Je nedeľné ráno. V centre Padiny stretávame veľa miestnych. Niektorí sa s nákupnými zoznamami ponáhľajú do obchodov a vychádzajú z nich, aby si zadovážili chýbajúce ingrediencie na prípravu nedeľného obeda, iní sa rozhodli využiť decembrové slnko na prechádzku po Hornej Doline, prekrásnom veľkom parku, kam sme zamierili aj my. „Vitajte opäť v Padine“, máva nám Jaroslav Pokorácky, predseda Ekologického hnutia Padina (EKOP), ktorého opäť stretáme, a to len zopár dní po našom „výlete“ na padinských skládkach.
„Vidím, užívate si slnko a krásnu prírodu v širšom centre našej dediny“, hovorí nám Jaroslav, uvedomujúc si, že naše spomienky na nedávne výjavy z návštevy nelegálnych skládok, vstupujúcich aj poza rámec Špeciálnej prírodnej rezervácie Doliny pri Padine, máme v pamäti ešte príliš živé.
„Viem, že ste počas predchádzajúcej návštevy mali možnosť vidieť špinavú tvár Padiny, tak som vám chcel ukázať aj tú čistú“, dodáva náš hostiteľ.
A veru, príjemne je prechádzať sa po Hornej doline, najmä po spomínanej, menej príjemnej prechádzke skládkou, neďaleko dediny, pri zdroji pitnej vody. „Dobre, Jaroslav, v rozhovore s obyvateľmi a obyvateľkami Padiny, zástupcami miestnych inštitúcií, ako aj členmi a členkami Ekologického hnutia Padina, zistili sme, v ktorom kríku zajac leží. Dozvedeli sme sa, že najväčším ekologickým problémom v Padine sú nelegálne, respektíve neorganizované a nekontrolované smetiská, ktoré sa nachádzajú na okraji dediny. Ale čo s tým teraz ideme robiť?“, pýtame sa otvorene.
Problém s neadekvátnym odpadovým hospodárstvom v Padine nie je zo včera, pripomína Jaroslav Pokorácky . „Existuje už viac ako desať rokov a podstata problému je v tom, že sa nerieši dlhodobo, ale len dočasným spôsobom tak, že sa existujúce skládky vo Višničkovej hôrke a v Doline iba trochu vyčistia, narovnajú a tým to končí. Ale to nie je ono! To nie je riešením, pretože problém je vnímaný ako dôsledok a nikto sa nesnaží vyriešiť príčinu“, hovorí náš spolubesedník.
Nie je primárnym riešením pokutovať tých, ktorí odvážajú odpad na nelegálne skládky – ten by však mal byť v ponúknutí riešenia, teda alternatívne spôsoby a miesta, na ktorých sa bude stavebný, objemný odpad a odpad iného druhu zbierať organizovane a kontrolovane, takéhoto názoru je predseda EKOP-a.
EKOP vidí riešenie problému nelegálnych smetísk v zriadení zberne odpadu, teda recyklačného dvora, ako mu často bežne hovoríme.
„Je to vlastne miesto, kde by občania, do špeciálnych kontajnerov, úplne zadarmo vyhadzovali objemný odpad a odpad iného druhu – a ten musia zriadiť, organizovať a dohliadať naň kompetentné inštitúcie, a preto je dôležité poznamenať, že iniciatíva na vybudovanie tohto centra musí pochádzať z lokálnej samosprávy a miestneho spoločenstva, kým jeho realizáciu určite podporia Padinčania, ako aj všetky príslušné organizácie a združenia občanov“, presvedčený je predseda EKOP-a.
Podobného názoru sú aj občania Padiny, najmä tí, ktorí bývajú v blízkosti smetiska vo Višničkovej.
„Treba kúpiť pozemok a pripraviť ho na uskladnenie odpadu, ale tak, aby všetko bolo podľa platných predpisov“, zhodujú sa s návrhom EKOP-a Mária Bančová a Željko Tomášik , prví „susedia“ obrovského smetiska v Padine, na ktorom sa, okrem stavebného odpadu, často môže nájsť objemný, dokonca aj živočíšny odpad.
