SOLUTIONS STORIES

Zodpovedná žurnalistika: Ako písať o duševnom zdraví bez senzácií? „Destigmatizator“ a „Umologija“ ukázali cestu

ŽIJEME V SPOLOČNOSTI, V KTOREJ SÚ ĽUDIA S RÔZNYMI DUŠEVNÝMI POSTIHNUTIAMI VYSTAVENÍ MNOŽSTVU PREDSUDKOV A STIGMATIZÁCII. K TOMU PRISPIEVA AJ INFORMOVANIE MÉDIÍ, KTORÉ JE ČASTO ZBAVENÉ ODBORNOSTI A ZODPOVEDNOSTI. 

„Poďme sa rozprávať o pozitívnej psychológii“ – navrhuje novinárka Alexandra Bučko. Prebieha redakčná porada, na ktorej spolu s kolegyňou Máriou Marčeta dohovárajú tému pre jednu z ďalších epizód podcastu Umologija. Diskutujú o tom, ako najlepšie analyzovať túto tému a kto budú spolubesedníci.

Epizóda bude odvysielaná v decembri, takže prípravy začínajú hneď po zasadnutí, keďže je potrebné napísať predbežnú synopsu, dohodnúť a nahrať vyhlásenia, potom si ich vypočuť, sformovať synopsu a nakoniec zostrihať. Je veľa práce, ale musí to tak byť, pretože každá časť podcastu je pripravená s maximálnou profesionalitou – rešpektujúc etiku.

„Spracovávame príbehy o tom, ako systém, v ktorom žijeme, jedno či v Srbsku alebo globálne, ovplyvňuje naše duševné zdravie, potom ako žijeme, ako sa cítime a akým problémom čelíme“ – vysvetľuje Alexandra Bučko, ktorá je zároveň redaktorkou podcastu Umologija.

Alexandra je zakladateľkou Fabriky kreativity (pôvodne po srbsky: Fabrika kreativnosti) – média, ktoré realizuje podcasty a praktizuje multimediálnu a kreatívnu žurnalistiku. Podcast Umologija je príkladom toho, ako by sa v médiách malo pristupovať k témam spojeným s duševným zdravím.

Práve kvôli profesionálnemu vzťahu bola Fabrika kreativity súčasťou projektu Destigmatizator: médiá pre duševné zdravie mládeže.

Projekt realizovala, od septembra 2022 do mája 2023, mimovládna organizácia MentalHub z Nového Sadu. Toto psychologické centrum poskytuje podporu mladým ľuďom, ktorí zažili hospitalizáciu v psychiatrických ústavoch alebo majú iné ťažkosti v oblasti duševného zdravia. Pomáhajú mladým ľuďom prostredníctvom poradenstva a psychoterapie.

„Pri našej práci s mladými ľuďmi sme videli, že médiá rôznymi spôsobmi stigmatizujú ľudí s psychiatrickými diagnózami a že o tejto skupine ľudí sa informuje neetickým spôsobom“ – hovorí Milica Lazić, doktorka psychologických vied a koordinátorka projektov v MentalHub-e.

Milica Lazić hovorí, že v projekte Destigmatizator si stanovili reálne ciele, ktoré dosiahli. (foto: súkromný archív)

Uvedomili si tiež, že je nevyhnutné poukázať na škodlivosť súčasného spôsobu podávania správ o psychických problémoch a v maximálnej možnej miere ovplyvniť jeho zmenu. Napísali projekt Destigmatizator a po zabezpečení potrebných finančných prostriedkov ho začali realizovať.

Na realizáciu plánovaných aktivít potrebovali pomoc médií, preto bola do Fabriky kreativity zaslaná výzva na spoluprácu.

Fabrika kreativity sa už témam duševného zdravia zaoberala, existoval podcast s názvom Umologija a rozpoznali sme ich záujem o túto oblasť“ – dodáva Milica Lazić.

