Realita pod mikroskopom Spoločnosť

Zuzana Pavlíková: Je dôležité, aby národnostné menšiny boli viditeľné v sčítaní obyvateľstva

sčítanie obyvateľov

“Prečo je dôležité, aby boli národnostné menšiny viditeľné v sčítaní obyvateľstva? Je to dôležité preto, aby sa videla rozmanitosť, ktorá tu je. Je to unikát v Srbsku,“ vyhlásila Zuzana Pavlíková, hlavná poradkyňa pre otázky národnostných menšín pri Misii OBSE v Srbsku v online vysielaní Bez okľúk, ktorú na Facebových stránkach portálov Autonomija a Storyteller realizuje Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny.

Sčítanie obyvateľov, domácností a bytov v Srbsku pod heslom „Zúčastni sa sčítania – zanechaj stopu“ sa začína 1. a potrvá do 31. októbra 2022. Okrem domácností a bytov sčítanie bude zahŕňať občanov našej krajiny s bydliskom v Srbsku bez ohľadu na to, kde budú počas sčítania, cudzincov s trvalým pobytom, ako aj tých, ktorí majú udelený prechodný pobyt alebo sa zdržiavajú na území Srbska v čase sčítania obyvateľstva.

Prečo je toto sčítanie tak veľmi dôležité pre menšinové komunity – čo všetko závisí od počtu príslušníkov národnostných menšín, napr. v kontexte ľudských práv, ktorými sa, okrem iného, OBSE zaoberá, ale aj menšinových politík v Srbsku?

 Zuzana Pavlíková:   Pre sčítanie obyvateľov je veľmi dôležité zabezpečiť širokú účasť, lebo tá rozhoduje, okrem iného, o prerozdeľovaní zdrojov finančných prostriedkov a o službách zabezpečených štátom. To sa týka aj regiónov, kde žijú početné národnostné menšiny v Srbsku. Pri tejto téme je veľmi dôležité na samom začiatku spomenúť princíp tzv. sebaidentifikácie alebo sebadeklarácie. Otázka v sčítacom formulári, ktorá sa týka etnickej a náboženskej príslušnosti, tiež materinského jazyka, je nepovinná. Každý má právo deklarovať sa ako príslušník istej národnostnej menšiny, ale aj právo tak neurobiť. V kontexte OBSE spomeniem, že tomu sa venuje aj Kodanský dokument z roku 1990, ktorý práve hovorí o tom, že príslušnosť k nejakej národnostnej menšine je osobná voľba. Verejné vyjadrenie alebo realizácia tej voľby nesmie priniesť žiadne nevýhody pre daného človeka.

Teraz ku konkrétnej otázke, prečo je sčítanie dôležité pre národnostné menšiny? Možno by som ju však trošku otočila. Prečo je dôležité, aby boli národnostné menšiny viditeľné v sčítaní obyvateľstva? Je to dôležité preto, aby sa videla rozmanitosť, ktorá tu je. Je to unikát v Srbsku. Zároveň by chcela som zdôrazniť lingvistický aspekt a jazykovú rozmanitosť. To, že sa v Srbsku každodenne používa toľko jazykov, – a nie je to len vec folklóru, je niečo, čo by pri sčítaní obyvateľstva určite malo ako verný obraz rozmanitosti ukázať.

Čo sa týka konkrétneho počtu danej národnostnej menšiny, aj v praktickej rovine je niekoľko oblastí, na ktoré to má priamy priamy dopad a je to dopad na rozsah práv menšinových práv. Prvé, čo by som spomenula, sú národnostné rady, pretože počet obyvateľov danej národnostnej populácie vplýva na to, či si národnostná menšina môže zriadiť svoj svoj národnostnú radu a potom koľko tá národnostná rada bude mať členov. Môže to byť od 15 do 35 členov, čo je veľký rozsah. Najmenšie národnostné rady reprezentujú menšiny, ktoré majú menej než 10 tisíc obyvateľov podľa posledného sčítania a tie najväčšie národnostné rady viac než stotisíc. Takže ozaj, ten rozsah je dosť veľký.

