Petícia „Zalesňme Vojvodinu“ – bez zmien zákonov lesov nebude

Sieť „Zalesňme Vojvodinu“ spustila petíciu, v ktorej kompetentné inštitúcie žiadajú o riešenie problému nedostatočného zalesňovania v tejto časti krajiny.

Vládu Vojvodiny žiadajú, aby ako oprávnený navrhovateľ predložila srbskému parlamentu návrhy zmien a doplnení zákona o lesoch, poľnohospodárskej pôde a poplatkoch za užívanie verejných statkov.

Pri zákone o lesoch sa vyžaduje, aby obce a mestá vypracovali na svojom území do určitého termínu viacročné plány zalesňovania. Novelami zákona o poľnohospodárskej pôde by tiež mali obce a mestá vyčleniť určité percento štátnej poľnohospodárskej pôdy na výsadbu ochranných pásov proti vetru a na zalesňovanie v primeranej kvalite. Novelami zákona o poľnohospodárskej pôde by sa mal ustanoviť aj iný pomer rozdelenia príjmov z prenájmu štátnej poľnohospodárskej pôdy medzi republikový, pokrajnského a lokálny rozpočet z 30:30:40 na 10:50:40. Sieť „Zalesňme Vojvodinu“ poukazuje aj na to, že novelou zákona o poplatkoch za užívanie verejného majetku by sa mal zrušiť poplatok za zmenu využitia poľnohospodárskej pôdy na zalesnenie.

Zároveň žiadajú pokrajinskú vládu o zmenu a doplnenie rozhodnutia o zriadení rozpočtového fondu pre lesy s cieľom zabezpečiť účasť občanov a širokej verejnosti na rozhodovaní o programe fondu.

Ako sa uvádza vo vysvetlení, uvádza Agrosmart, hoci tretina obcí a miest vo Vojvodine má menej ako jedno percento lesnatosti, len Obec Srbobran má viacročný plán zalesňovania.

Preto by obce a mestá mali byť povinné tieto plány vypracovať do určitého termínu. Vypracovaním plánov je potrebné rozlíšiť, ktoré konkrétne plochy sa budú zalesňovať a s akými druhmi, vyriešiť majetkové vzťahy, určiť, kto sa bude o lesy po výsadbe starať a koľko to bude všetko stáť. Vypracovanie týchto plánov a ich následnú realizáciu je možné čiastočne hradiť z pokrajinského Lesníckeho fondu.

-Obce a mestá by mali mať povinnosť vyčleniť určité percento štátnej poľnohospodárskej pôdy na zalesňovanie a budovanie vetrolamov. Ak si túto povinnosť nesplnia, časť príjmu z prenájmu pôdy by bola dodatočne odvedená do pokrajinského rozpočtu. Od roku 2014 do roku 2020 dostával štátny rozpočet z prenájmu a zmeny využívania pôdy 1,7 až 2,5 miliardy dinárov ročne, z čoho 85 až 90 percent pochádzalo z prenájmu v AP Vojvodine. Malá časť týchto peňazí, medzi 10 a 20 percent, bola vynaložená účelovo, ale len na území bez pokrajín, a najväčšia časť nebola trovená účelovo. Nájomníci z Vojvodiny tak v podstate platili pozemkové úpravy v centrálnom Srbsku, ako aj činnosti, ktoré s pozemkom nemajú nič spoločné, uvádza sa v petícii.

Viac podrobností o petícii si môžete prečítať TU.