Ekonomická podpora štátu nestačí na to, aby sa ženské podnikanie zachránilo pred negatívnymi dôsledkami

U 76% podnikateliek je príjem v roku 2020 nižší v porovnaní s rokom 2019, jeden je zo záverov analýzy „Podpora podnikateľiek počas pandémie kovid-19“, ktorú na sklonku vlaňajšieho roka pripravila Sekcia pre rozvoj ženského biznis líderstva pri Únii zamestnávateľov Vojvodiny (UPV) . Podnikateľky čelia mnohým výzvam od vyhlásenia epidémie koróna vírusu a od prvých reštriktívnych opatrení do konca roku 2020, pričom najčastejšie ide o strach o zdravie rodiny a strach z neistej budúcnosti ich vlastného podnikania, zhodujú sa spolubesedníčky portálu Storyteller.

„Keď v marci 2020 krízový štáb vyhlásila lock down, bola som znemožnená  robiť, a tým sa všetko zmenilo. Mala som strach o zdravie svojej rodiny, o svoje zdravie, ale aj strach a neistotu, čo sa stane s mojím podnikom, ktorý som budovala više pätnásť rokov,“ hovorí Ivana Hriešiková z Kovačice, majiteľka kozmetického salónu.

Jasna Melegová, ktorá je dlhé roky majiteľkou kaderníckeho salónu v Báčskom Petrovci, hovorí, že nielen v minulom roku, ale aj v tomto roku je z dôvodu epidemiologických opatrení, najmä pre jej povolanie, dosť ťažké pracovať. Zzvlášť, ak máme na mysli, že odvetvia, akým je kaderníctvo, utrpeli najviac.

„Každé nové opatrenie vplývalo na moje remeslo, či už išlo o skrátenie pracovnej doby, ohraničený a zmenšený počet zákaznikov, zatváranie pracovných víkendov, ba dokonca úplné zatváranie,“ hovorí Jasna a dodáva:

„Vlani som mala viac ako tri nepracovné mesiace, ale tento rok sa mi zdá ťažší ako minulý pre rozhodnutie pracovať iba s jedným zákazníkom. Strácam čas, strácam zákaznikov, a dokonca aj príjmy, pretože niekedy sa stane, že sedím s jedným zákaznikom tri až štyri hodiny. Myslim si, že je to pre mňa momentálne največšia prekážka.“

Od vyhlásenia pandémie v marci 2020 Sekcia pre rozvoj ženského biznis líderstva UPV monitoruje kľúčové zmeny a výzvy, ktorým čelia majiteľky spoločností, ako aj ich konkrétne potreby za okolností, ktoré priniesla globálna kríza.

„S cieľom zdokumentovať všetko, čo vidíme, sme na konci minulého roka uskutočnili analýzu, ktorá obsahovala prieskum o skúsenostiach a potrebách podnikateľiek v Srbsku počas pandémie kovid-19 na vzorke 200 podnikateliek,“ hovorí Marija Srdićová, predsedníčka Sekcie a dodáva:

„Vzhľadom na skutočnosť, že 99% ženských podnikov v Srbsku patrí do skupiny mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ako aj údaje naznačujúce, že za posledný rok pandémia najviac postihla podniky v tomto sektore, možno dospieť k záveru, že podobne ako v období finančnej krízy v roku 2008, spoločnosti a obchody, ktorých zakladateľmi sú ženy, utrpeli väčšie následky, je ťažšie ich zotaviť a mnohé z nich budú zatvorené.“

Zistenia prieskumu UPV o stave podnikania žien nie sú vôbec povzbudivé. Podľa tejto analýzy sa príjem v roku 2020 znížil v porovnaní s rokom 2019 u 76% podnikateliek, na rovnakej úrovni a v súlade s plánom na prvý rok podnikania zostalo 17,5% ženských biznisov.

„Iba 6,5% podnikateľiek sa podarilo zvýšiť príjem. 10% respondentiek prestalo pracovať a 6,5% dostalo spoločnosť do nečinného stavu. Počet pracovníkov sa znížil o 9%,“ hovorí Srdićová.

Zareagoval štát adekvátne na krízu a pomohol ženám podnikateľkám?

Vzhľadom na dostupné opatrenia štátnej pomoci a charakteristiky ženských podnikov dokázala väčšina podnikateľiek využiť tieto výhody:

• tri minimálne mzdy + dvakrát 60% minimálnej mzdy,
• odklad platenia daní a príspevkov na platy do roku 2021 a
• možnosť pozastavenia pôžičky (moratórium).