Tiež by som spomenula právo na používanie na úradné používanie jazyka a písma. Toto právo majú národnostné menšiny, ktoré majú proporčne viac než pätnásť percent obyvateľstva v danej obci. Tieto čísla majú dopad aj na klasifikáciu samospráv, či daná samospráva môže byť považovaná za multietnickú, čo často nie je veľmi viditeľná téma. Z tohto potom vyplýva, či môže mať daná samospráva nejaké dodatočné mechanizmy, ako napríklad výbory pre národnostné otázky alebo vzťahy.

Čo tieto práva znamenajú v praxi? Právo na úradné používanie jazyka a písma umožňuje komunikovať v materinskom jazyku s orgánmi samosprávy, možnosť vyžiadať si dokumenty v materinskom jazyku a komunikovať na súdoch v materinskom jazyku, mať buď dvojjazyčné alebo viacjazyčné názvy ulíc, názvy úradov. Keď sme pri národnostných radách, je to aj možnosť zapájať sa do aktivít, či sú to kultúrne alebo vzdelávacie, v rámci týchto inštitúcií.

Všetky tieto menšinové práva sú súčasťou ľudských práv, o ktoré vždy treba bojovať. Teda boj nikdy neprestáva a v tom zmysle nastoľujem aj ďalšiu otázka: ako motivovať príslušníkov národnostných menšín, aby sa prihlásili k svojej národnosti. Ktoré mechanizmy sú v tomto zmysle najúčinnejšie, podľa skúsenosti a praxe OBSE?

 Zuzana Pavlíková:   Tu vidím najmä úlohu predstaviteľov národnostných menšín, aj národnostných rád, lebo netreba zabúdať, že národnostné rady nemajú monopol na predstavovanie danej menšiny. Vidím tu úlohu aj jedných aj druhých, aby vysvetlili svojej vlastnej komunite prečo je to dôležité, čo tá deklarácia znamená, aký to má vplyv na ich každodenný život.

Čo sa týka efektívnych prostriedkov, to sú staré známe nástroje, ako napríklad priamy kontakt so svojou komunitou a niekedy také niečo očividne môže chýbať. Druhé sú sociálne siete, ktoré sú najefektívnejším spôsobom, ako byť v kontakte s ľuďmi, zvlášť tam, kde to geograficky nie je možné. Jeden z efektívnym nástrojov je angažovať prominentné osobnosti z vlastnej komunity, ukázať na príklade životného príbehu, ako to je, napríklad, byť úspešným Slovákom v Srbsku?

Spomeniem aj nedávnu iniciatívu, ktorá prišla do Misie OBSE zo strany slovinskej národnostnej rady, ktorá sa obrátila na nášho veľvyslanca, vedúceho misie a Jana Braathu s prosbou, či by nahral motivačné video pre slovinskú komunitu, ktorá žije v Srbsku a náš ambasádor tomu veľmi rád vyhovel, ale zároveň využil príležitosť a nahral video pre všetky národnostné menšiny v Srbsku. Video bude čoskoro dostupné na našich sociálnych sieťach, na profiloch Misie OBSE a každý, kto má záujem, môže to zdieľať ďalej.

Pripomenula by som aj to, že aj štátne orgány majú záujem na tom motivovať, aby sa ukázal reálny obraz o rozmanitosti, aby vedeli prispôsobiť verejné politiky.

Pozrite si video, v ktorom šéf Misie OBSE v Srbsku, veľvyslanec Jan Braathu hovorí o význame účasti všetkých občanov a občianok Srbska v sčítaní obyvateľstva, s dôrazom na účasť príslušníkov a príslušníčok národnostných spoločenstiev. / Zdroj FB stránka OSCE Mission in Serbia

Ktoré inštitúcie, organizácie, subjekty by mali mať na starosti rôzne motivačné kampane a akým spôsobom?