Psychoterapia a duševné zdravie sú oblasti, ktoré nie sú v Srbsku úplne právne regulované, preto sa psychoterapiou zaoberajú ľudia s rôznym formálnym vzdelaním, k tomu využívajú aj všelijaké metódy práce. Milica Lazić hovorí, že to je dôvod, prečo sa v médiách často objavujú vyjadrenia spolubesedníkov, ktorí nie sú dostatočne vzdelaní na to, aby hovorili o duševnom zdraví.

Tak pochopili, že je potrebné spojiť médiá s odborníkmi a odborníčkami, ktorí majú vedomosti a sú ochotní o týchto témach hovoriť.

„Vytvorili sme sieť psychológov a psychologičiek, ktorí sú ochotní hovoriť pre médiá. Tento zoznam bol zaslaný na adresy približne 1.000 novinárov a mediálnych organizácií. Dostali teda kontakty, ale aj informácie o tom, o akých témach sa každý z nich môže zmieniť“ – vysvetľuje Milica pre Storyteller.

Mediálne informovanie o duševnom zdraví je často sprevádzané clickbaitovými nadpismi a výsmešnými komentármi

Od začiatku januára 2021 do konca decembra 2023 publikovalo 25 najnavštevovanejších portálov v Srbsku články o duševnom zdraví, z ktorých až 77% malo clickbaitový titulok. Iba 7% textov obsahovalo informácie o kontaktoch na pomoc, kým v komentároch na Facebooku bol vysmiaty smajlík najčastejšou reakciou čitateľov na texty o záchvatoch paniky.

Tieto údaje obsahuje správa Čiaročky a tiene (pôvodne po srbsky: Crtice i senke), ktorá vznikla v rámci projektu Destigmatizator – ako výsledok monitoringu mediálnych správ o duševnom zdraví. Monitoring vykonávali novinári a psychológovia, a jedným z autorov správy je Stefan Janjić, novinár a docent na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Vraví, že je badateľné, že v médiách sa názvy určitých duševných problémov uvádzajú bez akejkoľvek opatrnosti alebo sa vysvetľujú triviálne.

duševné zdravie

„Napríklad, obsesívno-kompulzívna porucha sa používa ako výraz pre niekoho, kto – povedzme – rád triedi fixky podľa farieb alebo kto je príliš pedantný. Potom sa výraz, že niekto má depresiu, používa pre prípady, keď je zlá nálada alebo mierna úzkosť“ – zdôrazňuje Stefan.

Veľkým problémom v mediálnom informovaní sú nadpisy, ktoré sú najviditeľnejšou časťou textu, takže čitatelia často píšu komentáre len na základe nadpisu, a nie celého obsahu. Uvádza príklady verejne známych osobností, ktoré hovorili o svojich problémoch s duševným zdravím, a titulky týchto článkov boli formulované spôsobom, ktorý túto osobu predstavovali ako „princeznú na hrášku“ – niekoho, kto je príliš citlivý a nedokáže sa vyrovnať s výzvami svojej práce.

„Stretávame sa tu s niečím, čo sa teoreticky nazýva „spolutvorba“ (z anglického: co-creation, pozn. red.), kde médiá formulujú titulok tak, aby u čitateľov vyvolal negatívnu reakciu. Napríklad: Moderátor si dal tabletku, prišlo mu zle, a v štúdiu takmer omdlel. Toto by bol nadpis, na ktorý publikum najčastejšie reaguje cynickými smajlíkmi“ – hovorí náš spolubesedník.

Stefan Janjić: „Pri písaní o duševnom zdraví by médiá mali mať vždy na pamäti etické spravodajstvo.“ (foto: súkromný archív)

Monitoring tiež ukázal, že aj tie médiá, ktoré nerešpektujú žiadne pravidlá etického spravodajstva o duševnom zdraví, sa uchyľujú k tzv. umývaniu si vlastného svedomia (pôvodne v angličtine: social washing) doplnením informácií na konci textu o tom, na koho sa obrátiť o pomoc v prípade duševných problémov.

„Samozrejme, tie informácie by mali existovať, ale keď médiá zverejňujú takéto obsahy, mali by byť na tej úrovni uvedomelosti a zodpovednosti neustále, a nielen na konci textu, v poslednom odseku“ – uzatvára Stefan Janjić.