„V oveľa menšej miere využili možnosť odkladu platenia preddavkov na daň zo zisku, záručnú schému na podporu ekonomiky v podmienkach krízy kovid-19, štátny úver na zachovanie likvidity a prekonanie podnikateľských ťažkostí,“ hovorí Marija Srdićová a dodáva, že iba malý počet podnikateliek využilo pomocné opatrenia v miestnych samosprávach, ktoré súviseli s oslobodením od platenia nájomného za obchodné priestory.

„Keď nám štát poskytol finančnú pomoc, prichytila som ju. Predsa to bolo aké-také obľahčenie, vyplatila som z toho mesačnú daň, ale pre život z tej pomoci nezostalo nič,“ vysvetľuje Ivana Hriešiková a dodáva, že mala šťastie, že jej manžel nemusel prestať pracovať a že žili z jeho platu.

Ivana hovorí, že bolo veľmi stresové, že krízový štáb neustále menil opatrenia, pretože bolo pre ňu náročné plánovať každý pracovný deň. „Často som musela meniť dátumy svojim zákazníčkam, zrušiť ich tretmány, pretože som musela všetko prispôsobiť novým opatreniam, ktoré často avizovali deň predtým,“ hovorí naša spolubesedníčka.

„Musím sa priznať, že som čakala od štátu viac pomoci, podpory a porozumenia. Keby nič iné, štát mohol mať viac porozumenia, napr., ak daň nezaplatíme v deň, ktorý je naplánovaný na platbu, aby neposielali ihneď upomienky, že by mala byť zaplatená. Pretože často sme ledva vyžili a mnohokrát môj manžel „podporoval“ môj podnikateľský účet. V skutočnosti mi tie dane robili najväčší problém a myslím si, že štát v tejto situácii zlyhal,“ hovorí Ivana Hriešiková.

Štátnu pomoc minulý rok využila aj podnikateľka Jasna Melegová. „Tieto prostriedky mi pomohli zaplatiť dane v za mesiace, keď som nepracovala. Ikeď som nepracovala dlhšie ako tri mesiace, musela som platiť dane rovnako, ako keď pracujem,“ hovorí naša spolubesedníčka z Báčskeho Petrovca a dodáva:

„Myslím si, že štát nám mohol „odpustiť“ dane v mesiacoch, keď sme nepracovali,“ uvádza Jasna a pripomína, že kadernícke salóny boli počas tých mesiacov úplne zatvorené a nebolo možné si zarobiť na živobytie.

„Nemohli sme zarobiť peniaze a museli sme platiť rovnaké príspevky ako tí, ktorí neustále pracovali.“

Písali sme aj: Umenie v malých dávkach aj kultúrno-umeleckých spolkoch v Kulpíne a Maglići, aj v Slovenskom vojvodinskom divadle

Marija Srdićová z UPV tiež pripomína, že aj keď sa odpis dlhu pôvodne plánoval ako nástroj podpory podnikateľov a spoločností, nakoniec odpis záväzkov nebol možný.

„Pre činnosti, ktorým práva bola znemožená a ktoré neprinášali príjem ani v mesiacoch núdzového stavu, ani počas obmedzení v období november – december 2020, by tento nástroj spolu s dotáciami na platy najviac pomohol,“ mieni Srdićová.

Opäť zdôrazňuje, že podnikateľky, ktorí sa mohli presunúť pracovať z domu, zaviesť nový obchodný model, investovať do marketingu a reklamy, získať nové vedomosti, zmeniť spôsob predaja a distribúcie výrobkov, sa lepšie vyrovnali s výzvami krízy.

„Ony do roku 2021 vstupovali s novým potenciálom. Väčšina podnikateliek však odhadovala, že ťažkosti pri podnikaní budú pretrvávať. Uviedli, že očakávajú nové opatrenia štátnej pomoci v roku 2021, a ako najpotrebnejšie vidia: pokračovanie vyplácania minimálnej mzdy, oslobodenie od rôznych daní, daňové úľavy, poskytovanie dotácií a zvýhodnené pôžičky. Zoznam potrieb zahŕňa aj predĺženie lehoty na platenie daní a príspevkov na platy zo štátnej pomoci, pozastavenie poskytovania pôžičiek a odpísanie dlhov,“ uvádza Marija Srdićová a dodáva:

