ŽIRAFY SÚ KÚL: Etikety sú ťarchou pre dieťa

„Mali sme privilégium deti v škôlke učiť nenásilnú komunikáciu jazyk žirafy a vidieť zmenu v správaní detí a uvedomiť si, že to všetko má zmysel. Boli chvíle, keď sme sa pýtali, či to všetko má zmysel, a potom jedného dňa to vidíte na príklade, keď na dvore, kde sú prítomné všetky deti z materskej školy, v skupine, v ktorej sa zaoberáme nenásilnou komunikáciou, ku konfliktom prichádza zriedkavo, rozpráva sa iným spôsobom a iným spôsobom sa aj reaguje,“ hovorí Maja Vujanovićová, vychovávateľka.

Tohto roku si pripomíname tridsiate výročie schválenia Dohody OSN o právach dieťaťa, ktorú Srbsko ratifikovalo v roku 1989. Realizácia práv dieťaťa v rámci politiky a praxe sociálnej starostlivosti o deti je však stále na samom začiatku, nielen v Srbsku, ale aj na celom svete.

Sieť organizácií pre deti Srbska (MODS) tohto roku všetky politické strany a médiá upozornila na povinnosť rešpektovať Dohodu OSN o právach dieťaťa a chrániť deti pred politickým zneužívaním, pričom vyzvala všetky inštitúcie a záujmové skupiny, aby sa v prvom rade starali o najlepšie záujmy dieťaťa a ako splniť spoločenské záväzky, aby deti rástli a mysleli slobodne a nezávisle, obklopené láskou, dôverou a toleranciou. Problém vrstovníckeho násilia je komplexnou témou mnohých výskumov a textov napísaných na túto tému, ale zriedkavé sú tie, ktoré sa týkajú raného rozvoja detí.

Čo vlastne vieme o prevencii vrstovníckeho násilia v ranom detstve v našom blízkom okolí, dokonca aj na štátnej úrovni? V rozhovore so spolubesedníkmi Storytellera na tému prevencie vrstovníckeho násilia v ranom predškolskom veku sa dozvedáme, že v ranom vývoji kľúčovou je úloha rodičov a že aktuálne oficiálne údaje o prítomnosti vrstovníckeho násilia v materských školách nemáme k dispozícii. Dostali sme odpovede zo Siete organizácií pre deti Srbska (MODS), ako aj údaje prezentované v existujúcej literatúre a výskume na túto tému v Monografii o prepoznávaní násilného správania ako základu primárnej prevencie násilia v predškolskom veku, ktorú vydala Vyššia škola odborných štúdií pre vzdelávanie vychovávateľov z Kikindy.

„Sieť organizácií pre deti v Srbsku (MODS) nemá žiadne údaje o vrstovníckom násilí v ranom veku. Kľúčovú úlohu v ranom rozvoji zohrávajú rodičia, ktorí si majú budovať vzťah s deťmi, baviť sa s nimi, aby neprišlo k násiliu, venovať im pozornosť, lásku, bezpečnosť a dávať im pozitívny model správania,“ hovorí Saša Stefanović, riaditeľ MODS-u. On zároveň poznamenáva, že združenie nemá poznatky o to, že sa uskutočnil určitý výskum na tému vrstovníckeho násilia v ranom rozvoji.

Kľúčovú úlohu v ranom rozvoji zohrávajú rodičia, ktorí si majú budovať vzťah s deťmi, baviť sa s nimi, aby neprišlo k násiliu, venovať im pozornosť, lásku, bezpečnosť a dávať im pozitívny model správania.

Saša Stefanović

S týmto súhlasí aj naša spolubesedníčka z Nového Sadu Dragana Ćorićová, ako predstaviteľka občianskeho združenia Rodič v Koordinačnom telese pre bezpečnosť detí v základných a stredných školách Mesta Nový Sad. Členom tohto telesa sa prednedávnom stal aj predstaviteľ predškolskej ustanovizne „Radosno detinjstvo“ z Nového Sadu, hoci ide o orgán zaoberajúci sa otázkami bezpečnosti na základných a stredných školách.

„Zatiaľ nemáme presné údaje o prípadoch vrstovníckeho násilia v materských školách, pretože sa predpokladá, že ono v takomto ranom veku neexistuje“, Dragana Ćorićová.

