Pracuje, ale často za to nie je platená, a nemá finančnú nezávislosť, rada by aspoň niekedy rozhodovala, ale prostredie hovorí, aby sa nestarala, chcela by mať nejaký koníček, ale ho nemá v dôsledku nedostatku času. Ženy, ktoré žijú na dedine, nie sú limitované len tradičným prostredím a dlho vnucovanými rolami, ale aj predsudkami, ktoré voči nim má celá spoločnosť – v prvom rade, že život na dedine pre nich nie je nejakým úspechom, že sú bez nápadov a možností vybudovať pre seba inakší život. Napriek prekážkam a predsudkom sa mnohé vidiecke ženy vybrali inou cestou, začali podnikať, a vybudovali lepšie podmienky pre seba a svoju rodinu.
„Život na dedine je pekný, súlad, harmónia, slnko, vánok, čistý vzduch, ktorý dýchaš – kde by ti bolo lepšie (?!)“ – hovorí Marína Petković z dediny Donji Budinrod v Obci Leskovac. Už 19 rokov sa zaoberá prácou, v ktorej dominujú muži. Marína je včelárka. Začala so štyrmi včelstvami, a dnes ich má 107.
🎧 Vypočujte si REFLEKTOR, Storytellerov podkast v srbčine, v ktorom v každú druhú stredu hovoríme o podnikateľstve a dobrých podnikateľských ideách na lokáli. 👇
„Robím to, čo milujem, a milujem to, čo robím – to je výrok, ku ktorému som sa pripútala. Aj som pátrala po práci, ktorú by som milovala, pretože vtedy zo seba vydávam to najlepšie.“
Hovorí, že je zvyknutá na predsudky a dokonca aj na diskrimináciu. Nedovolila však, aby sa jej postavili do cesty prekážky. V čase, keď sa rozhodla venovať včelárstvu, najprv nebolo jednoduché získať potrebné vedomosti a informácie, a potom trvalo, kým svoje schopnosti dokázala okoliu.
„Ako ženu vás akceptujú – OK, prišla tam žena. Kým sa nevyznáte, tak je to fajn, ale keď chcete zvýšiť hlas, a ukázať, že niečo viete, tak to jednoducho nedovolia. Ad jedna – sú starší, ad dva – čo tu chce žena?! Potom by sa mala zrodiť tvrdohlavosť a premýšľanie: ale just ukážem, že to dokážem ešte lepšie ako vy (!)“ – hovorí Marína Petković pre Storyteller.
Preto nezostala len pri zbere a predaji medu a iných včelích produktov. Venuje sa aj výchove matiek, včelstiev a rojov. Dodnes si pamätá, aké to bolo na začiatku ťažké a plné nedôvery okolia, preto dnes rada pomáha mladým včelárom, najmä ženám, ktoré sa rozhodnú podnikať vo včelárstve.
„Ročne urobím 30–40 rojov, a prednosť majú mladé ženy, ktoré sa chcú zaoberať včelárstvom. Dávam im svoj maximum – nielen roje – majú ma ako na tanieri, úplne k dispozícii. Môžu mi zavolať – ja im hovorím až 25 hodín denne, aby sa so mnou poradili. Viem, aké to bolo, keď som začínala“ – dodáva Marína Petković.
Včelárstvo je sezónna záležitosť, no o včely sa treba starať po celý rok. Marína hovorí, že podnikanie jej prinieslo slobodu, a umožnilo jej zmeniť postavenie v komunite. Žiadny deň nie je rovnaký, pretože ju čakajú rôzne práce a povinnosti, no vie si sama zorganizovať, kedy a čo bude robiť.
„Ľahnem si kedy chcem, vstávam, keď sa vyspím, teda keď som poriadne oddýchnutá, aby som počas pracovného dňa dala maximum. To je prvá výhoda ženy na dedine, ktorá nepracuje vo firme.“
Marína verí, že najväčšia sila vidieckej ženy spočíva v jej múdrosti, pretože sa musí premyslene a trpezlivo vyrovnať s postavením, ktoré jej vnukli prostredie a tradícia. Napriek tomu má život na dedine množstvo výhod, pretože pri šikovnosti a fantázii môžu byť všetky plody prírody zdrojom príjmov. Marína kombinuje sušené ovocie a liečivé bylinky s medom, naučila sa vyrábať mastičky a prírodnú kozmetiku.
Hovorí, že vidiecke ženy potrebujú pozitívny vzor a niekoho, kto im pomôže pochopiť, že môžu, pretože nevedomosť a strach sú najväčšími nepriateľmi.
„Ony neboli naučené niečo meniť – tak to robili: jej mama, babka, prababka. Potrebujú nejakú pomoc, potrebujú povzbudenie, potrebujú nejaký vzor, vidieť, ako niekto funguje, treba niekto, kto by tú ženu posmelil a posilnil, aby jej povedal: ty to môžeš, lebo ona/tá to už robí. Považujem, že žena na dedine môže toho veľmi veľa dosiahnuť“ – zdôrazňuje Marína Petković.
Čo ženám žijúcim na dedine nechýba sú prekážky, ktoré im sťažujú realizáciu ich podnikateľských nápadov. Žena vo všeobecnosti pracuje v domácnosti, ale aj v poli, stará sa o deti a celú domácnosť, a často je ochudobnená o možnosť zabezpečiť si svojou prácou finančnú nezávislosť.
Spoločnosť už dávno prisudzuje takúto úlohu ženám z dedín, hovorí Ivana Krsmanović, riaditeľka Pokrajinského inštitútu pre rodovú rovnosť.