 Zuzana Pavlíková:   V prvom rade by som spomenula, že jedinou kompetentnou inštitúciou v Srbsku pre proces sčítania je Republikový štatistický úrad. Bodka. Viem, že je to možno samozrejmá vec, ale v našich rozhovoroch s partnermi je to niekedy také prekvapivé. Z nášho pohľadu Štatistický úrad v našej doterajšej spolupráci je spoľahlivý a konštruktívny partner. A to, čo je tiež dôležité pre menšinové otázky, tento úrad v období pred sčítaním obyvateľstva naozaj ukázal, že rozumie výzvam, ktorým čelia národnostné menšiny a snažil sa vyjsť v ústrety na niekoľkých rovinách.

V prvom rade štatistický úrad umožnil predstaviteľom národnostných rád, aby boli členmi miestnych alebo lokálnych sčítacích komisií. Ďalej sú to formuláre, ktoré sú dostupné už teraz pred sčítaním na webstránkach štatistického úradu v dvadsiatich jazykoch národnostných menšín. Potom sú tu verejné výzvy pre inštruktorov a pre sčítacích komisárov, ktoré sú dostupné v trinástich jazykoch a ktorých preklad zabezpečila OBSE Misia v Srbsku. Aj slovenčina je jeden z týchto jazykov, v ktorých sú dokumenty dostupné. Všetko toto prispieva k zvýšeniu dôvery, čo je jedno z kľúčových slov v tomto procese, a k zvýšeniu povedomia o samom sčítaní obyvateľov.

A teraz k otázke, ktoré všetky inštitúcie by mali mať túto kampaň na starosti. Bez diskusie je to Republikový štatistický úrad. On je hlavný, ale tu je aj Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg, ktorí tiež pripravujú kampaň špeciálne zameranú na príslušníkov národnostných menšín, ale tiež je tu mimovládny sektor.

A teraz k otázke, ktoré všetky inštitúcie by mali mať túto kampaň na starosti. Bez diskusie je to Republikový štatistický úrad. On je hlavný, ale tu je aj Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg, ktorí tiež pripravujú kampaň špeciálne zameranú na príslušníkov národnostných menšín, ale tiež je tu mimovládny sektor.

Zuzana Pavlíková

Vzhľadom na to, že tento rok je zároveň aj volebným rokom pre menšinové národnostné rady, veľkou témou nielen pre menšinové spoločenstvá, ale vôbec pre celú krajinu, sú samotné voľby, pred tým zápis do osobitného voličského zoznamu príslušníkov národnostných menšín. OBSE Misia v Srbsku sa už roky zaoberá touto témou. Keďže ide už o štvrtý volebný cyklus, určite sa niektoré procesy vylepšili a niektoré výzvy pravdepodobne zostali zatiaľ nedoriešené. V čom sme sa posunuli vpred a v ktorých volebných “oblastiach” v kontexte národnostných rád existuje priestor na vylepšenie podmienok?

 Zuzana Pavlíková:   Veľký posun je, že od roku 2014 voľby do národnostných rád má na starosti Republiková volebná komisia. V praxi to znamená, že tieto voľby sú organizované, čiže majú rovnakú architektúru, infraštruktúru ako parlamentné voľby, čo nie je dôležité len z hľadiska procedurálneho, ale to niečo hovorí o tom, ako sú tieto voľby vnímané v spoločnosti v Srbsku, aká dôležitosť sa im pripisuje, a nielen voľbám, ale aj samotnej tematike národnostných menšín.

Druhý posun sa týka osobitého zoznamu voličov. V roku 2018 boli posledné voľby do národnostných menšín, kedy Misia OBSE v spolupráci s Ministerstvom pre štátnu správu a lokálne samosprávy organizovala školenia pre všetky samosprávy, ako používať nový softvér, ktorý bol vtedy uvedený do praxe, na vedenie tohto osobitého registra, tiež na uvádzanie nových údajov alebo zmenu dát a tak ďalej. Ten nový softvér neznamenal len z toho technického hľadiska veľký pokrok, ale to znamenalo, že tento softvér umožnil, aby osobitný register bol zosúladený s jednotným zoznamom voličov, ktorý sa používa pri parlamentných voľbách. Teraz, v roku 2022, osobitný register voličov má už nejakú tú volebnú základňu, volebnú bázu, takže tí, čo už sú zapísaní v registri sa nemusia nanovo zapisovať.

