Zdenko Kolár z Lugu si budúcnosť maľuje doma

Médiá a odborná verjnosť informovali o tom, že Srbsku hrozí nedostatok pracovníkov, zvlášť majstrov, šoférov a remeselníkov všeobecne. Príčiny možno nájsť v odchode ľudí do zahraničia, kde sa jednotlivé pracovné pozície oveľa lepšie hodnotia a rešpektujú. Na ukážku, že je situácia naozaj seriózna predostrieme fakt, že je aj vo verejnom dopravnom podniku Nový Sad neustále otvorená výzva pre šoférov autobusov, aby sa prihlásili na ich súbeh. Podobná situácia je aj v iných odboroch a nedávno aj MMF upozornil Srbsko, že zostane bez pätiny práceschopných ľudí.

Zdenko Kolár (33) z Lugu žije a pracuje v tejto našej dedine. Tam sa narodil, tam vyrastal a aspoň zatiaľ o odchode z nej neuvažuje. Je vyškoleným maliarom natieračom a hovorí, že v tomto období je práce nadostač.

„Robievame tu, v našej dedine, ale aj v okolí. Práca stále pribúda a je jej nadostač, lebo mnoho majstrov odišlo do zahraničia, predovšetkým na Slovensko. Stane sa, že nestačíme ani urobiť všetko, čo sa ponúka. Okrem toho, trochu sa zvýšila aj cena, čomu je znovu príčina nedostatok pracovníkov a konkrétne maliarov,“ hovorí Zdenko Kolár.

Okrem líčenia a ďalších maliarskych prác, Zdenko sa venuje aj zatepľovaniu, keramikárskym službám, tiež robí podlahárske práce. Práve preto si asi uvedomuje, že charakteristika pojmu remeslo nie je jednotná. Spoločné všetkým je však to, že si remeslo vyžaduje odbornosť dosiahnutú vzdelaním a praxou, prípadne iným spôsobom.

Maliari zatiaľ majú dosť práce aj v našich krajoch

„Všímam si, že prevažne robíme v starších domoch, čo nám hovorí o tom, že sa veľa nového ani nebuduje. Nemôžem tvrdiť, že je tak aj inde, ale v Lugu a v dedinách v okolí je to realitou. Aj v tomto zmysle si myslím, že sa musíme dotknúť témy odchodu ľudí do zahraničia a zníženia počtu obyvateľov na dedinách,“ analyzuje Zdenko.

Po skončení základnej školy sa rozhodol zapísať sa na remeslo. Skončil trojročnú strednú školu a potom sa dostal aj na vyššiu školu.

Neskoršie sa predsa len vrátil k prvotnému rozhodnutiu, že si na živobytie bude zarábať práve maliarstvom.

„Neviem ani sám ako, ale rozhodol som sa zapísať sa do maliarskej školy. Asi som si aj podvedome rozmýšľal o tom, že ľudia vždy budú potrebovať maliarske služby. Pracujem už asi 15 rokov, práce je dosť a neustále sa aj sám zdokonaľujem. Musím sledovať súčasné trendy, už nepoužívam rovnaké náradie, ako som používal po skončení školy a keď som začínal pracovať. Jednoducho nás život a situácia k tomu nútia,“ dodáva Zdenko Kolár.

Konštatuje tiež, že po skončení školy dlho na zamestnanie nečakal.

„Skôr bolo ťažšie po prácu prísť, ale ja som s tým nemal ťažkosti. Krátko po škole som sa zamestnal v Novom Sade a pôsobil som tam niekoľko rokov. Po čase som pochopil, že by mi možno bolo lepšie, keby som pracoval sám. Pomaly som si zadovažoval náradie a už to išlo lepšie. Chcem však zdôrazniť, že je predsa vo všetkom najdôležitejšia spätná väzba, čiže kontakty s ľuďmi. Maliara, ako aj každého iného pracovníka, odporúča kvalita. Práve to je najdôležitejšie a pre maliara veľmi významné, keď ho odporučia kamarátovi, susedovi, príbuznému či niekomu inému,“ hodnotí náš spolubesedník.   