Neetické médiá informujúce o problémoch duševného zdravia len posilňujú existujúce predsudky o ľuďoch s týmito ťažkosťami. Stalo sa bežným, že názvy určitých psychiatrických diagnóz sa používajú na urážanie alebo znevažovanie niekoho, tak vo verejnosti vzniká dojem, že ľudia s mentálnym postihnutím sú nepríčetní a nebezpeční pre seba aj ostatných.

Milica Lazić, psychologička v MentalHub-e, uvádza príklad novinárskych textov, ktoré hovoria o zločine alebo samovražde. Ak skutok spáchala osoba, ktorá už prešla psychiatrickým liečením, táto informácia sa v texte nájde takmer vždy, aj keď nič nenasvedčuje tomu, že by to ovplyvnilo spáchanie skutku.

Takýto spôsob poskytovania informácií je škodlivý a treba ho meniť. Preto, hovorí Milica, v rámci projektu Destigmatizacija vznikol manuál s konkrétnymi pravidlami, ako podávať správy o duševnom zdraví. Manuál združenými silami zostavili novinári a psychológovia.

„Novinári a novinárky majú teraz jasné pokyny, ako podávať správy o rôznych témach v oblasti duševného zdravia. Sú tam aj odporúčania, o ktorých témach by sa malo písať v médiách a zároveň sú dôležité pre ľudí s psychosociálnymi ťažkosťami“ – dodáva naša spolubesedníčka.

Napísanie manuálu nestačilo, a tak bola zorganizovaná séria workshopov, na ktorých sa zúčastnilo asi 40 novinárov a novinárok, ktorí sa naučili aplikovať zoskupené pravidlá vo svojej práci. Tréningom prešli aj psychológovia a psychologičky – cieľom bolo povzbudiť ich, aby hovorili pre médiá.

„Zmapovali sme šesť obzvlášť zraniteľných skupín, pokiaľ ide o duševné zdravie, takže novinári sa naučili, ako podávať správy o samovraždách, deťoch a iných zraniteľných skupinách“ – vysvetľuje Milica Lazić.

Workshopov sa zúčastnila aj Ilijana Berber, novinárka Rádio-televízie Vojvodiny. Prízvukuje, že jej veľmi pomohli prednášky o terminológii používanej pri informovaní o duševnom zdraví. To, čo sa naučila a počula, má pri spracovávaní týchto tém aj dodnes na pamäti.

„Prednášajúcim sa prostredníctvom série príkladov podarilo sprostredkovať nám dôležité odkazy, ktoré sa dajú okamžite aplikovať v každodennej práci. Bolo pre mňa dôležité oboznámiť sa s určitými pojmami, ktoré sú nevyhnutné pre etické informovanie“ – vraví Ilijana.

Podcast Umologija ako príklad toho, ako treba konať

O týchto témach sa hovorilo aj v podcaste Umologija. Počas deviatich mesiacov, počas ktorých projekt trval, bol nahraný rovnaký počet epizód. Všetko – témy, vrátane spolubesedníkov – bolo vyberané na základe konzultácii s psychologičkami z MentalHub-a. Alexandra Bučko hovorí, že táto spolupráca zahŕňala vzájomné učenie sa, takže aj po skončení projektu v podcaste Umologija sa hovorí o duševnom zdraví úplne profesionálnym a etickým spôsobom.

„Sme opatrní pri podávaní správ, pretože vieme, že to môže byť buď veľmi užitočné, avšak aj veľmi škodlivé. Nehovorím, že občas neurobíme chyby, ale tie si všímame. Preto neustále pracujeme aj na zlepšovaní interného etického kódexu, ktorý sme napísali a ktorý dodržiavame“ – konkretizuje Alexandra pre Storyteller.

Aleksandra Bučko: „Pokiaľ ide o témy týkajúce sa duševného zdravia, zisk by mal byť pre médiá menej dôležitý.“ (foto: Brankica Matić, Storyteller)

Istý čas bola súčasťou redakčného tímu Fabriky kreativity aj Sanja Đorđević, novinárka nášho portálu. Do pamäti sa jej vrezala epizóda Umologiji, ktorá bola venovaná kríze, ktorou prechádzajú mladí ľudia vo svojich dvadsiatych rokoch života. Pri písaní textu a nahrávaní výpovedí s psychologičkou sa, ako vraví, dozvedela aj o sebe.