„Stále sa vzdávajú podielu na dedičstve v prospech mužov, a zanedbáva sa aj druhá strana ich postavenia, ktorá sa týka kvality života – ako je zdravie, bezpečnosť, pracovné a sociálne postavenie“ – dodáva Ivana Krsmanović.
Vo väčšine prípadov sú majiteľmi domov, hospodárstiev a poľnohospodárskych gazdovstiev na dedine muži. Aj keď by chceli to, čo bežne robia, alebo im je koníčkom, premeniť na biznis, z ktorého by si mohli zarobiť, ženy na tento krok nemajú prostriedky, a často ani podporu svojich rodín.
„Menej ako pätina registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev v Srbsku má za nositeľku uvedenú ženu, teda podnikateľku v poľnohospodárstve. Podľa posledného sčítania obyvateľstva, ženy sú nositeľkami 17,3% gazdovstiev v Srbsku, a domy, v ktorých žijú, sú v 88% vo vlastníctve mužov, a 84% žien nevlastní žiadnu pôdu“ – uvádza štatistiky Ivana Krsmanović.
Nová tvár ženy z dediny
Vidieckym podnikateľkám, najmä tým, ktoré začínajú podnikať, nie vždy stačia verejné súbehy o udelenie dotácií vyhlásené štátnymi inštitúciami či medzinárodnými organizáciami. Treba im pomôcť posilniť ich vnútorné jadro, to niečo, čo je v samotnej podstate tej ženy, a to, čo naozaj chce – hovorí Dragana Tomić Pilipović, riaditeľka Centra spoločensky zodpovedného podnikania.
„Čokoľvek postavíte na niečom, čo nie je silné, zlyhá. Preto by sa ženám malo pomôcť nájsť ich vnútornú silu tým, že si definujú, čo chcú robiť, a ako sa môžu posilniť nielen ekonomicky, ale aj prostredníctvom svojej úlohy v spoločenstve“ – domnieva sa Dragana Tomić Pilipović.
Predstaviť spoločenstvu novú tvár ženy z dediny je myšlienkou rovnomenného projektu, ktorý realizuje Centrum spoločensky zodpovedného podnikania. Myšlienkou je prostredníctvom sloganu „v každej z nás je žena z dediny“ poukázať na všetko to, čím ženy žijúce na dedine sú, ale za hranicou stereotypov a spoločenských rolí. V popredí sú hodnoty, za ktorými stoja, sila, ktorú majú, koníčky, pri ktorých trávia svoj voľný čas, alebo podnikateľské nápady, o ktorých premýšľajú.
„Znie to paradoxne, ale nová tvár už vlastne existuje, pretože každá žena na dedine má svoju silnú tvár, no kvôli každodenným udalostiam, tlakom života sme život na vidieku zaradili do inej kategórie, a najmä ženy“ – vysvetľuje naša spolubesedníčka.
Doteraz sa uskutočnilo deväť workshopov, na ktorých sa zúčastnilo vyše sto žien z dedín z celého Srbska. Počúvali, a učili sa o podnikaní, kreativite, digitálnej gramotnosti, brandingu a o iných zručnostiach. To by im malo pomôcť zapôsobiť vo svojom spoločenstve, a nájsť podporu pre realizáciu podnikateľských nápadov, alebo prispieť k zmene životných a pracovných podmienok k lepšiemu.
Desať žien, ktoré už majú zadefinované podnikateľské nápady, prejde mentorským programom pod vedením členiek siete Jezgro. Túto sieť tvoria podnikateľky, ktoré žijú na dedinách, a osobným príkladom pomôžu ženám odvážiť sa, a rozvíjať vlastné podnikanie.
Katarína Murić je tiež jednou z mentoriek. Žije na Zlatibore, a dlhodobo pracuje so ženami, ktoré majú konkrétny podnikateľský nápad.
„Pomáham ženám dostať sa k dostupným finančným prostriedkom a zdrojom, tiež aby sa združili, a začali si zarábať na dedine, pretože až keď majú vlastný dinár, tak sú istým spôsobom slobodné“ – vysúva Katarína Murić.
Katarína verí, že pre každého, bez ohľadu na to, či žije na dedine alebo v meste, je najväčšou prekážkou pri začatí podnikateľskej činnosti – strach.
„Čo ak neuspejú, čo povie dedina? Veľkou prekážkou je aj neznalosť, teda neznalosť predpisov, možností a to, že absentuje podpora okolia. Keď žena začne, a povie: teraz idem toto robiť, väčšinou jej (ironicky) odpovedajú: no, ty určite (!)“ – hovorí Katarína.
Katarína hovorí, že často stretáva mladšie ženy, ktoré zostali na dedine, a ktoré ukazujú inú tvár a novú silu. Majú záujem búrať predsudky, a meniť svoje postavenie, sú digitálne gramotné, a majú nápady ako svoje produkty uviesť na trh.
„Hovorím im, že peniaze nie sú hlavný problém. Hlavným problémom je nápad. Keď majú nápad, existuje spôsob, ako nájsť finančné zdroje“ – je to primárna rada, ktorú dáva Katarína vidieckym ženám.
Existujú zdroje financovania, ktoré môžu vidiecke ženy využiť na realizáciu svojich podnikateľských nápadov. Štátne inštitúcie, rôzne domáce a medzinárodné organizácie prideľujú finančné prostriedky, ktoré nemusia byť vždy dostatočné, ale sú motiváciou ísť ďalej. Sila žien z dedín spočíva aj v združovaní sa, pretože spoločné sily uľahčujú dosahovanie stanovených cieľov.
Fotografie použité v tomto článku sú z osobných archívov spolubesedníčok.
Pridaj komentár & Dodaj komentar