„Dôvodom, prečo je predstaviteľ predškolskej ustanovizne zapojený do Koordinačného telesa pre bezpečnosť detí v základných a stredných školách, bol práve prípad násilia rodičov na dieťati a iných rodičoch a vek dieťaťa bol približne štyri roky,“ hovorí Dragana Ćorićová a dodáva, že vrstovnícke násilie v ranom veku sa nevzťahuje výlučne na územie mesta Nový Sad. Pripomína, že škôlkarske obdobie je veľmi dôležité, pretože v tom čase sa formujú postoje, hodnoty, pravidlá správania, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší rozvoj dieťaťa, a že by sme nemali dovoliť, aby sme začiatok a príznaky možného násilného správania ospravedlňovali detskou šantivosťou.

Hlavnou výzvou v prevencii násilia je priznať, že problémy v ranom rozvoji, ktoré si vychovávatelia a rodičia všimnú, existujú.

Dragana Ćorićová

„Hlavnou výzvou v prevencii násilia je priznať, že problémy v ranom rozvoji, ktoré si vychovávatelia a rodičia všimnú, existujú,“ varuje Dragana Ćorićová a dodáva, že vychovávatelia vo veľkých skupinách nemôžu dieťaťu venovať plnú pozornosť. Dodáva, že riešenie vidí vo vzdelávaní aj rodičov a pedagogických pracovníkov na túto tému.

Veľké skupiny detí v predškolských ustanovizniach

Početné deti v skupine na dvoch vychovávateľov vo významnej miere sťažujú kvalitu práce, hovorí vychovávateľka Maja Vujanovićová iz novosadskej škôlky “Čuperak”, v ktorej sa už dva roky intenzívne pracuje na prevencii vrstovníckeho násilia cez program Jazyk žirafy psychológa Marshalla Rosenberga ako čast spolupráce s civilným sektorom a prostredníctvom spolupráce s rodičmi.

Prečítajte aj tento článok: ŽIRAFY SÚ KÚL – Nenásilná komunikácia v ranom veku

“Žiaľ, svedkovia sme čoraz väčšieho počtu prípadov vrstovníckeho násilia vúeobecne medzi deťmi. Avšak, ikeď to voľakedy nebol prípad s deťmi škôlkarskeho veku, súčasná situácia sa výrazne mení. V posledných rokoch si všímame nárast zmeny správania aj medzi deťmi predškolského veku, ktorý sa preukazuje cez slabú koncentráciu, netrpezlivosť, verbálne, a neraz aj fyzické zrážky,” hovorí pre Storyteller vychovávateľka Maja Vujanovićová a dodáva, že pracovné podmienky vychovávateľov sú sťažené v dôsledku počtu detí v skupinách, ako aj to, že samotní rodičia neraz nechcú spolupracovať.

V posledných rokoch si všímame nárast zmeny správania aj medzi deťmi predškolského veku, ktorý sa preukazuje cez slabú koncentráciu, netrpezlivosť, verbálne, a neraz aj fyzické zrážky.

Maja Vujanovićová

To sú veľké výzvy pre výchovno-vzdelávacích pracovníkov, dodáva vychovávateľka, ktorá má viacročnú profesionálnu skúsenosť, a už dva roky v spolupráci s rodičmi a civilným sektorom realizuje dielne nenásilnej komunikácie Jazyk žirafy v skupine detí, ktorá je teraz v záverečnom ročníku.

Jazyk žirafy v praxi

“Mali sme tú privilégium učiť deti v škôlke nenásilnú komunikáciu jazyk žirafy a vidieť zmenu v správaní detí a uvedomiť si, že to všetko má zmysel,” hovorí Maja Vujanovićová.

“Konfliktné situácie riešime na tvári miesta cez rozhovor. Okrem toho, každodenne komunikujeme s rodičmi a informujeme ich o situáciách, ktoré vznikli. Spokojne môžem konštatovať, že naúa skupina mala privilégiu v takom útlom veku učiť sa technikám nenásilnej komunikácie jazyka žirafy. Boli chvíle, keď sme sa pýtali, či to všetko má zmysel, a potom jedného dňa to vidíte na príklade, keď na dvore, kde sú prítomné všetky deti z materskej školy, v skupine, v ktorej sa zaoberáme nenásilnou komunikáciou, ku konfliktom prichádza zriedkavo, rozpráva sa iným spôsobom a iným spôsobom sa aj reaguje. Vtedy sa prekvapíte a pochopíte, že tá dlhotrvajúca, úporná práca má zmysel a prináša výsledky. Aj samotní rodičia nám potvrdzovali zmeny, ktoré si všimli v správaní a reakciách detí doma,” vysvetľuje vychovávateľka z novosadskej škôlky.