Práca je namáhavá, dennodenne sa štverať po lešení, trpia ruky a nohy, ale Zdenko zdôrazňuje, že pri každej práci sú tak pozitíva, ako aj nedostatky. S takýmto stanoviskom na pracovisko aj odchádza a to ho motivuje.

O odchode do zahraničia, čiže na Slovensko zatiaľ neuvažuje. Zostáva však obozretný a necháva si možnosti otvorené.

„Zdá sa mi, že zatiaľ nemám potrebu odísť. V Lugu som sa narodil, tu som školu zakončil a vyrástol. Nikdy som o odchode neuvažoval a ani teraz neuvažujem. Samozrejme, vidíme, čo sa deje a že ľudia masovo odchádzajú. Predsa si len myslím, že tu zostanem kýmkoľvek sa bude dať pracovať, zarobiť a vyžiť. Nikto asi nešiel odtiaľto, že mu bolo dobre a chcel sa dostať niekde, kde mu bude zle. Keď zhodnotím, že mi to viac tu nezodpovedá, pousilujem sa dostať niekam inde,“ uvažuje Zdenko.

A čo s odchodom do zahraničia?

Voči odchodu spoluobčanov však nezostal ľahostajný. Všíma si, že dedina je pustejšia, domy prázdne, spolky opustené.

„Veď sú to naši blízki ľudia, kamaráti, rodáci, susedia. Potom je nie ľahko pozerať sa, ako sa balia a odchádzajú, nechávajú tu všetko, čo počas života získali, v zahraničí akoby začínali od nuly… Neviem, asi im je tam lepšie,“ mieni Zdenko.

„Futbalový klub nepôsobí už takmer desať rokov. A mali sme celkom dobrý a úspešný klub, ktorý hral na peknom štadióne so šatňami a tribúnami, ktoré sú adekvátne aj na vyššiu úroveň. Kultúrno-umelecký spolok tiež funguje na minimálnej úrovni, nezúčastnili sme sa na festivale Tancuj, tancuj… Najviac mladých odišlo z dediny a preto je aj viditeľný úpadok v práci dedinských organizácií. Aktívnejší sú poľovníci, ako aj členky spolku žien. Žiaľ, ale je to naša realita,“ vraví Zdenko.

Okrem maliarstvom, Zdenko sa s manželkou zaoberá aj zeleninárstvom. Pestujú predovšetkým zemiaky, cibuľu a kapustu. Predávajú ju doma, ale aj na trhu v neďalekom Beočine.

„Na tento spôsob si tiež trochu prizarobíme. V tejto časti Sriemu sa ľudia toľko zeleninárstvom nezaoberajú, tak sme sa rozhodli vyskúšať. Máme trochu pozemku a dosť dobre sa to darí. Nemôžem povedať, že sme veľkí výrobcovia, ale spokojný som,“ vraví Zdenko.

„Naša rodina je stále tu, dosť dobre sa darí aj v práci, ale predovšetkým pre masový odchod aj v mojej hlave tá myšlienka akoby konštantne čupela. Ak si môžem dovoliť, myslím si, že ľudia najviac odchádzajú pre financie, ale aj celkový systém v našej krajine. Okrem toho, nechcem znieť nepríjemne, ale akoby sa odchod na Slovensko stal trendom. Či za tým stojí aj politika neviem, ale nechávam to na každom jednom osude. Asi je v prírode človeka, že sa sťahuje tam, kde sa cíti lepšie. Ľudia sa asi na to tak pozerajú a preto sú už za hranicami. My sme zatiaľ tu a čo bude, uvidíme,“ dopovie Zdenko Kolár, zmočí štetku do farby a usilovne pokračuje vo svojej práci.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.