„Bolo to užitočné v dvoch rovinách. Pracujeme na téme, ktorá je dôležitá pre našich poslucháčov, no zároveň pomáhame aj sebe. Duševné zdravie je abstraktná vec a každý človek je iný. Snažili sme sa ľuďom priblížiť témy duševného zdravia a povzbudiť ich, aby vyhľadali pomoc“ – spomína Sanja.

Novinárky z podcastu Umologija sa pri tragických udalostiach, ktoré sa odohrali v Srbsku v máji minulého roka, presvedčili, aké dôležité je, aby médiá poskytovali overené a užitočné informácie. Počas tých dňoch, hovorí Alexandra Bučko, dostávali komentáre, v ktorých ľudia písali o svojom momentálnom emočnom rozpoložení žiadajúc radu na koho sa obrátiť s prosbou o pomoc.

„Ľudia nám v e-mailoch a komentároch písali, že sa cítia zle, a boli tam aj komentáre typu: Toto mi naozaj pomohlo. Potom sme na našej stránke zverejnili telefónne čísla na bezplatnú psychologickú pomoc a ľudia tie príspevky vo veľkom zdieľali na svojich profiloch“ – spomína Alexandra Bučko.

Podcast Umologija získal aj špeciálne ocenenie Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny za etické informovanie o duševnom zdraví mládeže.

Je ťažké povedať, či a do akej miery projekt Destigmatizator a spolupráca medzi MentalHub-om a Fabrikou kreativity prispeli k zmene podávania správ o duševnom zdraví, konštatuje Milica Lazić. Nerobili výskum, ani nesledovali príspevky v médiách, takže neexistujú presné ukazovatele. Majú informácie, že ich príspevky a texty o mentálnom zdraví si prečítalo asi pol milióna ľudí na sociálnych sieťach.

Dostávajú tiež informácie od kolegov, ktorí sú súčasťou siete psychológov a psychologičiek, že by ich novinári mali kontaktovať, aby prediskutovali určité témy. Milica hovorí, že nikdy nedúfali, že by jeden krátkodobý projekt mohol zmeniť doterajší spôsob mediálneho informovania. Boli si stanovili realistické ciele, teraz však merajú úspešnosť projektu písomnými usmerneniami pre etické informovanie o duševnom zdraví, ale aj vytvorenou sieťou odborníkov. Tieto dokumenty zostávajú ako náradie a skupina pripomienok všetkým médiám, ako zodpovedne písať o duševnom zdraví.

„Je možné, že sa nič nezmenilo, alebo že médiá, ktoré najviac potrebujú tento druh školenia, ani neprišli a nepoužívajú naše manuály. Nám ale stačí, ak sme poučili aspoň troch ľudí, ktorí budú lepšie informovať o tejto téme, to je pre nás dôležitý úspech tohto projektu“ – uzatvára Milica.

Spolubesedníčky súhlasia s tým, že na zmene postoja médií a verejnosti k duševnému zdraviu je potrebná kontinuálna práca. Projekt a spolupráca mimovládnej organizácie a médií môže priniesť výsledky, ale to nestačí, aby trvali len niekoľko mesiacov. Je potrebných aj viac finančných prostriedkov, avšak aj vôle – predovšetkým médií, pre ktoré je čitateľnosť za každú cenu dôležitejšia ako verejný záujem.

„Robíme to pre ideály a preto, že chceme písať profesionálne o dôležitých témach, no sú médiá, ktoré zaujíma iba zisk. V otázkach duševného zdravia však musí byť zisk menej dôležitý“ – zdôrazňuje Alexandra Bučko.

O autorovi/ke & O autoru/ki

Brankica Matić and preklad / prevod: Ivica Grujić Litavský

Pridaj komentár & Dodaj komentar

Kliknite sem, ak chcete pridať komentár

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.