajiny či už za štúdiom alebo za prácou. Ak aj odídu, treba tých ľudí stimulovať, aby sa vrátili“, hovorí Orosz.
Arsenovićová uvádza, že trendy znižovania populácie sú prirodzené, a že zasahujú aj iné krajiny. Hovorí, že sa proti tomu nič nedá urobiť.
„Je veľmi ťažké hovoriť o opatreniach, ktoré môžu zabrániť negatívnemu trendu, vzhľadom na to, že sme vo fáze negatívnej tranzície. Ide o takzvanú druhú demografickú tranzíciu, ktorá sa vyznačuje nízkou úrovňou fertility. Všetky vyspelé spoločnosti, vrátane našej, zažívajú negatívne demografické zmeny. Obávam sa, že tento proces nemožno zastaviť. Dá sa to zmierniť. Najprv ho treba stabilizovať určitými opatreniami“, vysvetľuje táto demografka.
Dodáva, že tretia demografická tranzícia, v ktorom sa nachádzajú napríklad škandinávske krajiny, znamená väčší počet prisťahovalcov zo zahraničia. Srbsko ešte nie je v tomto štádiu, ale je isté, že ho to čaká v budúcnosti, proces príchodu občanov z ekonomicky menej rozvinutých krajín sa už začal.
„Sme otvorená krajina, otvorená spoločnosť. Sme súčasťou európskeho kontinentu, aj keď nie sme členmi Európskej únie. Jednoducho, tá ekonomická migrácia je niečo, čomu sa nedá vyhnúť, a čo sa deje aj v oveľa vyspelejších krajinách. Nemôžeme tomu uniknúť, ani tomu nemôžeme zabrániť, a určite nás v nasledujúcom období čaká väčší prílev obyvateľstva zo zahraničia. Ak budú prichádzať z oblasti tradične vysokej fertility, potenciálne to zmení etnickú zostavu našej krajiny“, uzatvára profesorka Arsenovićová.
Pridaj komentár & Dodaj komentar