Ale čo nám to hovorí teraz? Najväčšiu pozornosť si zasluhujú prvovoliči. Takže na nich sa treba teraz sústrediť.

Myslím, že hlavnou výzvou je úroveň povedomia o úlohe samých národnostných rád v širšej populácii. Aký je právny rámec? Čo im umožňuje ten právny rámec? Či sa využívajú všetky tie nástroje, ktoré sú k dispozícii? Aké sú štyri oblasti, ktorým sa venuje? Niekedy aj my z našej skúsenosti Misie OBSE počúvame z rôznych strán, že rady sú alebo by mali byť zaangažované v každej jednej oblasti, ktorá sa môže týkať národnostných menšín. Ale zákon je veľmi jasný. Sú to štyri oblasti: médiá, kultúra, vzdelávanie a úradné používanie jazyka písma.

Tiež je dôležité, aby samotné národnostné rady odrážali pluralitu, ktorá existuje v každej národnostnej menšine. Aby to nebola len jedna frakcia. To pomáha celému volebnému procesu volieb, lebo jednoducho tá menšina si uvedomí, že áno, je to dôležitý orgán, je to dôležitý nástroj, ale ak národnostné rady majú tendenciu ísť reprezentovať len jednu frakciu v konkrétnej komunite, tak samozrejme aj tie voľby sú možno trošku v úzadí.

Dôležité je, aby samotné národnostné rady odrážali pluralitu, ktorá existuje v každej národnostnej menšine. Aby to nebola len jedna frakcia.

Zuzana Pavlíková

Na záver by som spomenula jednu vec, ktorá je často témou v diskusiách s našimi partnermi a je to fakt, že v osobitnom registri voličov nie je možné overiť niekoho etnickú príslušnosť. To je jednoducho súčasť celého procesu a je to neriešiteľná dilema, lebo je tu ten princíp sebaidentifikácie, ktorá sa môže aj meniť. Zase sa odvolám na OBSE a Kodanský dokument, ktorý práve hovorí aj o tom, že jednotlivec si môže vybrať, ale aj zmeniť etnickú príslušnosť. Takže nedá sa overovať, či je niekto zapísaný tam, kam patrí. Samozrejme, toto právo nosí so sebou riziko zneužívania. A tomu sa jednoducho nedá zabrániť.

Aký význam má Akčný plán na realizáciu práv národnostných menšín pre život príslušníkov národnostných spoločenstiev Srbsku – ktoré “highlight-y” by ste zvlášť vyzdvihli v kontexte, v ktorom OBSE pôsobí v Srbsku a prečo by aj samotní príslušníci menšín by mali byť informovaní o tomto dokumente?

 Zuzana Pavlíková:   Každý akčný plán, každá stratégia je rámec a dodatočne je to smernica pre inštitúcie, ktorá im jednoducho ukazuje, na ktoré oblasti sa majú sústrediť, kde je tá potreba najkritickejšia. V spomínanom akčnom pláne, ktoré sa momentálne pripravuje, je tých oblastí jedenásť. Tam už to samo osebe hovorí, že z celej menšinovej problematiky tých jedenásť, ktoré sú nejakým spôsobom najdôležitejšie, či najkritickejšie. Je to práve aj o tom, aby predstavitelia národnostných menšín boli základom v tom procese, aby oni boli tí, ktorí identifikujú, čo je priorita, čo je možno niečo, čo sa môže odložiť, lebo predsa každý akčný plán má istú dobu trvania, čo je kritické pre nasledujúce tri roky, na ktoré sa nový akčný plán má vzťahovať.

Ak by sme hovorili o praktickom využití pre samotných príslušníkov národnostných menšín, najdôležitejší aspekt je, že akčný plán im ponúka referenčný dokument. Ak sa chce realizovať nejaká nová iniciatíva na zlepšenie nejakého aspektu života v komunitách, či je to žiadanie o fondy alebo podporu, jednoducho ten dokument je referencia. V ňom je jasne indikované, čo sú priority a v akom časovom rozhraní. Takže to je určite tiež nástroj ako príslušníci národnostných menšín a ich predstavitelia môžu využiť doslova tento dokument. Samozrejme, ako s každým akčným plánom a tiež so zákonmi, čo sa týkajú otázok národnostných menšín, kľúčová je implementácia.