„Pokiaľ ide o štátno-ekonomické opatrenia, hoci spočiatku zahŕňali mikropodniky, živnostníkov a podnikateľov, nedostatočne zohľadňovali rozdiely vo veľkosti podnikov, činností, z ktorých niektoré boli ovplyvnené viac, iné menej, a rodová analýza a rodové hodnotenie opatrení v procese ich tvorby úplne chýbali. I keď predvídaná podpora zahŕňala podniky vlastnené ženami, to nepostačuje, aby sa zachránili pred negatívnymi dôsledkami a bolo (a stále je) potrebné prijať ďalšie opatrenia pre rast a rozvoj ženského podnikania, ako sú pôžičky, zmena obchodných modelov alebo podpora pri expanzii do online obchodu.“

Ako sa ženy podnikateľky vyrovnali s výzvami krízy?

Sociologička a psychoterapeutka Miljana Vorkapić-Viček pripomína, že ženy v podnikaní boli na okraji ešte pred epidémiou koróna vírusu.

„Bolo ich menej v podnikaní a väčšinou sa venovali pracovným miestam na úrovni mikro a malých podnikov, ako napríklad kozmetické a kadernícke salóny, výroba pečiva a koláčov, atď., ktoré aj predtým ťažšie prežívali. S epidémiou koróna vírusu sa intenzita a úroveň stresu iba zvyšovali, a ak sa predtým cítili neisté, teraz sa stali ešte neistejšími.“

Zladiť obchodné a súkromné ​​záväzky je pre ženy v podnikaní mimoriadne náročné.

„Niektoré ženy sa rozhodli pre súkromné ​​povinnosti, kým neprešla celá táto situácia, ktorá priniesla prácu doma, online vzdelávanie atď. Niektorým sa podarilo zorganizovať v rámci rodiny a sú také, ktoré zostali v práci a prevzali na seba väčšie riziko pre zdravie. To všetko je spolu veľký stres a nemôžeme očakávať, že sa v takýchto abnormálnych podmienkach budeme správať normálne,“ hovorí Vorkapić-Viček.

„Často nie je ľahké vyvážiť prácu a rodinu. Byť dobrou matkou, manželkou, ženou v domácnosti a podnikateľkou si vyžaduje veľa úsilia,“ hovorí podnikateľka Ivana Hriešiková a dodáva:

„S manželom sme skvelý tím, navzájom sa podporujeme, rozumieme si a snažíme sa vyvážiť prácu a rodinu. Celá naša rodina nás tiež veľmi podporuje a pomáha nám, ako vie a môže.“

„Podnikateľky čelili od vyhlásenia epidémie a prvých reštriktívnych opatrení do konca roku 2020 mnohým výzvam. Najťažšie boli zákazy alebo obmedzenia podnikania, zatváranie počas núdzového stavu, obmedzenie slobody pohybu, atmosféra strachu v spoločnosti, ktorá ovplyvnila zmenu spotrebiteľského správania (čoraz opatrnejšie míňanie, prechod na online nakupovanie, dodávka domov atď.),“ hovorí Marija Srdićová a uzaviera:

Chcete dostávať zaujímavé články mailom? Prihláste sa do newslettru.

„Ďalšou záťažou pre naše respondentky bola organizácia rodinného života v nových podmienkach, starostlivosť o deti, starých a chorých, ako aj straty na životoch členov rodiny a zamestnancov. Pre ženy, vrátane podnikateľky, bolo najväčšou zmenou zvýšené množstvo neplatenej práce, pri práci z domu alebo na najrizikovejších pracovných miestach, ako je zdravotníctvo alebo zásobovanie. Všetky služby, ktoré neboli k dispozícii (služby starostlivosti o deti a poskytovanie podpory počas online kurzov, starostlivosť o starých a chronicky chorých členov rodiny atď.), boli nahradené a vykonávané hlavne ženami, ako aj ďalšie práce na uplatňovaní ochranných opatrení, údržba hygiena atď.“

Foto: z archívu spolubesedníčok, titulná fotografia: Unsplash

Projekt „Život na lokáli s Covid-19“, ktorý realizuje portál Családi kör v spolupráci s portálmi Storyteller a Magločistač, získal podporu Vlády Švajciarska v projekte „Spoločne pre aktívnu občiansku spoločnosť – ACT“, ktorý realizuje Helvetas Swiss Intercooperation a Občianske iniciatívy. Názor vyjadrený v tomto článku je názorom autora a nemusí nevyhnutne predstavovať názor Vlády Švajčiarska, Helvetatesa alebo Občianskych iniciatív.