Včerajší Belehrad bol ako divadelná scéna, kde sa odohrávala hra o nádeji a strachu. Alebo konečne hlasná hra o nádeji bez strachu! Od skorého rána sa mesto zapĺňalo postavami rôzneho veku, osudu, zmýšľania, či vierovyznania, no spájala ich jedna túžba – zmena. Ako hovorí Shakespeare:
Priče koje se polako čitaju. Kao pismo. Jednom mesečno u vašem inboxu.