Akčný plán tiež ponúka príslušníkom národnostných menšín dokument, vďaka ktorému môžu zobrať svojich vlastných predstaviteľov, ale tiež inštitúcie na zodpovednosť. Ak je tu nejaká oblasť, kde vidia, že jednoducho ich predstavitelia sú pasívni, môžu sa odvolať na tento akčný plán.

OBSE Misia v Srbsku sleduje fázu prípravy tohto plánu veľmi pozorne a z pracovnej verzie plánu, ktorý sme mali k nahliadnutiu, by som vyzdvihla, že tento akčný plán sa rozlišuje od predchádzajúceho, je konkrétnejší. Jednotlivé oblasti a kapitoly v rámci plánu nie sú krabička, kde je veľa čokolád a bonbónov, ale je v nej jedna alebo dve oblasti. Tak napríklad v prvej kapitole o osobnom statuse je téma len jedna a to je sčítanie obyvateľstva. Ak je to vzdelávanie, je tu niekoľko tém, ale veľmi konkrétnych: ako sa vyučuje predmet srbčina ako nematerinský jazyk alebo ako sprístupniť bilingválne vzdelávanie?

Tiež vidieť snahu o zosúladenie akčného plánu s inými dokumentami, ktoré už sú v platnosti, ako je mediálna stratégia a stratégia pre vzdelávanie.

To, čo je z našej perspektívy najdôležitejšie, a verím tomu, že aj pre samých príslušníkov národnostných menšín, je element interkulturálnosti. Vidieť to veľmi pekne na príklade národnostných rád, pričom sa kladie dôraz na to, že národnostné rady nemajú vlastne úlohu len pre svoje vlastné komunity, ale aj pre vzťahy medzi národnostnými menšinami. V oblasti vzdelávania je interkulturálny aspekt tiež dosť zvýraznený.

Interkulturálnosť je veľmi potrebná v širšom kontexte. Sami vidíme, že národnostné menšiny, aj národnostné rady majú tendenciu sa zatvárať. To potom znamená, že máme spoločnosť, kde máme veľa rôznych vrstiev, ale oni sú oddelené. Oni sú paralelné, jedna popri druhej. Interakcia určite je, nie je to také čierno biele alebo jednoznačné, ale niet toľko dynamiky medzi rôznymi spoločenstvami. My ako OBSE Misia v Srbsku stále zdôrazňujeme, že máme mandát nielen na ochranu práv národnostných menšín, ale aj na samu integráciu, čo je vlastne o stupeň vyššie. To je práve to, o čom sme hovorili na začiatku: rozmanitosť spoločnosti spočíva aj v komunikácii medzi menšinovou a väčšinovou populáciou. Ozaj, interkulturálnosť je kľúč.

About the author

Vladimíra Dorčová Valtnerová

Milujem život, novinárstvo a digitálnu dobu. Preto som sa stala transmediálnou rozprávačkou. Pred tým som v období 2013 - 2017 zastávala funkciu zodpovednej redaktorky týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Od januára 2009 do februára 2013 som bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 som bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 som pôsobila členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Som laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002, Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, Ceny Jána Makana st. za rok 2016, ktoré udeľuje Asociácia slovenských novinárov a Výročnej ceny NDNV za informovanie v médiách národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách za rok 2017. V súčasnosti spolupracujem s časopisom Nový život ako členka redakcie, s organizáciami, akými sú Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, kde som aj členkou, Novosadskou novinárskou školou, časopisom Politikon a i. S rodinou žijem, tvorím a zo života sa teším v Maglići.

Add Comment

Click here to post a comment

Komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Reklama

PoTYkajme si! PODCAST

PoTYkajme si! PODCAST

PODKAST Storyteller

PODKAST „Na ivici“

PODPORA V ROKU 2022 – PODŠKA U 2022.

E-KNIHA ZADARMO!

PARTNERI

Newsletter Storyteller