Mimochodom, ochrana životného prostredia je jedným z prioritných cieľov, ktoré Obec Kovačica definovala ako súčasť smerovania rozvoja v oblasti poľnohospodárstva, ekológie a cestovného ruchu v Pláne rozvoja Obce Kovačica na obdobie rokov 2022 – 2028, pričom v oblasti lokálneho hospodárskeho rozvoja a infraštruktúry „najdôležitejšou prioritou z oblasti infraštruktúry je zlepšenie odkladania a selektovania odpadu, a v oblasti ochrany životného prostredia kontrolované nakladanie s odpadom“.
Na druhej strane, uvedený dokument kovačickej obce uvádza, že jedným z najvýznamnejších problémov v oblasti ochrany životného prostredia je „ochrana vody a ovzdušia pred možným znečistením.“ Jedno z opatrení na rozvoj infraštruktúry je „odvoz odpadu a sformovanie recyklačného centra. „Netreba zanedbať ani prípadnú výstavbu dočasnej skládky ako investíciu do budúcnosti, kedy potreby občanov budú väčšie“, uvádza sa v Pláne rozvoja Obce Kovačica.
Čo sú to zberné strediská odpadu?
Strediská zberu odpadu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji primárnej selekcie, pretože existujú rôzne druhy odpadu, ktoré nie je možné, z dôvodu ich veľkosti, vyhadzovať do štandardných odpadkových košov a kontajnerov, ako aj druhy odpadu, ktoré kvôli vlastnostiam nie je žiadúce likvidovať spolu s iným komunálnym a recyklovateľným odpadom.
Zákon o nakladaní odpadom ich definuje ako miesta, určené rozhodnutím obce alebo mesta, kam občania prinášajú odpad a objemný odpad, napríklad spotrebiče, záhradný odpad, materiál vhodný na recykláciu, vrátane nebezpečného odpadu z domácností. A práve tu nastáva problém.
„Pre určité druhy alebo časti týchto druhov odpadu je adekvátnym riešením zriadenie zberného strediska“, hovorí Marko Vučenović , generálny tajomník Združenia recyklátorov Srbska. „Je to riešenie, ktoré nevysmyslel nikto u nás, ale v mnohých krajinách Európy funguje.“
V týchto strediskách sa zbiera odpad z domácností, ktorý je zakázané vyhadzovať do smetných košov a kontajnerov na komunálny odpad. „Takže, nesmie sa – lebo patrí do kategórie nebezpečných odpadov, alebo nemôže sa – pretože patrí do kategórie objemného odpadu“, zdôrazňuje Vučenović.
V Srbsku je zatiaľ iba niekoľko centier a jedno z nich sa nachádza v Sriemskej Mitrovici, dozvedáme sa od generálneho tajomníka Združenia recyklátorov Srbska.
Preto je našou ďalšou zástavkou Sriemska Mitrovica, kam sme sa vybrali spolu s členkami EKOP-a, vlastnými sestrami Blaženou a Boženou Pavelovými, ktoré sú i sestrami v odhodlaní aktívne sa venovať ochrane životného prostredia.
Prichádzame do Sriemskej Mitrovice, na Recyklačný dvor VKP Komunalije, ktorý sa nachádza na okraji mesta, na ploche 80×45 metrov štvorcových. Občania tam do špeciálnych kontajnerov, bezplatne odkladajú objemný odpad, ako aj zelený a textilný odpad, ale aj tvrdý plast.
„Dobrý deň, práve sme sa prišli pozrieť ako vyzerá a funguje váš recyklačný dvor“, hovoria Blažena a Božena mužovi, ktorý nás, vychádzajúc zo svojej kontajnerovej kancelárie, pozdravuje.
„Žiadny problém, kľudne popozerajte!“, hovorí nám a dodáva, že ak sa chceme porozprávať s kompetentnými, musíme sa vrátiť do mesta, do sídla VKP Komunalije.
Nedostatok recyklačných dvorov – žiadny zber nebezpečného odpadu
Recyklačný dvor v Sriemskej Mitrovici, ktorý môže využívať okolo 24.000 domácností tejto lokálnej samosprávy, je oplotený a v jeho areáli stojí aj niekoľko kontajnerov na odpad, ako aj jeden špeciálne určený pre kancelárske potreby. Niektoré sú plné, niektoré polovične, ale nám všetkým je jasné, že toto zberné stredisko odpadu slúži svojmu účelu.
Ale len do určitej miery.