Zrážky medzi deťmi prostrednícvtom dielní nenásilnej komunikácie (NVC) Jazyk žirafy sa neriešia iba v novosadskej škôlke. Existujú príklady praxe, v ktorých sa tieto dielne úspešne realizujú aj v iných materských školách. Snežana Molnarová z Užíc, v súčasnosti jediná certifikovaná trénerka nenásilnej komunikácie Jazyk žirafy v Srbsku je aktívna už veľa rokov ako vychovávateľka, ale aj ako trénerka nenásilnej komunikácie pre deti a mládež, ako v Srbsku, tak aj v Bosne a Hercegovine.

“Ako vychovávateľka som v Užiaciach pracovala 27 rokov, a posledné roky robím ako trénerka nenásilnej komunikácie s deťmi a mladými. Mojou prvou školiteľkou tejto techniky bola práve Nada Ignjatovićová-Savićová, ktorá je jednou z tvorcov Občianskej výchovy, a ktorá aj Marshalla Rosenberga a jazyk žirafy priviedla do Srbska,” hovorí Snežana Molnarová, ktorá plánuje založiť Sieť trénerov NVC v Srbsku.

Ona hovorí, že vďaka týmto vedomostiam ako vychovávateľka mala lepšiu komunikáciu s rodičmi, a s deťmi si budovala dobrú komunikáciu, vzťah založený na dôvere a poviazanosť založenú na empatii. “Konflikty sme riešili bezbolestným spôsobom a nezaoberali sme s etiketovaním. Môžem povedať, že etikety sú ťarchou pre dieťa a treba sa im vyhýbať. Treba si zapamätať, že sme my vzormi pre deti a že veľká zodpovednosť je na nás dospelých. Moja skúsenosť je taká, že mi vedomosti z nenásilnej komunikácie obohatili vzťah s deťmi, rodičmi a kolegami, a vo všeobecnosti znížilo zrážky na veľmi nízke percento,” hovorí Snežana v rozhovore pre Storyteller.

Konflikty sme riešili bezbolestným spôsobom a nezaoberali sme s etiketovaním. Môžem povedať, že etikety sú ťarchou pre dieťa atreba sa im vyhýbať.

Snežana Molnarová

Ona uzaviera, že v prevencii vrstovníckeho násilia v ranom veku kľúčový je vzťah s rodičmi, a že je vychovávateľom v tom procese potrebná podpora rodín detí.

PREVENCIA NÁSILIA: Násilné správanie v rodine a medzi vrstovníkmi v AP Vojvodina sa stalo spoločenským problémom a jeho riešenie musí byť pohotové. Najlepším spôsobom dlhodobého riešenia je primárna prevencia v rannom veku, a prepoznávanie násilia ako prvý krok v zamedzovaní násilia prepoznáva aj Zákon o zamedzovaní rodinného násilia. Aby sa zamedzil čoraz častejí jav násilia medzi vrstovníkmi, veľkú pozornosť treba venovať javu násilia vo včasnom rozvoji a jeho prevencii. Z toho dôvodu, vrstovnícke násilie v predškolskom veku je čoraz častejšou témou teoretických a empirických prác v oblasti psychológie a pedagodiky, uvádza sa v Monografii spoznávania násilného správania ako základu primárnej prevencie násilia v predškolskom veku.

O tom, aký výsledok v praxi prináša uplatnenie techniky nenásilnej komunikácie Jazyk žirafy v rannom detskom veku, aký je názor rodičov a detí, čítajte v treťom, záverečnom texte nášho seriálu Žirafy sú kúl.

Projekt Spolu pre deti realizuje CIP – Stredisko pre interaktívnu pedagogiku (CIP Centar) v spolupráci s Nadáciou pre otvorenú spoločnosť, Srbsko. Stanoviská a názory vyjadrené v tomto texte nemusia nutne odzrkadľovať stanoviská CIP Centra a donátora.