Zdenka Valentová-Belićová: Slovenská literatúra vo Vojvodine nemá menšinovú inštitucionálnu podporu [PODKAST]

Najnovšia informácia, čiže novinka v živote prekladateľky a poetky Zdenky Valentová-Belićovej z Nového Sadu hovorí o tom, že od konca júna je doktorkou vied.

Vo svojej doktorskej dizertácii sa venovala téme obrazu Srbov v slovenskej literatúre a práve toto ma podnietilo, aby som sa s ňou porozprávala v podkaste Storyteller.

“Najlepšia vec je vlastne, keď si téma nájde nás a nehľadáme ju my. V podstate všetko, čo robíme, robíme najlepšie, keď vychádzame z toho najvnútornejšieho. To musí byť tá téma, ktorá nás tlačí pod rebrami a ku ktorej sa skutočne chceme my sami dopracovať a dostať odpovede. Téma dizertačnej práce má širší názov a to Imagologické podnety pre súčasnú literárnu estetiku – Obraz Srbov v slovenskej literatúre,” hovorí moja spolubesedníčka v podkaste a dodáva:

“Mojou úlohou bolo, aby som v slovenskej literatúre od tých najstarších podnetov až po súčasnú literatúru postrehla srbské motívy, teda obraz Srbov a aby som preskúmala, analyzovala a interpretovala ako slovenskí autori žijúci na Slovensku vidia Srbov. Lebo imagológia je vedná disciplína, ktorá vychádza zo základnej tézy, že absolútne pravdivý obraz neexistuje. Každý obraz iného, ale aj seba je vlastne konštrukcia.”

Zdenka hovorí, že to nebola ľahká úloha vzhľadom na to, že skúmala až šesť storočí – od 16. storočia – od najstarších písaných textov až po súčasné.

Obraz Srbov v slovenskej literatúre

“Zdenka, aký je ten obraz Srbov v slovenskej literatúre a menil sa ako sa menili storočia?,” pýtam sa zvedavo a hneď dostávam odpoveď:

“Sama zostala prekvapená, že – a imagológia nám umožňuje aj vedecky si potvrdiť, – že vlastne obraz ako vidíme jedni druhých sa cez storočia veľmi málo mení. Obraz Srbov, aký je v cestopisoch zo 16. storočia veľmi je podobný alebo takmer identický tomu obrazu, ktorý vzniká v dnešnej literatúre.

Je to také potvrdenie dlhotrvácnosti symbolického myslenia. To, čo sa vlastne menilo to boli konotácie. To bol spôsob, ako sa ten obraz hodnotil, čo už záviselo od spoločensko-politických a iných podmienok.

Teda Srbov Slováci hlavne vidia ako primitívnejších, vulgárnejších, agresívnejších, ale telesne zdatných, smelých, bojovných, nebojácnych.

Zdenka Valentová-Belićová

Ak je v tých najstarších textoch, ktoré písali uhorskí vlastenci tento obraz hodnotený negatívne, už potom v období romantizmu, keď ide o obdobie národných obrodení a pokusov o získavanie národnej samostatnosti, tieto vlastnosti dostávajú – aj pod vplyvom myšlienky slovanskej vzájomnosti – pozitívne konotácie. Tak sa tá bojovnosť, nebojácnosť, odhodlanosť a hrdosť hodnotí vysoko pozitívne. Takéto hodnotenie toho obrazu zotrváva aj v období od klasicizmu, romantizmu a realizmu.

Už na sklonku 20. storočia a v 21. storočí pod vplyvom spoločensko-politickej situácie, následkom balkánskych vojen a vstupu Slovenska do EÚ tento obraz, teda tieto vlastnosti, ktoré spomínam dostávajú negatívne hodnotenia. Tak je to aj v súčasnej dobe,” konštatuje Zdenka.

A čo je s vojvodinskou slovenskou literatúrou?

“A čo je s tou “našou”, vojvodinskou slovenskou literatúrou – ako ju vidíš v súčasnoti?”, pýtam sa.

“Otázka je, či slovenská vojvodinská literatúra ešte skutočne existuje. Určite už nie je v takej podobe, ako to bolo v tých najlepších rokoch 70., 80. alebo 90. rokoch minulého storočia.

Samotná komunita vojvodinských Slovákov ubúda a samozrejme, že aj kvantitatívne a kvalitatívne je omnoho menej tých autorov, ktorí sa literatúrou zaoberajú. Možno aj z toho dôvodu, že aj samotná literatúra, keď ide o menšinové inštitúcie nemá adekvátnu podporu – ani finančnú, ani morálnu. Ak takáto kultúrna politika voči literatúre dlhšie zotrvá, určite jej to pomôže rýchlejšie zaniknúť.

Nový život je najstarší literárny časopis, ktorý vychádza mimo územia Slovenska po slovensky. Z toho aspektu má veľmi vysunuté miesto a vysunutú pozíciu, ktorú by sme si mali vážiť a na túto skutočnosť by sme mali byť hrdí.

Avšak Nový život už druhý, tretí rok za radom nemá žiadnu finančnú podporu z Národnostnej rady, ani zo žiadnej slovenskej vojvodinskej inštitúcie.

Zdenka Valentová-Belićová

Podporu má zo Slovenska, z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a podporu má z Ministerstva kultúry, kde je dokonca aj zaradený na listinu vedeckých časopisov s kategóriou 53. Ale nemá podporu samotných slovenských inštitúcií a je to dosť problematická situácia.

Literárny život vzhľadom na to, že už sám po sebe má problém, keďže je autorov čoraz menej by bolo potrebné podporovať a motivovať. Na podporu a motiváciu dlho rokov slúžili súbehy, ktoré vypisuje Národnostná rada Slovákov. Teda ona vypisuje trojaké súbehy – na detskú literárnu tvorbu – Zorničku, tvorbu pre dospelých – Nový života a súbeh Čo dokáže pekné slovo ako tretí subjekt ktorý podporuje tvorbu najmladších autorov.

Posledné roky zostali aj naďalej žijú tie súbehy, ktoré sa vzťahujú na Zorničku a Čo dokáže pekné slovo. Avšak úplne zanikol súbeh na tvorbu pre dospelých. Tým sú vlastne demotivovaní autori, ktorí píšu pre dospelých,” mieni Zdenka Valentová-Belićová.

Prečítajte aj KOMENTÁR: Uhorková sezóna aktuálna vo verejnom dialógu Slovákov vo Vojvodine

Zdenka Valentová-Belićová spomína aj tretiu výzvu, s ktorou sa stretáva tunajšia literárna obec v kontexte nedostatku podpory literatúry:

“Tretia vec je zrušenie finančnej pomoci pre Literárne snemovanie, najstaršie kultúrne podujatie vojvodinských Slovákov – dôležité je zdôrazniť, že toto je najstaršie kultúrne podujatie, a nie festival Tancuj, tancuj… alebo divadelné festivaly. Literárne snemovanie je podujatie, ktoré sa v kontinuite uskutočňuje viac ako 60 rokov a tohto roku nebolo uskutočnené nielen z príčiny známeho nebezpečenstva korona vírusu, ale aj z dôvodu vystátia finančnej podpory tomuto podujatiu.

Bola by veľká škoda, ak by sme ho tohto roku neuskutočnili, lebo by sme my vlastne boli tí, ktorí dovolili narušenie tejto 64-ročnej kontinuity.”

Celý rozhovor si vypočujte v podkaste Storyteller.

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.