To sme sa však už pred naším príchodom dozvedeli od Marka Vučenovića zo Združenia recyklátorov Srbska, ktorý nám povedal, že sa tu zbiera len bezpečný odpad, pretože vedia, že by mali problém s nebezpečným, ktorého regulácia nie je zákonom dotiahnutá do konca.
„Z prepravy nebezpečného odpadu vyplývajú určité zákonné povinnosti, týkajúce sa aj typu nákladného vozidla, certifikácie vodiča a rôznych dokladov, t. j. oznámení o pohybe nebezpečného odpadu, ktoré sa vybavujú v rámci systému Agentúry pre ochranu životného prostredia. Problém je v tom, že VKP Komunalije nie je pôvodcom odpadu, ale akýmsi zberačom a nevie, ako má takýto typ dokumentácie vypracovať, pretože to nie je upravené zákonom, teda podzákonnými normami, takže sa zber nebezpečného odpadu nekoná“, vysvetľuje Vučenović.
A to je vlastne ten najväčší problém, dodáva náš spolubesedník s pochvalou pre sriemskomitrovický komunálny podnik. „Ale samozrejme, aj tak je lepšie mať takéto centrum a všetka česť Sriemskej Mitrovici za jeho utvorenie!“
Strediská zberu odpadu majú, vlastne mali by mať, ak by existovali, svoju veľmi dôležitú úlohu v celkovom systéme hospodárenia odpadom, hovorí Vučenović a akcentuje „celkový systém“.
„V Srbsku sa najčastejšie parciálne zaoberáme určitými otázkami. A aj zber odpadu v takýchto centrách, aj verejné komunálne podniky, aj regionálne skládky zohrávajú značnú úlohu v tom, čo by mal byť systém, a my máme len fragmenty toho systému. Inými slovami: nemáme systém“, názoru je generálny tajomník Združenia recyklátorov Srbska.
Podľa Vučenovića, zberné miesta v súčasnosti nepredstavujú úplné a adekvátne riešenie, pretože hoci sa v zákone jasne uvádza, že občania môžu do centier priniesť aj nebezpečný odpad z domácnosti, v praxi je to nerealizovateľné.
„Napríklad, máte odpadové batérie, ktoré predstavujú druh nebezpečného odpadu. Najväčšie množstvá vznikajú v domácnostiach. V Srbsku neexistuje ani organizovaný systém zberu použitých batérií, ani jediná prevádzkareň na spracovanie použitých batérií. Tak teda, ak by ste v súčasnosti mali jedno zberné stredisko pre batérie, a pokiaľ viem, žiadne z mála existujúcich stredísk nezbiera batérie, nevedeli by tam, čo s nimi. To znamená, že by to mohli odovzdať len jednému z našich prevádzkovateľov, ktorý má vývoznú licenciu a to by potom boli priame náklady pre toho, čie je to centrum, a to je lokálna samospráva“, vysvetľuje Marko Vučenović zo Združenia recyklátorov Srbska.
Ako funguje Recyklačný dvor v Sriemskej Mitrovici?
Keďže sme do Sriemskej Mitrovice prišli s jasným úmyslom spoznať spôsob vzniku a fungovania zberného strediska, ideme do sídla VKP Komunalija, kde nás už čaká Tamara Milkovićová , referentka pre styk s verejnosťou.
„Náš komunálny podnik s odvozom smetí kryje celé územie Mesta Sriemska Mitrovica, a to znamená, že pre domácnosti zabezpečujeme službu zberu a odvozu odpadu priamo na regionálnu skládku Srem-Mačva, pričom skládke platíme za každú vyvezenú tonu odpadu“, vysvetľuje Tamara Milkovićová, ako sa nakladá s odpadom v tejto časti Sriemu.
Podľa nej, ide o veľmi vysoké ceny všetkého – nákladov na pohonné hmoty, amortizáciu kamiónov, a samozrejme likvidáciu odpadu, ktorého ročne na regionálnu skládku vyvezú okolo 21 až 22 tisíc tón. „Viete si predstaviť, aké finančné prostriedky sa vyčleňujú každý mesiac!?“, dodáva Milkovićová.
Od našej spolubesedníčky sa dozvedáme, že predtým, kým neexistovala organizovaná regionálna skládka, prebiehal organizovaný mesačný zber objemného odpadu na úrovni miestnych spoločenstiev.
„Občania vyvezú všeličo a čokoľvek, a my to odvezieme na bežnú skládku. Ale teraz, keď je tu regionálna skládka a likvidácia odpadu sa platí za tonu, už to nedokážeme“, hovorí Tamara Milkovićová. „Preto sme občanom ponúkli, že si od nás môžu prenajať veľké kontajnery, ak prerábajú byt alebo majú starý nábytok a záhradný odpad, ale pre občanov je to drahé“.
A vtedy sa začal objavovať problém s nelegálnymi smetiskami v sídliskách, kde sa počas noci, pri kontajneroch, objavili gauče, vrecia so zeleným odpadom, stavebný odpad, hovorí naša spolubesedníčka.
V jari roku 2022 VKP Komunalije rozhodol sa postaviť do cesty vzniku nových nelegálnych skládok v meste.
Tento sriemskomitrovický komunálny podnik oslovila myšlienka založenia zberného strediska odpadu, lebo v ňom videl riešenie problému, pretože spätnú väzbu nezabezpečí len apelovanie na občanov, zvyšovanie povedomia, osveta, umiestňovanie tabúľ so zákazom vyhadzovania smetí vedľa kontajnerov, ak sa občanom neponúkne alternatíva, teda v tomto prípade miesto na likvidáciu objemného odpadu.
Tak sa zrodil Recyklačný dvor v Sriemskej Mitrovici.
Spomínaná iniciatíva vyhrala súťaž v rámci projektu Alternatívne financovanie a darcovstvo pre lokálne komunity v Srbsku na darcovskej platforme NALED. Finančnú podporu uvedeného projektu poskytla spoločnosť British American Tobacco, členka NALED, ktorá na túto príležitosť vyčlenila 1,18 milióna dinárov, kým neskôr celú iniciatívu podporili aj miestne firmy a podnikatelia, takže hodnota celej investície bola okolo 1,6 milióna dinárov.
„Treba si uvedomiť, že náš komunálny podnik vlastní veľký pozemok, takže zabezpečiť miesto pre recyklačný dvor nám nepredstavovalo žiadnu prekážku“, zdôrazňuje Tamara Milkovićová.
Medzi odpad, ktorý občania môžu priniesť do Recyklačného dvora v Sriemskej Mitrovici, patrí:
- zelený, teda záhradný odpad;
- stavebný odpad (betón, omietka, kameň, tehly a dlaždice v primeranom množstve);
- nábytok (gauče, postele, matrace, drevené stoličky a stoly);
- textil (oblečenie a obuv);
- tvrdý plast (lavóry, vedrá, vaničky, farebné debničky a prepravky, plastové stoličky a stoly).
Takmer pre každý druh odpadu z Recyklačného dvora v Sriemskej Mitrovici existuje presne stanovený systém recyklácie.
Odozva občanov je neuveriteľná, dozvedáme sa od Tamary Milkovićovej. „Každý deň máme otvorené – počas celého dňa, až do večera, ako aj cez víkendy – a ľudia si už na to zvykli, pretože teraz majú možnosť kam ísť s objemným a odpadom iného druhu“, hovorí naša spolubesedníčka a dodáva, že predtým sa nič nedalo robiť – mysliac na pokutový systém, pretože neponúkali žiadnu alternatívu likvidácie uvedeného druhu odpadu.
„Takto, nech sa páči – zadarmo, a uvidíme či, aj do akej miery budú v budúcnosti vznikať nelegálne skládky v sídliskách. Ale vždy sa nájdu aj bezohľadní“, uzatvára Tamara, ináč master ekologička, ktorá presne vie, čo treba urobiť a čo možno urobiť, aby sa objem odpadu znížil.
Hoci je toto úsilie v celosvetovom meradle možno nedostatočné, predstavuje významný príspevok k znižovaniu odpadu a jeho negatívneho vplyvu na lokálne životné prostredie.
Podľa odhadov, keďže zatiaľ nie je urobená podrobná analýza, pretože Recyklačný dvor bol otvorený až v apríli 2022, množstvo odpadu trvalo uloženého na skládke sa znížilo o 20 percent, dozvedáme sa na tvári miesta. „Doteraz sme mali cez 4.000 vjazdov vozidiel a navyše veľa ľudí prináša odpad vo vedrách, ktoré prinesú vo fúrikoch“, hovorí Milković.
Od Marije Grbićovej , novinárky pôvodom zo Sriemskej Mitrovice, sa dozvedáme, že občania tohto mesta sú informovaní o existencii recyklačného dvora.
„Neviem, aké prijatie tento dvor u ľudí má, ale aby občania prijali akýkoľvek ekologický projekt, štát musí ukázať, že sa úprimné angažuje za zdravé ekologické prostredie“, hovorí Mária.
Na to, aby sa niečo zmenilo, potrebné sú systémové zmeny, uzaviera Mária a Marko Vučenović by s ňou určite súhlasil, pomysleli sme si ihneď, keď naša kolegyňa vyslovila túto vetu.
Strediská zberu odpadu – záväzok lokálnych samospráv
Zberňa odpadov nie je len právom lokálnej samosprávy zriadiť ju, je to povinnosťou lokálnej samosprávy, pretože povinnosti lokálnej samosprávy upravuje Zákon o nakladaní s odpadom.
Tento zákon jasne nariaďuje lokálnym samosprávam, aby s odpadom nakladali v súlade s lokálnym plánom:
- regulovať a organizovať výber a triedený zber odpadov, vrátane frekvencie zberu odpadov na recykláciu (papier, kov, plast a sklo);
- zabezpečiť likvidáciu odpadu z domácností do kontajnerov alebo iným spôsobom;
- zabezpečiť a vybaviť strediská zberu odpadu z domácností, ktorý nie je možné vhadzovať do kontajnerov na komunálny odpad (objemný, biologicky rozložiteľný a iný odpad), vrátane nebezpečného odpadu z domácnosti.
Zákon o nakladaní s odpadom stanovuje pokuty pre lokálne samosprávy v prípade, že nevybudujú zberné strediská, vo výške „od 25.000 do 50.000 dinárov sa za priestupok vyriekne pokuta zodpovednej osobe v orgáne štátnej správy, zodpovednej osobe v jednotke lokálnej samosprávy, nositeľovi verejnej moci alebo oprávnenej právnickej osobe, (…) 5) ak neorganizuje selekciu a triedený zber odpadov, nezabezpečí likvidáciu odpadu z domácnosti v kontajneroch alebo iným spôsobom, neorganizuje a nevybavuje strediská na zber odpadu z domácností, ktoré nemožno vhadzovať do kontajnerov na komunálny odpad (paragraf 43, odsek 4).
„Ale okrem toho, pokiaľ ide o nebezpečný odpad, mala by sa rozpracovať stratégia pohybu nebezpečného odpadu – zákonom alebo podzákonným predpisom upraviť túto oblasť. Ďalšie otvorené otázky sa týkajú výberu prevádzkovateľa, úhrady nákladov, teda výkupu v závislosti od druhu odpadu, ako aj otázky čo s tými druhmi odpadu, pre ktoré u nás nie sú prevádzkovatelia“, vysvetľuje generálny tajomník Združenia recyklátrov Srbska Marko Vučenović.
A opäť sa vraciame k najväčšiemu nedostatku zberných stredísk, čo v podstate je fakt, že nie sú pre každý druh odpadu, najmä nie pre nebezpečný, hoci by to malo byť dané zákonom.
👇 Pozrite, čo o nelegálnych skládkach a kaýdodenných (ne)ekologickýxh zvykoch ľudí hovoria Blažena Pavelová a Mirko Bílek, členovia EKOP-a 👇
EKOP: Dôležité je zviesť obmedzenia zberne na minimum
Podnety, akou je aj iniciatíva Ekologického hnutia Padina, na zariadenie zberného strediska odpadu je niečo, čo dáva nádej občanom tejto dediny a naznačuje, že predsa existuje nejaké riešenie.
„Každé riešenie má nejaké nedostatky, ale musíme sa snažiť ich zredukovať na minimum a vyriešiť aspoň časť problému“, hovorí Jaroslav Pokorácky, predseda EKOP-a. „Je potrebné konečne rozbehnúť iniciatívu na zriadenie zberného strediska odpadu. Najťažšia práca už bola vykonaná: sformovalo sa ekologické povedomie Padinčanov a Padinčaniek, a teraz je lopta na strane lokálnej samosprávy a miestneho spoločenstva.“
*Tento projekt podporila British Council. Postoje a názory vyjadrené v produkovanom obsahu nevyhnutne nevyjadrujú postoje organizácie, ktorá projekt podporila.
Pridaj komentár & Dodaj komentar